Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 171/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-68

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. mája 2010

predbežne prerokoval sťažnosť sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

JUDr. Ing. M. G., G., JUDr. Z. Ď., L., JUDr. E. B., PhD., B., a JUDr. P. P., B., zastúpených

advokátom JUDr. J. V., CSc., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva

na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods.

4 a Listiny základných práv a slobôd v spojení

s , , a , ako

aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Súdnej rady Slovenskej republiky č. 584 z 22. júna 2009 a rozhodnutím

prezidenta Slovenskej republiky z 23. júna 2009, ktorým bol JUDr. Š. H. vymenovaný za

predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a takto

rozhodol:

Sťažnosť sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Ing. M. G., JUDr. Z.

Ď., JUDr. E. B., PhD., a JUDr. P. P. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenými

osobami.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") bola

18. augusta 2009 doručená sťažnosť sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej

len „najvyšší súd“) JUDr. Ing. M. G., JUDr. Z. Ď., JUDr. E. B., PhD., a JUDr. P. P. (ďalej

len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prístup

k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 21 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1

, ako aj práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len

„súdna rada“) č. 584 z 22. júna 2009 a rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky (ďalej

len „prezident“) z 23. júna 2009, ktorým bol JUDr. Š. H. vymenovaný za predsedu

najvyššieho súdu (ďalej len „predseda najvyššieho súdu“).

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:

«V priebehu mesiaca mája 2009 JUDr. Š. H. vyslovil súhlas so svojou kandidatúrou

na funkciu predsedu Najvyššieho súdu... Zostával pritom funkciu ministra spravodlivosti

a podpredsedu vlády Slovenskej republiky a súčasne aj pozíciu sudcu Najvyššieho súdu SR

s prerušeným výkonom funkcie.

Súdna rada Slovenskej republiky... dňa 2. 6. 2009 prijala kandidatúru JUDr. Š. H....

Následne sa dňa 22. 6. 2009 približne medzi 10.00 hod a 12.00 hod uskutočnilo

zasadnutie Súdnej rady SR, predmetom ktorého bola voľba kandidáta na funkciu predsedu

Najvyššieho súdu SR. Okrem JUDr. H. kandidovala na funkciu predsedu Najvyššieho súdu

SR aj JUDr. E. B., CSc., predsedníčka senátu Najvyššieho súdu SR...

Vzhľadom na predchádzajúce ukončenie funkčného obdobia dovtedajšieho predsedu

Najvyššieho súdu SR a teda aj predsedu Súdnej rady SR (JUDr. K.) bolo potrebné

zabezpečiť výkon týchto funkcií. Uvoľnené miesto predsedu Súdnej rady SR zaujala jej

podpredsedníčka JUDr. P.. Funkciu predsedu Najvyššieho súdu SR pritom vykonávala jeho

podpredsedníčka JUDr. Š..

Dňa 22. 6. 2009 vyhlásila podpredsedníčka Súdnej rady SR JUDr. V. P. ústne

výsledky volieb na kandidáta na funkciu predsedu Najvyššieho súdu SR. Podľa výsledkov

získal úspešný kandidát JUDr. Š. H. 15 hlasov, jeho neúspešná protikandidátka nezískala

žiadny hlas členov Súdnej rady SR. Písomná forma rozhodnutia bola Súdnou radou SR

vykonaná bez súčasného zverejnenia zápisnice prostredníctvom ich internetovej stránky.

Dňa 23. 6. 2009 približne o 9.00 hodine prezident Slovenskej republiky prijal

demisiu ministra spravodlivosti JUDr. Š. H. a súčasne ho vymenoval do funkcie predsedu

Najvyššieho súdu SR...

Podľa sťažovateľov JUDr. H. nemal právo byť zvolený za predsedu Najvyššieho súdu

SR a to z dôvodu vykonávania vysokej politickej funkcie v exekutíve (člen vlády Slovenskej

republiky), ktorej výkon bol napokon aj dôvodom, pre ktorý bol JUDr. H. prerušený výkon

funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR...

Zvoleniu Š. H. za predsedu Najvyššieho súdu SR bránila aj jeho angažovanosť v

politickej strane Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko...

Navyše JUDr. H. ako člen vlády SR (minister spravodlivosti SR) mal v čase svojej

voľby za predsedu Najvyššieho súdu SR v právomoci vymenovanie, odvolávanie,

odmeňovanie ako aj navrhovanie na disciplinárne trestanie 7 členov súdnej rady. V čase

voľby predsedu Najvyššieho súdu SR dňa 22. 6. 2009 preto podľa sťažovateľov súdna rada

nezodpovedala ústavným atribútom nezávislosti súdnej moci...

