Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 110/2010
PDF · 151.6 KB
No categories available
I. ÚS 110/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010
predbežne prerokoval sťažnosť J. M., V., zastúpeného advokátom Mgr. R. V., D. K., vo
veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 78/2008
a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. M.. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. januára
2010 doručená sťažnosť J. M., V. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. R.
V., D. K., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 78/2008.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 19. mája 2006 podal sťažovateľ
Okresnému súdu Dolný Kubín žalobu o náhradu škody na majetku v sume 258 333,70 Sk.
Konanie bolo vedené pod sp. zn. 7 C 105/2006. Vyjadrenie žalovaného v 1. a 2. rade
k žalobe bolo Okresnému súdu Dolný Kubín doručené 4. júla 2006, vyjadrenie vedľajšieho
účastníka 12. júla 2006. Sťažovateľovi bolo vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobe spolu
s výzvou doručené 30. marca 2007. Sťažovateľ svoje vyjadrenie doručil Okresnému súdu
Dolný Kubín 10. apríla 2007.
Novelou zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky
a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
došlo s účinnosťou od 1. januára 2008 k zmene miestnej príslušnosti súdov, v dôsledku
čoho bola predmetná vec postúpená okresnému súdu, ktorý ju zaevidoval pod
sp. zn. 3 C 78/2008.
Sťažovateľ 5. júna 2009 požiadal okresný súd o nariadenie termínu pojednávania
vo veci.
Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol: „do dnešného dňa sťažovateľovi termín
pojednávania oznámený nebol, t. j. v konaní, vedenom pod sp. zn. 3C/78/2008 (pôvodná
spisová značka na Okresnom súde Dolný Kubín: 7C/105/2006), ktoré bolo začaté
19. 05. 2006, do dnešného dňa – 27. 01. 2010 nebol stanovený termín pojednávania.
Nečinnosť okresného súdu trvá už viac ako 33 mesiacov (z toho prvých 9 mesiacov ide
o nečinnosť Okresného súdu Dolný Kubín), ktoré obdobie bolo vypočítané na základe toho,
že posledný úkon súdu bol vykonaný 30. 03. 2007 (vyjadrenie sťažovateľa spolu s výzvou
okresného súdu na vyjadrenie) a sťažnosť na Ústavný súd je podaná v januári 2010.“
Na základe uvedeného sa sťažovateľ domnieva, že «už viac ako 33 mesiacov
nečinnosti príslušného okresného súdu je veľmi dlhá doba, počas ktorej sťažovateľ nemá
akékoľvek informácie týkajúce sa podanej Žaloby a jeho nárok, ktorý si v Žalobe uplatňuje,
zostal zo strany príslušného okresného súdu „bez povšimnutia“. Sťažovateľ sa nachádza
v stave právnej neistoty, pretože do dnešného dňa nebolo zo strany okresného súdu vo veci
podanej Žaloby nariadené pojednávanie.».
Z čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení s § 49 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ako
aj z ustanovenia § 53 zákona o ústavnom súde podľa sťažovateľa vyplýva, že „niet iného
súdu, ktorý by chránil základné právo sťažovateľa na prekovanie veci bez zbytočných
prieťahov a rovnako, že sťažovateľ nemôže na ochranu svojho základného práva uplatniť
žiadne opravné prostriedky“.
Na základe uvedeného preto sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po vykonanom
dokazovaní vydal takéto rozhodnutie:
„1. Základné právo J. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 3C/78/2008 (pôvodná sp. zn.
Okresného súdu Dolný Kubín: 7C/105/2006) porušené bolo.
2. Okresnému súdu Námestovo prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
3C/78/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Jánovi M. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3.000 EUR (slovom tritisíc
eur), ktoré je Okresný súd Námestovo povinný vyplatiť do 2 mesiacov odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Námestovo je povinný nahradiť J. M. trovy právneho zastúpenia vo
výške 303,31 EUR (slovom tristotri eur tridsaťjeden eurocentov) na účet advokátskej
kancelárie JUDr. J. ADVOKÁT DK, s. r. o. do 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia.“
Primerané finančné zadosťučinenie sťažovateľ žiada s odôvodnením, že „utrpel
psychickú ujmu spočívajúcu v márnosti, nespravodlivosti a krivde, že v rozhodnom čase
nedosiahol spravodlivú ochranu svojich práv a právom chránených záujmov. Sťažovateľ
sa nachádza v stave právnej neistoty, súdna ochrana jeho zákonom chránených práv
zlyhala...“.
Sťažovateľ vyhlásil, že netrvá na osobnej účasti na prerokovaní sťažnosti.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že jej predmetnom
je namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 3 C 78/2008.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ústavný súd pripomína, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia
porušenia svojich v sťažnosti označených práv, považuje za prostriedok nápravy postupu
všeobecného súdu, ktorý môže prispieť k urýchleniu konania, resp. odstráneniu nečinnosti
súdu, sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdoch“).
Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom
konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje
za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116
ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05), že účelom práva
účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62
ods. 1 a nasl. zákona o súdoch je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil
protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd
preto o sťažnosti, ktorej predmetom je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil právne
prostriedky podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že túto podmienku nesplnil
z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Sťažovateľ neuviedol tvrdenie ani nepredložil žiadny listinný dôkaz o tom,
že by podal okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.
Ústavný súd napriek tomu zistil, že sťažovateľ 4. februára 2010 podal predsedníčke
okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní podľa príslušných ustanovení zákona
o súdoch. V odpovedi sp. zn. Spr. 4506/10 z 23. februára 2010 predsedníčka okresného
súdu konštatovala, že na okresnom súde došlo k prieťahom v konaní a uviedla: „dôvodom
nekonania však boli objektívne skutočnosti, a to presun veľkého množstva spisov
z Okresného súdu Dolný Kubín na Okresný súd Námestovo a nemožnosti sudcu všetky
pridelené veci naštudovať a priebežne v nich konať a taktiež nedostatočné personálne
obsadeného súdu sudcami. Verím, že v budúcnosti nevzniknú prieťahy v konaní,
na čo dohliadnem sledovaním priebehu konania v pravidelných trojmesačných lehotách.“
Ústavný súd zastáva názor, že podanie sťažnosti predsedníčke okresného súdu
4. februára 2010 (vybavenej 23. februára 2010) po podaní sťažnosti ústavnému súdu
(29. januára 2010) sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky,
ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka okresného súdu dostala
primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej
(m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05).
Vzhľadom na to, že podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je sťažnosť
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť
je potrebné odmietnuť so zreteľom na nesplnenie tejto podmienky konania (§ 25 ods. 2
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami
sťažovateľa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. marca 2010