Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 143/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. marca 2009

doručené podanie MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“) z 9. marca 2010 označené ako

„Doplnenie ústavnej sťažnosti zo dňa 30. 10. 2009“. Z kontextu sťažovateľom pripojenej

sťažnosti z 30. októbra 2009 (ďalej aj „pôvodná sťažnosť“) v spojení s jej doplnením

z 9. marca 2010 vyplýva, že sťažovateľ svojím podaním opätovne namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. , predmetom ktorého je rozhodovanie o zaplatenie sumy

24 177 Sk s príslušenstvom, v ktorom sťažovateľ vystupuje v procesnom postavení

žalovaného.

Sťažovateľ v podaní iba uviedol:

„Sťažovateľ namieta porušovanie základného práva garantovaného čl. 6 ods. 1 –

Dohovoru – právo na spravodlivé súdne konanie, keď bol zatiahnutý do súdneho konania

ako účastní násilne bez pasívnej legitimity. Ako účastník konania mala byť S., a. s., u ktorej

bol D. B. poistený, žaloba mu prišla po 4 rokoch a niekoľkých mesiacoch od autonehody

a vec mala byť premlčaná. Ale to by Okresný súd Bratislava II musel dodržiavať morálku

a česť.

Dôkaz o postúpení odvolania odvolaciemu súdu KS BA po 4 rokoch zbytočných

prieťahov je relevantným dôkazom o porušovaní SR. “

Lustráciou konaní v registri ústavného súdu bolo zistené, že 3. novembra 2009 mu

bola doručená sťažnosť sťažovateľa z 30. októbra 2009, ktorou namietal porušenie svojich

základných práv podľa a a práva podľa

dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. . Predmetná

sťažnosť bola podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a v súlade

s doterajšou judikatúrou ústavného súdu odmietnutá jeho uznesením sp. zn.

z 10. decembra 2009 (ďalej aj „uznesenie ústavného súdu z 10. decembra 2009“) v časti

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti a v časti pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

Predmetné uznesenie ústavného súdu bolo sťažovateľovi doručené 8. januára 2010.

Keďže podanie sťažovateľa z 9. marca 2010 bolo ústavnému súdu doručené

po rozhodnutí ústavného súdu vo veci jeho pôvodnej sťažnosti, bolo zaevidované ako nová

vec pod sp. zn. . Ústavný súd však pri prerokovaní veci vychádzal aj z obsahu

pôvodnej sťažnosti a v kontexte všetkých súvislostí ho vyhodnotil ako sťažnosť podľa

.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd zistil, že touto sťažnosťou sa sťažovateľ domáhal opätovne vyslovenia

porušenia svojho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , pričom

od rozhodnutia o jeho skoršej sťažnosti (o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením

z 10. decembra 2009) sa podmienky nezmenili.

Aj napriek uvedenej skutočnosti bola už 12. marca 2010 ústavnému súdu doručená

ďalšia sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie rovnakých základných práv (okrem

základného práva podľa ), postupom toho istého orgánu verejnej moci,

v tej istej veci a v takmer rovnakom časovom období. V tejto súvislosti ústavný súd zastáva

názor, že v danom prípade ide o vec, o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením

z 10. decembra 2009. Obdobie troch mesiacov, ktoré uplynulo od predchádzajúceho

rozhodnutia ústavného súdu v tejto veci do doručenia ďalšej sťažnosti sťažovateľa,

považuje ústavný súd za krátkodobé, a ako také neumožňujúce, aby danú sťažnosť mohol

vyhodnotiť ako návrh spĺňajúci podmienku prípustnosti s prihliadnutím na § 24 písm. a)

.

Ústavný súd na základe uvedených skutočností opierajúc sa o svoje rozhodnutie

sp. zn. z 10. decembra 2009 sťažnosť odmietol pre jej neprípustnosť.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami, ktoré sťažovateľ v sťažnosti uviedol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. marca 2010