Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 174/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca

2010 predbežne prerokoval sťažnosť Š. B., T., vo veci namietaného porušenia základného

práva na slobodu pohybu a pobytu zaručeného v

uznesením Okresnej prokuratúry Levice č. k. -10 z 25. februára 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Š. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca 2010

doručená sťažnosť Š. B., T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného

práva na slobodu pohybu a pobytu zaručeného v

(ďalej len „ústava“) uznesením Okresnej prokuratúry Levice (ďalej len „okresná

prokuratúra“) č. k. -10 z 25. februára 2010.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnutým uznesením

okresnej prokuratúry bola zamietnutá ako oneskorene podaná sťažnosť sťažovateľa

proti uzneseniu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej

a kriminálnej polície v Leviciach (ďalej len „vyšetrovateľ“) ČVS: ORP-754/OVK-LV-2009

z 19. novembra 2009, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie pre prečin nepravdivého

znaleckého posudku.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Cestou pošty v T. dňa 21. 1. 2010 poslal Okresnému riaditeľstvu Policajného

zboru... sťažnosť proti uzneseniu ORPZ... zo dňa 19. 11. 2009 ČVS: ORP-754/OVK-LV-

2009, ktoré... cestou pošty dostal dňa 18. 1. 2010.

V 2. odst. sťažnosti... žiadal... nasledovne: Uznesenie od ORPZ... som od pošty dostal

dňa 18. 1. 2010. Po mojom príchode do miesta bydliska po zdĺhavom šetrení som zistil, že

pravdepodobne takéto isté uznesenie bolo uložené pre moju neprítomnosť v mieste môjho

bydliska dňa 21. 12. 2009 na pošte v T. Uložené bolo od... 24. 11. 2009 do... 14. 12.

2009. ...

Dňa 3. 3. 2010 som dostal od Okresnej prokuratúry... uznesenie zo dňa 25. 2. 2010...,

ktorým moju uvedenú sťažnosť zo dňa 20. 1. 2010 zamieta s odôvodnením, že bola neskoro

podaná.

V odst. 7 uvedeného uznesenia OP... uviedla nepravdivo výrok, že som dňa 22. 1.

2010 podal proti predmetnému uzneseniu sťažnosť. Pravdou je, že som po obdržaní

uznesenia z ORPZ... dňa 18. 1. 2010 podľa poučenia uvedeného v uznesení podal sťažnosť

do troch dní a to dňa 21. 1. 2010. OP... nepravdivo uviedla, že som sťažnosť podal dňa

22. 1. 2010. ...

V odst. 9 uznesenia OP... uviedla, že pri výsluchu som dňa 13. 10. 2009 uviedol

adresu na doručovanie M. a na túto adresu mi bolo doručené uznesenie o zastavení trst.

stíhania. Pamätám si, že pri výsluchu... som dal vyšetrovateľovi úplnú riadnu adresu môjho

trvalého bydliska a to ŠB T. Doručené uvádzané uznesenie z ORPZ... bolo dňa 18. 1. 2010,

ktoré som dostal so správnou adresou môjho trvalého bydliska. Podľa môjho zistenia prvý

krát pošta v T. robila pokus o doručenie, ale preto že som nebol v mieste bydliska pošta

zásielku vrátila odosielateľovi, t. j. ORPZ....

OP... v odst. 9 jej uznesenia uviedla, že na adrese M. mi bolo doručené uznesenie.

Pravdou je, že mi doručené nebolo a nemohlo byť pretože so sa nenachádzal v mieste môjho

bydliska. Mohol byť robený iba pokus o doručenie.

V odst. 10 uznesenia OP... uviedla, že dňa 24. 11. 2009 bola zásielka uložená na

pošte, o čom bol poškodený upovedomený. Skutočná pravda je taká, že som upovedomený

nebol, lebo som bol odcestovaný, nenachádzal so sa v mieste bydliska v T.

V odst. 11 jej uznesenia OP... uviedla, že podľa možno

povoliť navrátenie lehoty z dôležitých dôvodov. Myslím si, že odcestovanie, neprítomnosť

v mieste bydliska je dôležitý dôvod prečo som nemohol prevziať zásielku – uznesenie

ORPZ... po prvom zaslaní....