Napokon sťažovatelia zastávajú názor, že voľby predsedu Najvyššieho súdu SR dňa

22.6.2009 neboli zákonné, nakoľko miesto predsedu Súdnej rady SR mala zastávať

podpredsedníčka Najvyššieho súdu SR JUDr. Š. a nie JUDr. P. ako podpredsedníčka

Súdnej rady SR...

Súdna rada SR pri voľbe kandidáta za predsedu Najvyššieho súdu SR tieto závažné

okolnosti odignorovala a ani sa s nimi nijako nevysporiadala.

Obdobne sa zachoval aj Prezident SR pri menovaní JUDr. Š. H. za predsedu

Najvyššieho súdu SR...

Podľa ods. I SR: ,,Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický

a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“

Podľa SR; ,,Štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon"

Podľa Listiny základných práv a slobôd (ústavný

Zb. /ďalej len „Listina“): „Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a

iným verejným funkciám".

Podľa SR: „Občania majú za rovnakých podmienok prístup

k voleným a iným verejným funkciám“.

Podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd... „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

Podľa SR: „V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo

nezávislé a nestranné súdy“

Podľa SR: „Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a

pri rozhodovaní sú viazaní , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl.

7 ods. 2 a 5 a zákonom...

Podľa názoru sťažovateľov Súdna rada SR pri voľbe kandidátov na funkciu predsedu

Najvyššieho súdu SR a rovnako ani prezident SR pri vymenovaní JUDr. H. za predsedu

Najvyššieho súdu SR na tieto ustanovenia SR, Listiny a Dohovoru neprihliadali.

V súvislosti so základným právom garantovaným čl. 21 ods. 4 Listiny a čl. 30 ods. 4

SR treba podotknúť, že „toto ustanovenie Listiny sa nevzťahuje iba na prístup

k verejnej funkcii v zmysle vzniku funkcie, ale zahŕňa aj právo na jej nerušený výkon

vrátane práva na ochranu pred protiprávnym zbavením tejto funkcie. Účasť na správe vecí

verejných, ktorá je zmyslom celého čl. 21 sa nevyčerpáva samotným získaním funkcie,

ale logicky) trvá po celú dobu trvania funkcie. Pokiaľ je týmto článkom sledované umožniť

občanom správu verejných záležitostí, musí mať subjekt vykonávajúci funkciu ochranu

aj pred ľubovôľou...

Súčasťou práva sudcov Najvyššieho súdu SR na nerušený výkon ich funkcie podľa

sťažovateľov tiež je, aby predsedom Najvyššieho súdu SR bola legitímne a legálne vybratá

osoba...

Sťažovatelia ďalej v sťažnosti podrobne uvádzajú dôvody, v čom vidia porušenie

označených článkov , listiny a dohovoru a „sú presvedčení, že voľba úspešného

kandidáta Súdnou radou Slovenskej republiky a jeho následné vymenovanie do funkcie

predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je zaťažená toľkými ústavnými vadami

ako aj zákonnými nedostatkami, že ďalším zotrvaním menovaného JUDr. Š. H. vo funkcii

predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dochádza k spochybneniu Slovenskej

republiky ako demokratického a právneho štátu. Ďalší výkon funkcie predsedu Najvyššieho

súdu SR predstavuje pre sťažovateľov... väčšiu ujmu než aká môže vzniknúť JUDr. Š. H. pri

odklade vykonateľnosti napadnutých aktov. Sťažovateľmi navrhované rozhodnutie o

odklade vykonateľnosti nie je ani v rozpore dôležitým verejným záujmom. Naopak verejný

záujem podľa sťažovateľov odôvodňuje vydanie navrhovaného dočasného opatrenia.

Z týchto dôvodov sťažovatelia navrhujú, aby Ústavný súd SR dočasným opatrením:

1. pozastavil vykonateľnosť:

a) uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky č. 584 zo dňa 22. 06. 2009 ako aj

b) rozhodnutia prezidenta republiky z 23. 06. 2009 o vymenovaní JUDr. Š. H. za

predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

2. uložil JUDr. Š. H., aby sa zdržal vykonávania funkcie predsedu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky...»

Sťažovatelia sa v závere sťažnosti domáhajú, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Postupom Súdnej rady Slovenskej republiky počas voľby kandidáta na funkciu

predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konanej dňa 22. 6. 2009 ako

aj nasledovným vymenovaním JUDr. Š. H. prezidentom Slovenskej republiky do tejto

funkcie dňa 23.6.2009 bolo porušené základné právo sudcov Najvyššieho súdu SR JUDr.

Ing. M. G., JUDr. Z. Ď., JUDr. E. B., PhD., JUDr. P. P., vyplývajúce z

SR a čl. 21 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, a to všetko za súčasného porušenia čl.

