Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-162-2024.pdf
PDF · 106.52 KB
Case nature
Subarea
8Co/162/2024
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcu A. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcom v C. - D. E. D. F. G. H. XXXX/X proti žalovanej C. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v C. - D. E. D. F. G. H. XXXX/X právne zastúpenej JUDr. Rastislavom Cestickým advokátom so sídlom v Košiciach na Palackého ulici č. 1 IČO: 42 249 414 o nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Mestského súdu Košice č.k. 64C/28/2024-21 zo dňa 23.8.2024 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanej C. B., nar. XX.X.XXXX, dočasne, do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, vstupovať do bytu H. X D. X. I., J. H. X K. L. so súpisným č. XXXX, D. G. F. X J. C., postavenom na pozemkoch parcela reg. „C“ č. 4247 o výmere 206 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcela reg. „C“ č. 4246 o výmere 207 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcela reg. „C“ č. 4245 o výmere 206 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcela reg. „C“ č. 4244 o výmere 207 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcela reg. „C“ č. 4243 o výmere 205 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcela reg. „C“ č. 4242 o výmere 215 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, (pozemky zapísané na LV č. XXXXX, k. ú. E., obec Košice - Nad jazerom, okres C. M.), evidovanom na LV č. XXXXX, k. ú. E., obec C. - D. E., okres C. M. (výrok I) a uložil žalobcovi povinnosť podať proti žalovanej v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu o vylúčenie z užívania alebo o obmedzenie jej užívacieho práva k bytu č. 4 na 1. poschodí, vchod č. 4 bytového domu so súpisným č. 1437, na ulici F. X J. C., na parcele č. 4247, 4246, 4245, 4244, 4243, 4242, evidovanom na LV č. XXXXX, k. ú. E., obec C. - D. E., N. C. M. (výrok II).
2. Rozhodol tak o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý žalobca podal pred začatím konania vo veci samej, odôvodniac ho tým, že sporové strany sa rozviedli v septembri 2018, avšak naďalej ostali bývať v byte, ktorý je v ich podielovom spoluvlastníctve o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 každý, aj spolu s maloletým synom A., ktorý na čas po rozvode bol zverený do ich striedavej starostlivosti. Žalovaná sa k navrhovateľovi správa násilne, nadmerne požíva alkoholické nápoje. Udiera ho rukami, dvakrát ho aj pohrýzla. Žalobca sa ju snaží spacifikovať bez použitia násilia. Žalovaná mu ničí jeho osobné veci, naposledy pred políciou mu vyhodila jeho osobné veci, pričom už trikrát bola umiestnená v cele predbežného zaistenia. Vyhrážala sa aj synovi, že ho znesie zo sveta. Ostatný útok voči nemu bol dňa 11.8.2024, kedy ho žalovaná napadla, bila ho rukami, pohrýzla ho do rebier na pravej strane. Následne bola políciou vykázaná zo spoločného obydlia. O jej konaní bolo informované intervenčné centrum Fenestra, ktoré ho následne kontaktovalo a poskytlo mu právnu pomoc. Na žalovanú podal aj oznámenie na polícii za fyzické napadnutie. Žalobca má strach byť so žalovanou v spoločnej domácnosti. Neodkladnosť odôvodnil aj tým, že u žalovanej nejde o ojedinelý útok. Žalovaná je nepredvídateľná a má obavu, že bude pokračovať vo verbálnych a fyzických útokoch, a to nielen voči
nemu ale aj maloletému synovi, ktorý s nimi býva. Žalobca na osvedčenie ním tvrdených skutočností predložil súdu potvrdenie Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, odbor poriadkovej polície, zo dňa 11.8.2024 o vykázaní žalovanej C. B., nar. XX.X.XXXX, zo spoločného obydlia na dobu 14 dní, potvrdenie Obvodného odd. PZ Košice Nad jazerom, zo dňa 10.6.2024, 27.7.2024, 11.8.2024 o podaní oznámenia o fyzickom napadnutí zo strany žalovanej, rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 14P/26/2018 zo dňa 18.9.2018, výpis z LV č. XXXXX a výpis z LV č. XXXXX.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e/, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1, § 332 ods. 1, 2, § 336 ods. 1, 2, 3, 4, § 325 CSP a dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, uloženia povinnosti žalovanej dočasne nevstupovať do bytu, v ktorom so žalobcom viedli spoločnú domácnosť. