Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 160/2010
PDF · 137.17 KB
No categories available
II. ÚS 160/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. marca 2010
predbežne prerokoval sťažnosť Bc. M. D. a Ľ. D., B., vo veci namietaného porušenia bližšie
neoznačených základných práv v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II pod
sp. zn. 39 Er 2431/2005 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Bc. M. D. a Ľ. D. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. marca 2010
doručená sťažnosť Bc. M. D. a Ľ. D., B. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného
porušenia bližšie neoznačených základných práv v konaní vedenom Okresným súdom
Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 39 Er 2431/2005. Sťažnosť bola
odovzdaná na poštovú prepravu 9. marca 2010.
Zo sťažnosti a z pripojeného uznesenia okresného súdu č. k. 39 Er 2431/2005-317
z 11. februára 2010 vyplýva, že okresný súd poveril súdnu exekútorku Mgr. A. S. (ďalej len
„exekútorka“) vykonaním exekúcie. Exekútorka vydala upovedomenie o začatí exekúcie,
ktoré bolo sťažovateľom doručené v decembri 2005, resp. v januári 2006. Sťažovatelia
podali proti exekúcii v zákonnej lehote námietky. Okresný súd 31. januára 2006 vyzval
sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku za námietky vo výške 16,585 € v lehote 15 dní
od doručenia výzvy. Výzva bola doručená 20. februára 2000 (zrejme má byť správne
20. februára 2006, pozn.). Sťažovatelia požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov.
Uznesením okresného súdu č. k. 39 Er 2431/2005-118 z 18. septembra 2006 oslobodenie
nebolo priznané. Uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k.
2 CoE 171/2006-133 bolo uznesenie okresného súdu zrušené a vec vrátená na ďalšie
konanie. Následným uznesením okresného súdu č. k. 39 Er 2431/2005-299 z 8. júna 2009
opätovne nebolo oslobodenie od súdnych poplatkov priznané. Ďalším uznesením krajského
súdu č. k. 18 CoE 402/2009-305 z 30. novembra 2009 bolo uznesenie okresného súdu
potvrdené a 19. januára 2010 sa stalo právoplatným. Vzhľadom na to, že sťažovatelia
nezaplatili súdny poplatok za námietky proti exekúcii v uloženej pätnásťdňovej lehote, bolo
konanie o námietkach v zmysle § 10 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
zastavené, a to uznesením okresného súdu č. k. 39 Er 2431/2005-317 z 11. februára 2010.
Podľa názoru sťažovateľov uznesením okresného súdu č. k. 39 Er 2431/2005-317
z 11. februára 2010 došlo k porušeniu ich bližšie neoznačených základných práv. Porušenie
práv vidia v týchto okolnostiach:
1. Ako je možné a podľa ktorého zákona sa súdny exekútor a sudca riadi, ak súhlasí
so súdnymi poplatkami vo výške zodpovedajúcej 180,76 % z vymáhanej sumy.
2. Z čoho vypočítala sudkyňa výšku súdneho poplatku (16 585 €, teda
499 639,71 Sk), ktorá bola uvedená aj vo výzve na zaplatenie súdneho poplatku z hodnoty
9 175,30 €, teda 276 415,09 Sk, a ako môže udeliť takémuto rozhodnutiu bez možnosti
odvolania právoplatnosť.
3. Ako je možné, že okresný súd vydá exekútorke poverenie na vykonanie exekúcie
bez preukázania splnenia záväzku podľa notárskej zápisnice oprávneným, teda vyplatenia
celej sumy 375 000 Sk zo strany oprávneného, ktorá je predmetom notárskej zápisnice.
4. Nevyplatením celej uvedenej sumy boli absolútne zmenené podmienky zmluvy,
úveru a splátok. Možnosť zadržania časti tejto sumy nebola v zmluve dohodnutá, ba naopak,
bola neprípustná. Počas viac ako štyroch rokov okresný súd nevykonal žiadne šetrenie
a dokazovanie tohto stavu. Pritom mohol sám aj bez návrhu sťažovateľov exekúciu zastaviť.
Okresný súd sťažovateľov od začiatku ignoroval a namiesto nimi navrhovaných úkonov
vydal uznesenie z 11. februára 2010, ktoré je nezmyselné, zavádzajúce a drzé.
5. Ako je možné začať exekúciu predajom nehnuteľnosti, ak v inkriminovanom čase
oprávnený nedal súhlas na takýto spôsob vymáhania (súhlas bol totiž doručený až asi po
šiestich mesiacoch).
Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd zrušil uznesenie okresného súdu č. k.
39 Er 2431/2005-317 z 11. februára 2010 s tým, aby sudkyňa bola zaviazaná nahradiť
škody. Pre tento účel navrhujú skonfiškovať sudkyni celý majetok a z neho uhradiť všetky
škody spôsobené sťažovateľom vrátane zaplatenia trov exekúcie.
Požadujú tiež, aby im boli prostredníctvom ústavného súdu doručené kópie všetkých
písomností s dátumom a hodnotou, na ktoré sa odvoláva sudkyňa v uznesení okresného
súdu z 11. februára 2010. Ďalej sa domáhajú aj dôsledného a dôkladného prešetrenia spisu
exekútorky sp. zn. EX 166/05 „s výnimočnou pozornosťou na uloženie všetkých písomností
uvedených v uznesení č. k. 39 Er 2431/2005-317 z 11. 2. 2010“. Napokon požadujú, aby
bolo bezodkladne do spisu doručené naplnenie notárskej zápisnice zo strany oprávneného,
pričom v opačnom prípade žiadajú celé exekučné konanie zastaviť a vyplatiť im všetky
škody spôsobené sudkyňou, okresným súdom a exekútorkou.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Hoci sťažnosť smeruje proti uzneseniu okresného súdu č. k. 39 Er 2431/2005-317
z 11. februára 2010 o zastavení konania o námietkach proti exekúcii pre nezaplatenie
súdneho poplatku, sťažnostné námietky nesmerujú proti tomuto uzneseniu, ale proti
upovedomeniu o začatí exekúcie. Inak povedané, sťažovatelia v ničom nespochybňujú
správnosť uznesenia okresného súdu. Nespochybňujú totiž, že ich žiadosti o oslobodenie od
súdnych poplatkov nebolo vyhovené, ale ani tú okolnosť, že súdny poplatok nezaplatili.
Pritom napadnuté uznesenie je založené práve na týchto rozhodujúcich a nesporných
skutočnostiach.
Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovatelia nesúhlasia s niektorými tvrdeniami
uvedenými v odôvodnení uznesenia, v ktorých okresný súd podáva chronologický prehľad
relevantných úkonov exekučného konania, ku ktorým došlo pred vydaním uznesenia.
Okrem toho sú toho názoru, že exekúcia vôbec nemala byť nariadená, lebo oprávnený
nesplnil svoju zmluvnú povinnosť v celom rozsahu. Tieto námietky však nemajú podľa
názoru ústavného súdu nijaký vplyv na zastavenie konania o námietkach z dôvodu
nezaplatenia súdneho poplatku.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva
z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. marca 2010