Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 160/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Bc. M. D. a Ľ. D., B., vo veci namietaného porušenia bližšie

neoznačených základných práv v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Bc. M. D. a Ľ. D. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. marca 2010

doručená sťažnosť Bc. M. D. a Ľ. D., B. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného

porušenia bližšie neoznačených základných práv v konaní vedenom Okresným súdom

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. . Sťažnosť bola

odovzdaná na poštovú prepravu 9. marca 2010.

Zo sťažnosti a z pripojeného uznesenia okresného súdu č. k. -317

z 11. februára 2010 vyplýva, že okresný súd poveril súdnu exekútorku Mgr. A. S. (ďalej len

„exekútorka“) vykonaním exekúcie. Exekútorka vydala upovedomenie o začatí exekúcie,

ktoré bolo sťažovateľom doručené v decembri 2005, resp. v januári 2006. Sťažovatelia

podali proti exekúcii v zákonnej lehote námietky. Okresný súd 31. januára 2006 vyzval

sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku za námietky vo výške 16,585 € v lehote 15 dní

od doručenia výzvy. Výzva bola doručená 20. februára 2000 (zrejme má byť správne

20. februára 2006, pozn.). Sťažovatelia požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Uznesením okresného súdu č. k. -118 z 18. septembra 2006 oslobodenie

nebolo priznané. Uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-133 bolo uznesenie okresného súdu zrušené a vec vrátená na ďalšie

konanie. Následným uznesením okresného súdu č. k. -299 z 8. júna 2009

opätovne nebolo oslobodenie od súdnych poplatkov priznané. Ďalším uznesením krajského

súdu č. k. -305 z 30. novembra 2009 bolo uznesenie okresného súdu

potvrdené a 19. januára 2010 sa stalo právoplatným. Vzhľadom na to, že sťažovatelia

nezaplatili súdny poplatok za námietky proti exekúcii v uloženej pätnásťdňovej lehote, bolo

konanie o námietkach v zmysle

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov

zastavené, a to uznesením okresného súdu č. k. -317 z 11. februára 2010.

Podľa názoru sťažovateľov uznesením okresného súdu č. k. -317

z 11. februára 2010 došlo k porušeniu ich bližšie neoznačených základných práv. Porušenie

práv vidia v týchto okolnostiach:

1. Ako je možné a podľa ktorého zákona sa súdny exekútor a sudca riadi, ak súhlasí

so súdnymi poplatkami vo výške zodpovedajúcej 180,76 % z vymáhanej sumy.

2. Z čoho vypočítala sudkyňa výšku súdneho poplatku (16 585 €, teda

499 639,71 Sk), ktorá bola uvedená aj vo výzve na zaplatenie súdneho poplatku z hodnoty

9 175,30 €, teda 276 415,09 Sk, a ako môže udeliť takémuto rozhodnutiu bez možnosti

odvolania právoplatnosť.

3. Ako je možné, že okresný súd vydá exekútorke poverenie na vykonanie exekúcie

bez preukázania splnenia záväzku podľa notárskej zápisnice oprávneným, teda vyplatenia

celej sumy 375 000 Sk zo strany oprávneného, ktorá je predmetom notárskej zápisnice.

4. Nevyplatením celej uvedenej sumy boli absolútne zmenené podmienky zmluvy,

úveru a splátok. Možnosť zadržania časti tejto sumy nebola v zmluve dohodnutá, ba naopak,

bola neprípustná. Počas viac ako štyroch rokov okresný súd nevykonal žiadne šetrenie

a dokazovanie tohto stavu. Pritom mohol sám aj bez návrhu sťažovateľov exekúciu zastaviť.

Okresný súd sťažovateľov od začiatku ignoroval a namiesto nimi navrhovaných úkonov

vydal uznesenie z 11. februára 2010, ktoré je nezmyselné, zavádzajúce a drzé.

5. Ako je možné začať exekúciu predajom nehnuteľnosti, ak v inkriminovanom čase

oprávnený nedal súhlas na takýto spôsob vymáhania (súhlas bol totiž doručený až asi po

šiestich mesiacoch).

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd zrušil uznesenie okresného súdu č. k.

-317 z 11. februára 2010 s tým, aby sudkyňa bola zaviazaná nahradiť

škody. Pre tento účel navrhujú skonfiškovať sudkyni celý majetok a z neho uhradiť všetky

škody spôsobené sťažovateľom vrátane zaplatenia trov exekúcie.

Požadujú tiež, aby im boli prostredníctvom ústavného súdu doručené kópie všetkých

písomností s dátumom a hodnotou, na ktoré sa odvoláva sudkyňa v uznesení okresného

súdu z 11. februára 2010. Ďalej sa domáhajú aj dôsledného a dôkladného prešetrenia spisu

exekútorky sp. zn. EX 166/05 „s výnimočnou pozornosťou na uloženie všetkých písomností

uvedených v uznesení č. k. -317 z 11. 2. 2010“. Napokon požadujú, aby

bolo bezodkladne do spisu doručené naplnenie notárskej zápisnice zo strany oprávneného,

pričom v opačnom prípade žiadajú celé exekučné konanie zastaviť a vyplatiť im všetky

škody spôsobené sudkyňou, okresným súdom a exekútorkou.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Hoci sťažnosť smeruje proti uzneseniu okresného súdu č. k. -317

z 11. februára 2010 o zastavení konania o námietkach proti exekúcii pre nezaplatenie

súdneho poplatku, sťažnostné námietky nesmerujú proti tomuto uzneseniu, ale proti

upovedomeniu o začatí exekúcie. Inak povedané, sťažovatelia v ničom nespochybňujú

správnosť uznesenia okresného súdu. Nespochybňujú totiž, že ich žiadosti o oslobodenie od

súdnych poplatkov nebolo vyhovené, ale ani tú okolnosť, že súdny poplatok nezaplatili.

Pritom napadnuté uznesenie je založené práve na týchto rozhodujúcich a nesporných

skutočnostiach.

Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovatelia nesúhlasia s niektorými tvrdeniami

uvedenými v odôvodnení uznesenia, v ktorých okresný súd podáva chronologický prehľad

relevantných úkonov exekučného konania, ku ktorým došlo pred vydaním uznesenia.

Okrem toho sú toho názoru, že exekúcia vôbec nemala byť nariadená, lebo oprávnený

nesplnil svoju zmluvnú povinnosť v celom rozsahu. Tieto námietky však nemajú podľa

názoru ústavného súdu nijaký vplyv na zastavenie konania o námietkach z dôvodu

nezaplatenia súdneho poplatku.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2010