Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 85/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa a a 2 a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca

2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa a a 2

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že podal žalobu z dôvodu, že „... Nezákonná

sudkyňa Mgr. D. D... nepriznala oslobodenie od poplatkov v konaní -148 hoci

konanie je zo zákona z roku 2005 od poplatkov oslobodené, čím začala konať šikanózne,

pretože si umelo vynucuje odvolacie konanie, ktoré je zbytočné... Sudkyňa mala majetkové

pomery žalobcu podrobné vyšpecifikované prípisom zo dňa 24. 11. 2008, ktoré sú také, že

oslobodenie od poplatkov pripúšťajú aj keby nebolo možné oslobodenie zo zákona... Žaloba

bola podaná dňa 21. 09. 2005, vec menila... až na definitívnu sp. zn.: .

Predseda súdu označil sťažnosť na zbytočné prieťahy za dôvodnú. Nezákonná

sudkyňa začala vo veci konať, ale vydala protizákonné uznesenie -148 -

neoslobodila sťažovateľa od poplatkov svojvoľne a zaujato.“.

3. Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález tohto znenia:

„... Okresný súd... v konaní sp. zn.: porušuje základné práva D. B.

garantované č1. 46 ods. 2, a ods. 1 - SR a č1. 6 ods. 1 Dohovoru.

... Okresný súd... je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 30.000 Eur (pre

opakované delikty) v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu, plus trovy

konania advokátovi.

...Ústavný súd... zrušuje uznesenie -148 ako protizákonné a oslobodzuje

D. B. od súdnych poplatkov.

... Ústavný súd... prikazuje Okresnému súdu... konať vo veci

bezodkladne a bez ďalších prieťahov, súd musí zabezpečiť zákonne konanie a dokazovanie -

preukázanie doručovania predvolaní D. B. por. S. a zdôvodnenie jeho zatknutia.“

4. Sťažovateľ požiadal tiež o ustanovenie advokáta na zastupovanie pred ústavným

súdom z dôvodov, že „nemá žiaden príjem ani zdroje na zaplatenie advokáta, v súdnom

spise má podrobne rozpísané majetkové pomery“.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) každý návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri

predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46

ods. 2 uznesením okresného súdu č. k. -148 tým, že sťažovateľovi

nepriznal oslobodenia od súdnych poplatkov, rozhodovanie nezákonnou sudkyňou

a zbytočné prieťahy v konaní podľa a 2 , ako aj práv podľa

dohovoru.

II.A

K namietaným prieťahom v konaní okresného súdu

7. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej

normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa

odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

8. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť

na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa

a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak

sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov

hodných osobitného zreteľa ( ); takéto dôvody v danej

veci sťažovateľ neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil.

9. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so

základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na

účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“. V súvislosti s tým ústavný súd

poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na

ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov

prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci

individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

10. Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ sťažnosť na

prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. doručil predsedovi okresného súdu

22. januára 2010 a sťažnosť adresovanú ústavnému súdu podal 3. marca 2010, t. j. mesiac

a pol po podaní sťažnosti predsedovi okresného súdu. Podpredseda okresného súdu

v odpovedi vyhodnotil podanú sťažnosť na prieťahy za oprávnenú a ďalej uviedol, že

„... vyzval zákonného sudcu a vyššieho úradníka, aby neodkladne prijali opatrenia na

odstránenie vzniknutého stavu. Vybavenie veci budem priebežne sledovať tak, aby

k zbytočným prieťahom v konaní zo strany súdu nedochádzalo.“. Ústavný súd posúdil

podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako

formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla

mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení

proti zbytočným prieťahom vo veci samej (podobne , ,

).

11. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1

sťažnosť v časti, v ktorej sa namietajú prieťahy v konaní, nie je

prípustná, a preto ju odmietol podľa .

II.B

K namietaným porušeniam označených práv uznesením okresného súdu

č. k. -148 doručeným sťažovateľovi 26. februára 2010 a rozhodovaním

nezákonnej sudkyne

12. Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že okresný súd vo veci rozhodol

uznesením č. k. -148 (z pripojenej kópie uznesenia nie je možné zistiť dátum

jeho prijatia, pozn.) tak, že sťažovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

Uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 26. februára 2010.

13. Ústavný súd koná na základe princípu subsidiarity zakotvenej v čl. 127 ods. 1

, ktorý znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení

sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v

súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom

prostredníctvom opravných prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané

porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj

právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Zmyslom a účelom uvedeného princípu

subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne

úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených

kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré sú v občianskom súdnom konaní povinné vykladať

a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou podľa , sú primárne zodpovedné aj za

dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva

dotknutým fyzickým osobám zaručuje.

14. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ). Zásada subsidiarity

reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci

všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané

().

15. Podstata argumentácie sťažovateľa o porušení a

(resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru) spočíva v tom, že na okresnom súde v uvedenej veci

rozhodovala nezákonná sudkyňa, ktorá sťažovateľovi nepriznala oslobodenie od súdnych

poplatkov, a preto navrhuje ústavnému súdu, aby napadnuté uznesenie okresného súdu

zrušil a oslobodil sťažovateľa od súdnych poplatkov.

16. Podľa v znení

neskorších zmien (ďalej len „OSP“) účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Podľa a

v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť tiež tým, že v konaní došlo

k vadám uvedeným v . Podľa odvolací súd

rozhodnutie zruší tiež z dôvodu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

17. Z uvedeného vyplýva, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia

porušenia svojich v sťažnosti označených práv, je vo vzťahu k jeho námietkam vzťahujúcim

sa k právu na súdnu ochranu a zákonnému sudcovi účinným a dostupným prostriedkom

nápravy vád rozhodnutia, ktorými sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil, odvolanie,

prostredníctvom ktorého mohol/môže uplatniť aj svoju argumentáciu uvedenú v ústavnej

sťažnosti a o ktorom je v konečnom dôsledku oprávnený rozhodnúť príslušný krajský súd

ako odvolací súd.

18. Vychádzajúc z týchto právnych záverov a zisteného skutkového stavu ústavný

súd dospel k záveru, že v predmetnej veci sťažovateľa nie je daná jeho právomoc (čl. 127

ods. 1 v spojení s a ), a preto

sťažnosť aj v tejto časti pre nedostatok právomoci odmietol.

19. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa

jednotlivými nárokmi uplatňovanými v sťažnosti už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2010