Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 85/2010
PDF · 168.25 KB
No categories available
I. ÚS 85/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. marca 2010
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 46 ods. 2 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C/43/2005 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca
2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 2 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C/43/2005.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že podal žalobu z dôvodu, že „... Nezákonná
sudkyňa Mgr. D. D... nepriznala oslobodenie od poplatkov v konaní 24 C/43/2005-148 hoci
konanie je zo zákona z roku 2005 od poplatkov oslobodené, čím začala konať šikanózne,
pretože si umelo vynucuje odvolacie konanie, ktoré je zbytočné... Sudkyňa mala majetkové
pomery žalobcu podrobné vyšpecifikované prípisom zo dňa 24. 11. 2008, ktoré sú také, že
oslobodenie od poplatkov pripúšťajú aj keby nebolo možné oslobodenie zo zákona... Žaloba
bola podaná dňa 21. 09. 2005, vec menila... až na definitívnu sp. zn.: 24 C/43/2005.
Predseda súdu označil sťažnosť na zbytočné prieťahy za dôvodnú. Nezákonná
sudkyňa začala vo veci konať, ale vydala protizákonné uznesenie 24 C/43/2005-148 -
neoslobodila sťažovateľa od poplatkov svojvoľne a zaujato.“.
3. Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález tohto znenia:
„... Okresný súd... v konaní sp. zn.: 24 C/43/2005 porušuje základné práva D. B.
garantované č1. 46 ods. 2, čl.48 ods. 2 a ods. 1 - Ústavy SR a č1. 6 ods. 1 Dohovoru.
... Okresný súd... je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 30.000 Eur (pre
opakované delikty) v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu, plus trovy
konania advokátovi.
...Ústavný súd... zrušuje uznesenie 24 C/43/2005-148 ako protizákonné a oslobodzuje
D. B. od súdnych poplatkov.
... Ústavný súd... prikazuje Okresnému súdu... konať vo veci 24 C/43/2005
bezodkladne a bez ďalších prieťahov, súd musí zabezpečiť zákonne konanie a dokazovanie -
preukázanie doručovania predvolaní D. B. por. S. a zdôvodnenie jeho zatknutia.“
4. Sťažovateľ požiadal tiež o ustanovenie advokáta na zastupovanie pred ústavným
súdom z dôvodov, že „nemá žiaden príjem ani zdroje na zaplatenie advokáta, v súdnom
spise má podrobne rozpísané majetkové pomery“.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na
neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri
predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46
ods. 2 ústavy uznesením okresného súdu č. k. 24 C/43/2005-148 tým, že sťažovateľovi
nepriznal oslobodenia od súdnych poplatkov, rozhodovanie nezákonnou sudkyňou
a zbytočné prieťahy v konaní podľa čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
II.A
K namietaným prieťahom v konaní okresného súdu
7. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej
normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa
odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.
8. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak
sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov
hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody v danej
veci sťažovateľ neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil.
9. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých
základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so
základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,
IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi
v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez
zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2
ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].
Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je
zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého
odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na
účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“. V súvislosti s tým ústavný súd
poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,
ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na
ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov
prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci
individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
10. Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ sťažnosť na
prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C/43/2005 doručil predsedovi okresného súdu
22. januára 2010 a sťažnosť adresovanú ústavnému súdu podal 3. marca 2010, t. j. mesiac
a pol po podaní sťažnosti predsedovi okresného súdu. Podpredseda okresného súdu
v odpovedi vyhodnotil podanú sťažnosť na prieťahy za oprávnenú a ďalej uviedol, že
„... vyzval zákonného sudcu a vyššieho úradníka, aby neodkladne prijali opatrenia na
odstránenie vzniknutého stavu. Vybavenie veci budem priebežne sledovať tak, aby
k zbytočným prieťahom v konaní zo strany súdu nedochádzalo.“. Ústavný súd posúdil
podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako
formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla
mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení
proti zbytočným prieťahom vo veci samej (podobne II. ÚS 376/06, IV. ÚS 48/06,
11. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť v časti, v ktorej sa namietajú prieťahy v konaní, nie je
prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
II.B
K namietaným porušeniam označených práv uznesením okresného súdu
č. k. 24 C/43/2005-148 doručeným sťažovateľovi 26. februára 2010 a rozhodovaním
nezákonnej sudkyne
12. Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že okresný súd vo veci rozhodol
uznesením č. k. 24 C/43/2005-148 (z pripojenej kópie uznesenia nie je možné zistiť dátum
jeho prijatia, pozn.) tak, že sťažovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.
Uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 26. februára 2010.
13. Ústavný súd koná na základe princípu subsidiarity zakotvenej v čl. 127 ods. 1
ústavy, ktorý znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení
sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v
súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom
prostredníctvom opravných prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané
porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj
právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Zmyslom a účelom uvedeného princípu
subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne
úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených
kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré sú v občianskom súdnom konaní povinné vykladať
a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné aj za
dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva
dotknutým fyzickým osobám zaručuje.
14. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny
mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov
verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity
reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci
všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané
15. Podstata argumentácie sťažovateľa o porušení čl. 46 ods. 2 a čl. 48 ods. 1 ústavy
(resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru) spočíva v tom, že na okresnom súde v uvedenej veci
rozhodovala nezákonná sudkyňa, ktorá sťažovateľovi nepriznala oslobodenie od súdnych
poplatkov, a preto navrhuje ústavnému súdu, aby napadnuté uznesenie okresného súdu
zrušil a oslobodil sťažovateľa od súdnych poplatkov.
16. Podľa § 201 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších zmien (ďalej len „OSP“) účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého
stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Podľa § 205 ods. 1 a 2 písm. a) OSP
v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť tiež tým, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP. Podľa § 221 ods. 1 písm. g) OSP odvolací súd
rozhodnutie zruší tiež z dôvodu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
17. Z uvedeného vyplýva, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia
porušenia svojich v sťažnosti označených práv, je vo vzťahu k jeho námietkam vzťahujúcim
sa k právu na súdnu ochranu a zákonnému sudcovi účinným a dostupným prostriedkom
nápravy vád rozhodnutia, ktorými sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil, odvolanie,
prostredníctvom ktorého mohol/môže uplatniť aj svoju argumentáciu uvedenú v ústavnej
sťažnosti a o ktorom je v konečnom dôsledku oprávnený rozhodnúť príslušný krajský súd
ako odvolací súd.
18. Vychádzajúc z týchto právnych záverov a zisteného skutkového stavu ústavný
súd dospel k záveru, že v predmetnej veci sťažovateľa nie je daná jeho právomoc (čl. 127
ods. 1 ústavy v spojení s § 25 ods. 2 a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), a preto
sťažnosť aj v tejto časti pre nedostatok právomoci odmietol.
19. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa
jednotlivými nárokmi uplatňovanými v sťažnosti už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. marca 2010