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, odboru poriadkovej polície, č. ORPZ-KE-OPP8-ID: 224.24/2395, z 11.8.2024 súd prvej inštancie zistil, že dňa 11.8.2024 o 21:45 hod. bola žalovaná C. B., nar. XX.X.XXXX, vykázaná zo spoločného obydlia ohrozenej osoby na dobu 14 dní, pričom uvedené vykázanie sa vzťahovalo na priestor bytu na ulici F. XXXX/X J. C.. Vykázaná osoba neodovzdala kľúče od spoločného obydlia policajtovi. Z potvrdení Obvodného odd. PZ v Košiciach Nad jazerom, zo dňa 10.6.2024, 27.7.2024 a 11.8.2024, bolo zrejmé, že žalobca podal oznámenie o fyzickom napadnutí, ktorého sa dopustila žalovaná. Z rozsudku bývalého Okresného súdu Košice II sp. zn. 14P/26/2018 zo dňa 18.9.2018 vyplynulo, že manželstvo sporových strán bolo rozvedené a súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol maloletý syn A. B. zverený do striedavej osobnej starostlivosti sporových strán. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.10.2018. Z výpisu LV č. XXXXX katastrálne územie E., obec Košice - Nad jazerom, okres Košice IV, súd zistil, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi K. H. X D. X. I. na ulici F. X O. H. XXXX, na parc. Č. 4247, 4246, 4245, 4244, 4243, 4242, každý z nich o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku. Z výpisu LV č. XXXXX súd zistil, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov parc. reg. „C“ č. 4242, 4243, 4244, 4245, 4246, 4247 evidované v kat. úz. E., obec C.- D. E., N. C. M. so spoluvlastníckym podielom 85/20000 u každej zo sporových strán. Konštatoval, že žalobca sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia na ochranu svojho života a zdravia a táto bude dosiahnutá tým, že súd zakáže jeho bývalej manželke žalovanej, vstupovať do bytu, aj napriek tomu, že sú obaja podielovými spoluvlastníkmi danej nehnuteľnosti, každý o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku, čo preukazuje výpis z listu vlastníctva č. XXXXX. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby (žalovanej), svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému bytu. Súd uviedol, že aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP je aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. Účelom tohto inštitútu je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Pre rozhodnutie súdu je v tomto smere významným stupeň vyvinutého fyzického či psychického násilia. Pojem násilie ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický obsah s obeťou pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie správania sa, nesúceho znaky psychického násilia, páchaného na ženách zo strany mužov. V kontexte uvedeného mal súd prvej inštancie dôvodné podozrenie z násilia osvedčené zo samotných skutkových tvrdení žalobcu, ako aj predložených listinných dôkazov, a to potvrdenia N. P. I. J. C., odboru poriadkovej polície, zo dňa 11.8.2024 o vykázaní žalovanej zo spoločného obydlia na dobu 14 dní, potvrdenia Obvodného odd. PZ v Košiciach, zo dňa 10.6.2024, 27.7.2024, 11.8.2024 o podaní oznámenia o fyzickom napadnutí žalovanou. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré žalobca osvedčil, súd dospel k záveru o potrebe navrhovaného neodkladného opatrenia. Nakoľko chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana, súd nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, aby zabránil prípadným útokom žalovanej na žalobcu, ktoré nie sú vylúčené a to tak, ako je to uvedené v enunciáte (výroku I) uznesenia. Nariadením tohto neodkladného opatrenia nedochádza ku konečnej úprave pomerov, preto súd dobu trvania neodkladného opatrenia obmedzil do doby právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Zároveň súd prvej inštancie v súlade s
§ 336 ods. 1 CSP uložil žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu vo veci samej, teda žalobu o vylúčenie žalovanej z užívania alebo o obmedzenie jej užívacieho práva k predmetnému bytu (§ 336 ods. 1 CSP). V prípade, ak žaloba nebude žalobcom podaná v lehote uloženej mu v tomto rozhodnutí, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší (§ 336 ods. 3 CSP). O náhrade trov tohto konania bude rozhodnuté v konaní vo veci samej, resp. v rozhodnutí o zrušení neodkladného opatrenia. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v prevyšujúcej časti (zákaz vstupu žalovanej do bytového domu súp. č. XXXX, do spoločných priestorov) súd prvej inštancie ako nedôvodný zamietol, nakoľko ustanovenie § 325 ods. 2 písm. e) CSP upravuje len možnosť súdu uložiť strane dočasne nevstupovať do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, nie však pokiaľ ide o iné priestory (bytový dom, spoločné priestory).
4. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výrokom I. a II., v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhla napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a žalovanej prizná proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovaná nesúhlasila so skutkovým stavom opísaným žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie, považovala ho za zavádzajúci, a neobsahujúci skutočnosti spôsobilé ovplyvniť dôvodnosť aplikácie ust. § 325 CSP o neodkladnom opatrení. Návrh považovala za účelový a tendenčný, v snahe vynútiť si nútený odchod žalovanej zo spoločnej domácnosti a zlepšenie právneho postavenia v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi konania ako bývalými manželmi boli a sú vzťahy tak trvalo a prudko rozvrátené, že nebolo možné obnovenie manželského spolužitia. Na základe uvedeného rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 14P/26/2018, a syn A. bol zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Po tomto rozvodovom konaní sa však účastníci konania vrátili nie k partnerskému vzťahu, ale k zdieľaniu spoločnej domácnosti, a to tým, že si dňa 18.11.2021 kúpili vyššie označený byt, na ktorý si zobrali spoločný hypotekárny úver, avšak uvedené spolunažívanie nie je harmonické. Podielové spoluvlastníctvo účastníkov vzniklo ako nápad ich spoločného syna, pričom uvedené sa ukázalo ako nevhodné, keďže v ňom prevládajú nezhody. Podielové spoluvlastníctvo je teda potrebné zrušiť a následne vyporiadať. V žiadnom prípade však žalovaná nie je agresívna, hlučná, nepožíva alkoholické nápoje, ktoré by ovplyvňovali jej správanie, alebo by inak narúšala súkromie, pokojné spolunažívanie, či fyzickú alebo psychickú integritu žalobcu. Odmieta tvrdenia uvedené v návrhu, pričom mala jednoznačne za to, že nebola osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov strán, vydané neodkladné opatrenie je neprimerané s tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Mala za to, že žalobca dôvodné podozrenie z násilia voči jeho osobe a ohrozenie jeho telesnej integrity neosvedčil. Listinné dôkazy, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie a na základe ktorých vyvodil záver o potrebnosti predbežnej úpravy práv a povinností žalovanej a žalobcu - existencia dôvodného podozrenia z násilia žalovanej voči osobe žalobcu a ohrozenie jeho telesnej integrity, neosvedčujú skutočnosti tvrdené žalobcom, že sa voči nemu dopustila násilia a že v budúcnosti hrozí, že sa bude dopúšťať psychického, resp. fyzického násilia, sú nedostatočné aj v intenciách listinných dôkazov uvedených v prílohe tohto podania. Súd prvej inštancie pri vydaní neodkladného opatrenia vychádzal len z troch potvrdení žalobcu o údajnom fyzickom napadnutí zo strany žalovanej, a to zo dňa 10.6.2024, 27.7.2024 a 11.8.2024, avšak uvedené potvrdenia nie sú žiadnym relevantných dôkazom, keďže nie je zrejmé, ako sa s týmito oznámeniami naložilo, či boli odmietnuté alebo boli postúpené, napr. na príslušný správny orgán na prejednanie priestupku. V konaní absentuje akýkoľvek iný listinný dôkaz, napr. lekárska správa o vyšetrení žalobcu alebo čestné vyhlásenie syna účastníkov konania, prípadne iných osôb, ktorý by podporil tvrdenia žalobcu. Preto nie je potrebná navrhovaná predbežná úprava súdnym rozhodnutím voči žalovanej ako k podielovej spoluvlastníčke predmetnej nehnuteľnosti. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že ani policajné orgány nepostupovali správne, keď žalovanú vykázali dňa 11.8.2024 zo spoločného obydlia na 14 dní, keďže v uvedenom potvrdení nie sú uvedené žiadne skutkové a právne dôvody, ktoré v danom čase opodstatňovali taký postup. Zároveň žalobca na príslušnom obvodnom oddelení PZ nepodal trestné oznámenie, ale len oznámenie vo veci priestupku (zjavne s dôkaznou núdzou), pričom návrh na vydanie neodkladného opatrenia bol podaný až v dvanásty deň lehoty určenej na vykázanie zo spoločného obydlia. Vzhľadom na uvedené je preto zrejmé, že v danej veci ide len o vzájomné rodinné spory a nezhody, resp. rodinné „šarvátky“, ktoré neopodstatňujú vo veci tak vážny zásah do ľudských práv žalovanej, ktorým je obmedzenie spoluvlastníckeho práva predmetnej nehnuteľnosti a jej práva na obydlie, čo by napokon mohlo prispieť aj k nežiaducemu spoločenského javu, napr. bezdomovectvu.
5. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.
7. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné oparenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
10. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
11. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa ust. § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
13. Podľa ust. § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
14. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, je možné neodkladným opatrením strane uložiť aj povinnosť dočasne nevstupovať do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia (§ 325 ods. 2 písm. e/ CSP).
15. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. e/ CSP je teda dôvodné podozrenie žalovaného z násilia, predovšetkým fyzického alebo psychického. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP sa nevyžaduje preukázanie násilia zo strany žalovaného alebo hrozby násilia, ale v tomto štádiu konania postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
16. Účelom neodkladných opatrení tohto druhu (v zmysle § 325 ods. 1 písm. e/ CSP) je predísť násiliu, ktorým je navrhovateľ neodkladného opatrenia ohrozený, teda neodkladné opatrenie má preventívnu funkciu, a preto požiadavka preukázania násilia nie je namieste a nemožno ňou podmieňovať nariadenie neodkladného opatrenia.
17. Pokiaľ ide o dôvodnosť samotného podozrenia z násilia, toto nemusí mať kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového stíhania a nevyhnutnou podmienkou osvedčenia tohto násilia nie je ani vykázanie odporcu zo spoločného obydlia a zákaz vstupu doň v zmysle § 27a zák. č. 171/1993 Z. z.
18. V prejednávanej veci boli v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP) splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle cit. ust. § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, t.j. pre uloženie povinnosti žalovanej dočasne nevstupovať do K. H. X D. X. I., J. H. X K. L. so súpisným č. XXXX, D. G. F. X J. C..
19. Žalobca predloženými listinnými dôkazmi osvedčil, že žalovaná je dôvodne podozrivá z násilia voči nemu. Aj keď z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia podľa § 27a ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. zo dňa 11.8.2024 o 21:45 hod. na dobu štrnástich dní, nevyplývajú konkrétne okolnosti, ktoré viedli k vykázaniu žalovanej C. B., nar. XX.X.XXXX, z bytu na F. G. H. XXXX/X J. C., z úradného záznamu OO PZ Košice Nad jazerom zo dňa 11.8.2024 je zrejmé, že žalobca dňa 11.8.2024 o 21:45 hod. ústne oznámil, že žalovaná ho fyzicky napadla. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že dňa 11.8.2024 bol napadnutý takým spôsobom, keď žalovaná ho bila rukami a následne ho pohrýzla do rebier na pravej strane. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tiež vyplýva, že žalovaná bola v súvislosti s jej konaním trikrát umiestnená do cely predbežného zadržania a vyhrážala sa nielen žalobcovi, ale aj ich spoločnému maloletému synovi, spôsobom, že ho znesie zo sveta.
20. Pokiaľ žalovaná v odvolaní popiera žalobcom listinnými dôkazmi osvedčené násilné správanie, na tieto svoje tvrdenia nepredložila a ani neoznačila žiadne dôkazy a zostali tak iba v rovine neosvedčených tvrdení.