Splnomocniť inú osobu na preberanie písomností takéhoto významu zodpovednú

nemám a nemám predpoklad ani nájsť....

V odst. 12 OP... napísala zákonné ustanovenie lehoty pre podanie sťažnosti.

K uvedenému opakujem, že sťažnosť som podal po obdržaní uznesenia do vlastných rúk dňa

18. 1. 2010 do troch dní a to podal 21. 1. 2010.“

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jeho základného práva na slobodu

pohybu a pobytu zaručeného v uznesením okresnej prokuratúry č. k.

-10 z 25. februára 2010, ktoré zároveň žiadal zrušiť a vec vrátiť okresnej

prokuratúre na ďalšie konanie.

Sťažovateľ zároveň navrhol priznať mu primerané finančné zadosťučinenie

„vo výške, ktorú určí... zástupca – advokát“, o ustanovenie ktorého v konaní pred ústavným

súdom požiadal.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. ...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní

základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo

slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľa na

slobodu pohybu a pobytu zaručeného v uznesením okresnej prokuratúry

č. k. -10 z 25. februára 2010.

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie

označeného základného práva napadnutým rozhodnutím okresnej prokuratúry, je

neprípustná.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy

veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej

moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by

znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad

uvedených v ().

To znamená, že sťažnosť podľa možno ústavnému súdu podať

spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky,

ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť

neprípustná.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na vykonanie

ktorých je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu,

pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 zákona

o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený

v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa

rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť

s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že

nevyužite podnetu ako prostriedku nápravy v rámci sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej

republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože

takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen

preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona

o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických

prekážok zákonného postupu (m. m. , , ).

Vzhľadom na to ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

na tom, že každý sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať

všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov (napr.

, ).

Podľa právneho názoru ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona

o prokuratúre a opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre poskytujú

sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (vrátane tých práv,

ktoré uplatnil sťažovateľ; m. m. , , , IV. ÚS

53/05, , , , ). Podnet (opakovaný

podnet) zakladá povinnosť prokurátora aj nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať,

vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Zákon o prokuratúre teda poskytoval sťažovateľovi prostriedok nápravy – podnet

a opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre), ktorým sa mohol domáhať

preskúmania zákonnosti napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry v predmetnej veci.

Uvedený právny prostriedok umožňoval sťažovateľovi dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom

na právomoc prokurátora vyššej inštancie záväzným pokynom nariadiť prijatie efektívnych

opatrení v predmetnej veci aj napriek doterajšiemu postupu okresnej prokuratúry, ak by na

základe podnetu sťažovateľa dospel k záveru, že označené rozhodnutie okresnej

prokuratúry, príp. postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bol v rozpore so zákonom.

Vyčerpanie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom (napr. , ).

Ústavný súd z obsahu sťažnosti ani z jej príloh nezistil, že by sťažovateľ pred

podaním sťažnosti ústavnému súdu vyčerpal proti napadnutému uzneseniu okresnej

prokuratúry iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu základných práv alebo

slobôd účinne poskytoval a poskytuje.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ ešte pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu mal využiť iný právny prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu

práva účinne poskytuje, v danom prípade podnet v zmysle citovaných ustanovení zákona

o prokuratúre. Z tohto dôvodu ústavný súd odmietol sťažnosť v celom rozsahu ako

neprípustnú podľa .

Nad rámec ústavný súd poznamenáva, že sťažnosť sťažovateľa sa javí aj ako zjavne

neopodstatnená.

Podľa judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno

hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu

toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov

().

Podľa názoru ústavného súdu napadnutým uznesením okresnej prokuratúry

v žiadnom prípade nemohlo reálne dôjsť k porušeniu základného práva na slobodu pohybu

a pobytu zaručeného v . Medzi konaním okresnej prokuratúry, resp. jej

rozhodnutím v predmetnej veci a základným právom na slobodu pohybu a pobytu

zaručeného v , ktorého porušenie sťažovateľ namieta, teda neexistuje

taká príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala porušenie tohto základného práva, a preto by

bolo možné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť podľa

aj ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho významu

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2010