Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 143/2010
PDF · 138.63 KB
No categories available
IV. ÚS 143/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. marca 2010
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 101/2004 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. marca 2009
doručené podanie MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“) z 9. marca 2010 označené ako
„Doplnenie ústavnej sťažnosti zo dňa 30. 10. 2009“. Z kontextu sťažovateľom pripojenej
sťažnosti z 30. októbra 2009 (ďalej aj „pôvodná sťažnosť“) v spojení s jej doplnením
z 9. marca 2010 vyplýva, že sťažovateľ svojím podaním opätovne namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 16 C 101/2004, predmetom ktorého je rozhodovanie o zaplatenie sumy
24 177 Sk s príslušenstvom, v ktorom sťažovateľ vystupuje v procesnom postavení
žalovaného.
Sťažovateľ v podaní iba uviedol:
„Sťažovateľ namieta porušovanie základného práva garantovaného čl. 6 ods. 1 –
Dohovoru – právo na spravodlivé súdne konanie, keď bol zatiahnutý do súdneho konania
ako účastní násilne bez pasívnej legitimity. Ako účastník konania mala byť S., a. s., u ktorej
bol D. B. poistený, žaloba mu prišla po 4 rokoch a niekoľkých mesiacoch od autonehody
a vec mala byť premlčaná. Ale to by Okresný súd Bratislava II musel dodržiavať morálku
a česť.
Dôkaz o postúpení odvolania odvolaciemu súdu KS BA po 4 rokoch zbytočných
prieťahov je relevantným dôkazom o porušovaní čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. “
Lustráciou konaní v registri ústavného súdu bolo zistené, že 3. novembra 2009 mu
bola doručená sťažnosť sťažovateľa z 30. októbra 2009, ktorou namietal porušenie svojich
základných práv podľa čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 16 C 101/2004. Predmetná
sťažnosť bola podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993
Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a v súlade
s doterajšou judikatúrou ústavného súdu odmietnutá jeho uznesením sp. zn. IV. ÚS 412/09
z 10. decembra 2009 (ďalej aj „uznesenie ústavného súdu z 10. decembra 2009“) v časti
z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti a v časti pre nedostatok právomoci ústavného súdu.
Predmetné uznesenie ústavného súdu bolo sťažovateľovi doručené 8. januára 2010.
Keďže podanie sťažovateľa z 9. marca 2010 bolo ústavnému súdu doručené
po rozhodnutí ústavného súdu vo veci jeho pôvodnej sťažnosti, bolo zaevidované ako nová
vec pod sp. zn. Rvp 499/2010. Ústavný súd však pri prerokovaní veci vychádzal aj z obsahu
pôvodnej sťažnosti a v kontexte všetkých súvislostí ho vyhodnotil ako sťažnosť podľa
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú
dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,
o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len
o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
Ústavný súd zistil, že touto sťažnosťou sa sťažovateľ domáhal opätovne vyslovenia
porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 101/2004, pričom
od rozhodnutia o jeho skoršej sťažnosti (o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením
z 10. decembra 2009) sa podmienky nezmenili.
Aj napriek uvedenej skutočnosti bola už 12. marca 2010 ústavnému súdu doručená
ďalšia sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie rovnakých základných práv (okrem
základného práva podľa čl. 47 ods. 2 ústavy), postupom toho istého orgánu verejnej moci,
v tej istej veci a v takmer rovnakom časovom období. V tejto súvislosti ústavný súd zastáva
názor, že v danom prípade ide o vec, o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením
z 10. decembra 2009. Obdobie troch mesiacov, ktoré uplynulo od predchádzajúceho
rozhodnutia ústavného súdu v tejto veci do doručenia ďalšej sťažnosti sťažovateľa,
považuje ústavný súd za krátkodobé, a ako také neumožňujúce, aby danú sťažnosť mohol
vyhodnotiť ako návrh spĺňajúci podmienku prípustnosti s prihliadnutím na § 24 písm. a)
Ústavný súd na základe uvedených skutočností opierajúc sa o svoje rozhodnutie
sp. zn. IV. ÚS 412/09 z 10. decembra 2009 sťažnosť odmietol pre jej neprípustnosť.
Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími požiadavkami, ktoré sťažovateľ v sťažnosti uviedol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. marca 2010