1 ods. 1 SR, SR, a SR, ako aj

čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Súdnej rady Slovenskej republiky č. 584

zo dňa 22. 06. 2009 zrušuje a vec vracia Súdnej rade Slovenskej republiky na ďalšie

konanie.

Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky zo

dňa 23. 06. 2009. ktorým bol JUDr. Š. H. vymenovaný predsedom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zrušuje...“

Sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo 7. septembra

2009 vzniesli námietku zaujatosti proti sudcom ústavného súdu Jánovi Auxtovi

a Ľubomírovi Dobríkovi. Sudcovia ústavného súdu, proti ktorým bola vznesená námietka

zaujatosti, podali vyjadrenie k predmetnej námietke 7. a 8. septembra 2009, o ktorej

rozhodol ústavný súd uznesením sp. zn. z 22. apríla 2010 tak, že sudcu

Jána Auxta ako člena senátu, resp. v súčasnosti ako predsedu III. senátu ústavného súdu,

z výkonu jeho sudcovskej funkcie nevylúčil a vylúčil z neho iba člena senátu Ľubomíra

Dobríka.

V zmysle platného rozvrhu práce ústavného súdu, ktorý bol schválený na zasadnutí

pléna ústavného súdu 17. februára 2010, vylúčeného člena tretieho senátu zastupuje

predseda alebo člen druhého senátu, preto namiesto vylúčeného sudcu Ľubomíra Dobríka

rozhodoval v tejto veci sudca Sergej Kohut, člen druhého senátu ústavného súdu.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa čl. 127 ods. 1

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom

sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd

nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sú sudcami najvyššieho súdu a namietajú porušenie svojho základného

práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa

, resp. listiny v spojení s , ,

ods. 1 a a práva podľa dohovoru uznesením súdnej rady

č. 584 z 22. júna 2009 a rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky z 23. júna 2009,

ktorým bol JUDr. Š. H. vymenovaný za predsedu najvyššieho súdu.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľov predovšetkým

skúmal to, či sťažovatelia (sú sudcami najvyššieho súdu) namietajúci nezákonnosť

celého procesu navrhovania kandidátov a menovania predsedu najvyššieho súdu sú aktívne

legitimovaní na podanie tejto sťažnosti.

Potenciálnym kandidátom na predsedu najvyššieho súdu v zmysle ustanovenia

je každý sudca najvyššieho súdu. Sťažovatelia však kandidátmi

na predsedu najvyššieho súdu v danom prípade neboli. Svoju aktívnu legitimáciu

na podanie sťažnosti ústavnému súdu okrem toho, že sú sudcami najvyššieho súdu, tiež

odôvodňovali „verejným záujmom“ a tiež tým, že rozhodnutie o menovaní nového predsedu

najvyššieho súdu sa ich priamo dotýka.

Z obsahu vyplýva, že ústavný súd môže rozhodovať

o sťažnostiach fyzických, resp. právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd...

Po preskúmaní sťažnosti a jej príloh ústavný súd konštatuje, že sťažnosť

sťažovateľov treba považovať za podanú zjavne neoprávnenými osobami. Z citovaného

totiž treba vyvodiť, že aktívnu legitimáciu na podanie sťažnosti majú

iba tie osoby (fyzické alebo právnické), ktorých základné právo alebo sloboda by mali byť

porušené. V danom prípade by za osobu oprávnenú na podanie takej sťažnosti bolo možné

považovať protikandidátku, ktorá kandidovala na funkciu predsedu najvyššieho súdu

(JUDr. E. B., CSc.), ktorá sa však so samostatnou sťažnosťou na ústavný súd neobrátila. Aj

zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že sťažnosť nemôže podať fyzická

osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv alebo slobôd iných

osôb, nie svojich. Sťažovatelia nevstupovali do procesu rozhodovania o kandidátoch na

predsedu najvyššieho súdu, resp. neboli priamo dotknutí procesom navrhovania

a menovania predsedu najvyššieho súdu, z čoho teda vyplýva, že namietané porušenie

základných práv sťažovateľov nie je v príčinnej súvislosti s namietaným uznesením súdnej

rady a rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky, preto sa nemôžu úspešne domáhať ako

aktívne legitímne osoby zrušení týchto rozhodnutí v konaní pred ústavným súdom (II. ÚS

34/95).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov odmietol ako podanú

neoprávnenými osobami bez toho, aby sa súčasne zaoberal aj argumentmi, ktoré podrobne

rozpísali vo svojej sťažnosti, k hodnoteniu ktorých, ako aj k hodnoteniu a rozhodnutiu

vôbec nepristúpil.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. mája 2010