21. Odvolací súd s poukazom na listinné dôkazy, ktoré sú obsahom spisu a z ktorých vychádzal súd prvej inštancie a s poukazom na nepredloženie akýchkoľvek dôkazov preukazujúcich opak, zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, lebo žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčil aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán, t. j. osvedčil dôvodné podozrenie žalovanej z fyzického násilia.
22. Nariadeným neodkladným opatrením sa predíde ďalším konfliktom medzi žalobcom a žalovanou a predovšetkým fyzickému násiliu vo vzťahu k žalobcovi a zabráni aj situáciám, v ktorých žalobca má dôvodnú obavu o svoj život a zdravie v dôsledku agresívneho správania sa žalovanej voči nemu.
23. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v danom prípade ide o domáce násilie, v ktorom žalobca je vystavený obtiažnej dôkaznej situácii na preukázanie násilia v blízkom rodinnom kruhu, pričom situácia, ktorú domáce násilie môže vyvolať, neznesie odklad do skončenia konania vo veci samej, pretože môže vyvolať ťažko napraviteľné následky. Predovšetkým z týchto dôvodov je potrebný okamžitý zásah zo strany súdu, aj keď len dočasného charakteru, ak je dôvodné podozrenie z násilia osvedčené tak, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade.
24. Ako vyplýva zo znenia ust. § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, v zmysle ktorého žalobcovi bola poskytnutá súdna ochrana, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
25. Zákaz nevstupovať do domu alebo bytu z dôvodu podozrenia z násilia je teda možné uložiť iba dočasne, na určitú dobu a takýmto neodkladným opatrením nie je možné trvalo zakázať osobe podozrivej z násilia vstupovať do domu alebo bytu, ktorý predstavuje jej obydlie, ako je to aj v tu prejednávanej veci.
26. V prejednávanej veci strany sporu sú bývalými manželmi a byt, ktorého sa nariadené neodkladné opatrenie týka, je v ich podielovom spoluvlastníctve, preto žalobou vo veci samej je možné domáhať sa vylúčenia žalovanej z užívania bytu podľa predpisov Občianskeho práva.
27. Definitívne vyriešenie tejto otázky (otázky užívania dotknutého bytu žalovanou) je v záujme predídenia ďalším vzájomným konfliktom strán sporu, ktoré môžu vyústiť do ďalšieho fyzického násilia a v záujme zabezpečenia pokojného užívania bytu nielen žalobcom, ale aj maloletému synovi.
28. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, zákaz vstupu v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP možno uložiť iba dočasne, na určitú dobu, a preto súd prvej inštancie správne postupom podľa ust. § 336 ods. 1 CSP uložil žalobcovi podať proti žalovanej v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu o vylúčenie z užívania alebo o obmedzenie jej užívacieho práva k dotknutému bytu.
29. Dočasnosť tohto neodkladného opatrenia je teda zabezpečená uložením povinnosti žalobcovi podať žalobu, kedy toto neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a v prípade, že žalobca žalobu nepodá, súd toto neodkladné opatrenie aj bez návrhu zruší podľa § 336 ods. 3 CSP.
30. O trovách tohto konania o nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, teda o trovách prvoinštančného ako aj odvolacieho konania, rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o veci samej, t.j. v konaní o žalobe podanej žalobcom podľa § 336 ods. 1, 2 CSP alebo v uznesení o zrušení neodkladného opatrenia podľa § 336 ods. 3 CSP, z ktorého dôvodu odvolací súd nerozhodoval o trovách konania.
31. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej, ktorým sa konanie končí, len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samú. To sa vzťahuje na prípady neodkladného opatrenia podaného po skončení konania, podaného pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba, prípadne ak súd musel vec skončiť procesne bez toho, aby ju prejednal (viď napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 8 Cdo 83/2017).
32. Takáto procesná situácia v prejednávanej veci nenastala, keďže na nariadené neodkladné opatrenie bude nadväzovať žaloba vo veci samej, z ktorého dôvodu o trovách neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí o veci samej, ako bolo uvedené vyššie.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).