Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 71/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., toho času vo výkone trestu odňatia slobody, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom súdneho exekútora Mgr. M. K., D., v konaní vedenom pod

sp. zn. Ex 48/03 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. decembra 2009 doručená a 5. februára 2010 doplnená sťažnosť J. Š. (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a (ďalej

len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom súdneho exekútora Mgr. M. K. (ďalej len „súdny exekútor “)

v konaní vedenom pod sp. zn. Ex 48/03.

2. Sťažovateľ uviedol, že „... 17. 02. 03 bolo začaté vykonávacie konanie návrhom

na začatie exekúcie u súdneho exekútora... OS Čadca vydal dňa 10. 3. 03 poverenie na

vykonanie exekúcie...

Od začatia exekúcie neboli zo strany porušovateľov (OS Čadca a exekútor) vykonané

žiadne úkony, ktoré by viedli k zrealizovaniu priznaného práva a teda k výkonu rozhodnutia

vo veci pod sp. zn. OS Čadca a sp. zn. ...“.

3. Sťažovateľ sa domáhal, aby ústavný súd

- vyslovil porušenie sťažovateľovho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a a porušenie práva na prejedanie

sťažovateľovej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

- prikázal okresnému súdu a súdnemu exekútorovi vo veci konať,

- zakázal okresnému súdu a súdnemu exekútorovi pokračovať v porušovaní

sťažovateľových práv,

- priznal mu primerané finančného zadosťučinenia vo výške 1 000 €.

4. Sťažovateľ požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu na jeho

zastúpenie v konaní pred ústavným súdom z dôvodu, že je „... bez finančných príjmov

v hmotnej núdzi“ a nie je „vlastníkom žiadnej hnuteľnej a nehnuteľnej veci vyššej

hodnoty...“.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané

niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na

predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

7. Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. zistil, že sťažovateľ je

povinný uhradiť podľa platobného rozkazu okresného súdu sp. zn.

z 23. septembra 2002 oprávnenému E., a. s., B., sumu 16 344,10 Sk s prísl. Okresný súd

10. marca 2003 pod č. 5502 016247 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho

exekútora Mgr. M. K. Sťažovateľ proti exekúcii podal námietky, o ktorých rozhodol

okresný súd uznesením č. k. -14 z 19. mája 2009 tak, že námietky sťažovateľa

proti exekúcii zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 25. júla 2009.

8. Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie v danej

veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V tejto súvislosti ústavný súd

poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1

, v ktorých je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa v konaní pred všeobecným súdom,

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia právneho

prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 17 ods. 1 zákona

Slovenskej národnej rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky,

štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe

súdov) v znení neskorších predpisov [platného do 31. marca 2005 (ďalej len „zákon

o štátnej správe súdov“)] a od 1. apríla 2005 podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o súdoch“).

9. Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona, ktorým je

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Podľa

na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa

použijú ustanovenia , ak tento osobitný predpis neustanovuje

inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa 45 ods. 1 Exekučného poriadku poveriť

exekútora vykonaním exekúcie a konať ďalej ako exekučný súd je príslušný okresný súd, ak

osobitný predpis neustanovuje inak.

10. Ústavný súd v rámci prípravy na predbežné prerokovanie veci listom č. k.

-5 z 21. januára 2010 poučil sťažovateľa o podmienkach konania pred

ústavným súdom, ako aj o nedostatkoch jeho sťažnosti a vyzval ho, aby v lehote 10 dní

doplnil svoje podanie, najmä aby predložil sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú

predsedovi okresného súdu podľa § 17 ods. 1 zákona o štátnej správe súdov, resp. podľa

§ 62 zákona o súdoch a jeho odpoveď na sťažnosť. Sťažovateľ v odpovedi v liste

z 1. februára 2010 argumentoval svoje tvrdenia, ale nepredložil ústavnému súdu dôkaz, že

by podal predsedovi okresného súdu kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v predmetnom

konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Predseda okresného súdu vo svojom

stanovisku sp. zn. Spr 100/10 zo 4. februára 2010 uviedol, že sťažovateľ sťažnosť na

prieťahy v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nepodal.

11. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť

na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva

podľa , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil

označené právne prostriedky, ktoré mal do 31. marca 2005 k dispozícii podľa zákona

o štátnej správe súdov a v súčasnosti podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že

sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2

).

12. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj základným právom na

konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť takého

právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj

znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje

povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj

disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že

„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní“.

V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý

vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“.

Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený

vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení

na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči

zodpovedným osobám dôsledky“. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že

vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon

sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti

sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci individuálnej

ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

13. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do

úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

14. Keďže ústavný súd z obsahu sťažnosti ani u označeného porušovateľa uvedeného

základného práva (okresného súdu, pozn.) nezistil, že by sťažovateľ podal predsedovi

okresného súdu kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní, a ani z obsahu

sťažnosti nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1

došlo zo strany sťažovateľa z dôvodov hodných osobitného

zreteľa, odmietol jeho sťažnosť podľa ako neprípustnú.

15. Sťažovateľ namietal tiež porušenie práva podľa (iba)

z dôvodu namietaných prieťahov ( , dohovoru) v jeho

exekučnej veci. Ústavný súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa osobitne uvedeným

článkom , ktoré malo byť podľa neho taktiež porušené; keďže ústavný súd nezistil

príčinnú súvislosť medzi napadnutým postupom okresného súdu a možným porušením

základného práva podľa , resp. dohovoru, nemožno

vzhľadom na to uvažovať ani o porušení ďalších sťažovateľových práv podľa čl. 20 ods. 1

.

16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

17. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby po

splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v jeho exekučnej veci dochádza

k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2010