Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 171/2010
PDF · 172.8 KB
No categories available
III. ÚS 171/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. mája 2010
predbežne prerokoval sťažnosť sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
JUDr. Ing. M. G., G., JUDr. Z. Ď., L., JUDr. E. B., PhD., B., a JUDr. P. P., B., zastúpených
advokátom JUDr. J. V., CSc., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva
na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods.
4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 21 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd v spojení
s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako
aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Súdnej rady Slovenskej republiky č. 584 z 22. júna 2009 a rozhodnutím
prezidenta Slovenskej republiky z 23. júna 2009, ktorým bol JUDr. Š. H. vymenovaný za
predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a takto
rozhodol:
Sťažnosť sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Ing. M. G., JUDr. Z.
Ď., JUDr. E. B., PhD., a JUDr. P. P. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenými
osobami.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") bola
18. augusta 2009 doručená sťažnosť sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej
len „najvyšší súd“) JUDr. Ing. M. G., JUDr. Z. Ď., JUDr. E. B., PhD., a JUDr. P. P. (ďalej
len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prístup
k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 21 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd
(ďalej len „listina“) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1
ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len
„súdna rada“) č. 584 z 22. júna 2009 a rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky (ďalej
len „prezident“) z 23. júna 2009, ktorým bol JUDr. Š. H. vymenovaný za predsedu
najvyššieho súdu (ďalej len „predseda najvyššieho súdu“).
Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:
«V priebehu mesiaca mája 2009 JUDr. Š. H. vyslovil súhlas so svojou kandidatúrou
na funkciu predsedu Najvyššieho súdu... Zostával pritom funkciu ministra spravodlivosti
a podpredsedu vlády Slovenskej republiky a súčasne aj pozíciu sudcu Najvyššieho súdu SR
s prerušeným výkonom funkcie.
Súdna rada Slovenskej republiky... dňa 2. 6. 2009 prijala kandidatúru JUDr. Š. H....
Následne sa dňa 22. 6. 2009 približne medzi 10.00 hod a 12.00 hod uskutočnilo
zasadnutie Súdnej rady SR, predmetom ktorého bola voľba kandidáta na funkciu predsedu
Najvyššieho súdu SR. Okrem JUDr. H. kandidovala na funkciu predsedu Najvyššieho súdu
SR aj JUDr. E. B., CSc., predsedníčka senátu Najvyššieho súdu SR...
Vzhľadom na predchádzajúce ukončenie funkčného obdobia dovtedajšieho predsedu
Najvyššieho súdu SR a teda aj predsedu Súdnej rady SR (JUDr. K.) bolo potrebné
zabezpečiť výkon týchto funkcií. Uvoľnené miesto predsedu Súdnej rady SR zaujala jej
podpredsedníčka JUDr. P.. Funkciu predsedu Najvyššieho súdu SR pritom vykonávala jeho
podpredsedníčka JUDr. Š..
Dňa 22. 6. 2009 vyhlásila podpredsedníčka Súdnej rady SR JUDr. V. P. ústne
výsledky volieb na kandidáta na funkciu predsedu Najvyššieho súdu SR. Podľa výsledkov
získal úspešný kandidát JUDr. Š. H. 15 hlasov, jeho neúspešná protikandidátka nezískala
žiadny hlas členov Súdnej rady SR. Písomná forma rozhodnutia bola Súdnou radou SR
vykonaná bez súčasného zverejnenia zápisnice prostredníctvom ich internetovej stránky.
Dňa 23. 6. 2009 približne o 9.00 hodine prezident Slovenskej republiky prijal
demisiu ministra spravodlivosti JUDr. Š. H. a súčasne ho vymenoval do funkcie predsedu
Najvyššieho súdu SR...
Podľa sťažovateľov JUDr. H. nemal právo byť zvolený za predsedu Najvyššieho súdu
SR a to z dôvodu vykonávania vysokej politickej funkcie v exekutíve (člen vlády Slovenskej
republiky), ktorej výkon bol napokon aj dôvodom, pre ktorý bol JUDr. H. prerušený výkon
funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR...
Zvoleniu Š. H. za predsedu Najvyššieho súdu SR bránila aj jeho angažovanosť v
politickej strane Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko...
Navyše JUDr. H. ako člen vlády SR (minister spravodlivosti SR) mal v čase svojej
voľby za predsedu Najvyššieho súdu SR v právomoci vymenovanie, odvolávanie,
odmeňovanie ako aj navrhovanie na disciplinárne trestanie 7 členov súdnej rady. V čase
voľby predsedu Najvyššieho súdu SR dňa 22. 6. 2009 preto podľa sťažovateľov súdna rada
nezodpovedala ústavným atribútom nezávislosti súdnej moci...
Napokon sťažovatelia zastávajú názor, že voľby predsedu Najvyššieho súdu SR dňa
22.6.2009 neboli zákonné, nakoľko miesto predsedu Súdnej rady SR mala zastávať
podpredsedníčka Najvyššieho súdu SR JUDr. Š. a nie JUDr. P. ako podpredsedníčka
Súdnej rady SR...
Súdna rada SR pri voľbe kandidáta za predsedu Najvyššieho súdu SR tieto závažné
okolnosti odignorovala a ani sa s nimi nijako nevysporiadala.
Obdobne sa zachoval aj Prezident SR pri menovaní JUDr. Š. H. za predsedu
Najvyššieho súdu SR...
Podľa čl. 1 ods. I Ústavy SR: ,,Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický
a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR; ,,Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon"
Podľa čl. 21 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991
Zb. /ďalej len „Listina“): „Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a
iným verejným funkciám".
Podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy SR: „Občania majú za rovnakých podmienok prístup
k voleným a iným verejným funkciám“.
Podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd... „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne
a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,
ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...
Podľa čl. 141 ods. 1 Ústavy SR: „V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo
nezávislé a nestranné súdy“
Podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy SR: „Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a
pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl.
7 ods. 2 a 5 a zákonom...
Podľa názoru sťažovateľov Súdna rada SR pri voľbe kandidátov na funkciu predsedu
Najvyššieho súdu SR a rovnako ani prezident SR pri vymenovaní JUDr. H. za predsedu
Najvyššieho súdu SR na tieto ustanovenia Ústavy SR, Listiny a Dohovoru neprihliadali.
V súvislosti so základným právom garantovaným čl. 21 ods. 4 Listiny a čl. 30 ods. 4
Ústavy SR treba podotknúť, že „toto ustanovenie Listiny sa nevzťahuje iba na prístup
k verejnej funkcii v zmysle vzniku funkcie, ale zahŕňa aj právo na jej nerušený výkon
vrátane práva na ochranu pred protiprávnym zbavením tejto funkcie. Účasť na správe vecí
verejných, ktorá je zmyslom celého čl. 21 sa nevyčerpáva samotným získaním funkcie,
ale logicky) trvá po celú dobu trvania funkcie. Pokiaľ je týmto článkom sledované umožniť
občanom správu verejných záležitostí, musí mať subjekt vykonávajúci funkciu ochranu
aj pred ľubovôľou...
Súčasťou práva sudcov Najvyššieho súdu SR na nerušený výkon ich funkcie podľa
sťažovateľov tiež je, aby predsedom Najvyššieho súdu SR bola legitímne a legálne vybratá
osoba...
Sťažovatelia ďalej v sťažnosti podrobne uvádzajú dôvody, v čom vidia porušenie
označených článkov ústavy, listiny a dohovoru a „sú presvedčení, že voľba úspešného
kandidáta Súdnou radou Slovenskej republiky a jeho následné vymenovanie do funkcie
predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je zaťažená toľkými ústavnými vadami
ako aj zákonnými nedostatkami, že ďalším zotrvaním menovaného JUDr. Š. H. vo funkcii
predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dochádza k spochybneniu Slovenskej
republiky ako demokratického a právneho štátu. Ďalší výkon funkcie predsedu Najvyššieho
súdu SR predstavuje pre sťažovateľov... väčšiu ujmu než aká môže vzniknúť JUDr. Š. H. pri
odklade vykonateľnosti napadnutých aktov. Sťažovateľmi navrhované rozhodnutie o
odklade vykonateľnosti nie je ani v rozpore dôležitým verejným záujmom. Naopak verejný
záujem podľa sťažovateľov odôvodňuje vydanie navrhovaného dočasného opatrenia.
Z týchto dôvodov sťažovatelia navrhujú, aby Ústavný súd SR dočasným opatrením:
1. pozastavil vykonateľnosť:
a) uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky č. 584 zo dňa 22. 06. 2009 ako aj
b) rozhodnutia prezidenta republiky z 23. 06. 2009 o vymenovaní JUDr. Š. H. za
predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
2. uložil JUDr. Š. H., aby sa zdržal vykonávania funkcie predsedu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky...»
Sťažovatelia sa v závere sťažnosti domáhajú, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„Postupom Súdnej rady Slovenskej republiky počas voľby kandidáta na funkciu
predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konanej dňa 22. 6. 2009 ako
aj nasledovným vymenovaním JUDr. Š. H. prezidentom Slovenskej republiky do tejto
funkcie dňa 23.6.2009 bolo porušené základné právo sudcov Najvyššieho súdu SR JUDr.
Ing. M. G., JUDr. Z. Ď., JUDr. E. B., PhD., JUDr. P. P., vyplývajúce z čl. 30 ods. 4 Ústavy
SR a čl. 21 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, a to všetko za súčasného porušenia čl.
1 ods. 1 Ústavy SR, čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy SR, ako aj
čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Súdnej rady Slovenskej republiky č. 584
zo dňa 22. 06. 2009 zrušuje a vec vracia Súdnej rade Slovenskej republiky na ďalšie
konanie.
Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky zo
dňa 23. 06. 2009. ktorým bol JUDr. Š. H. vymenovaný predsedom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zrušuje...“
Sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo 7. septembra
2009 vzniesli námietku zaujatosti proti sudcom ústavného súdu Jánovi Auxtovi
a Ľubomírovi Dobríkovi. Sudcovia ústavného súdu, proti ktorým bola vznesená námietka
zaujatosti, podali vyjadrenie k predmetnej námietke 7. a 8. septembra 2009, o ktorej
rozhodol ústavný súd uznesením sp. zn. IV. ÚS 174/2010 z 22. apríla 2010 tak, že sudcu
Jána Auxta ako člena senátu, resp. v súčasnosti ako predsedu III. senátu ústavného súdu,
z výkonu jeho sudcovskej funkcie nevylúčil a vylúčil z neho iba člena senátu Ľubomíra
Dobríka.
V zmysle platného rozvrhu práce ústavného súdu, ktorý bol schválený na zasadnutí
pléna ústavného súdu 17. februára 2010, vylúčeného člena tretieho senátu zastupuje
predseda alebo člen druhého senátu, preto namiesto vylúčeného sudcu Ľubomíra Dobríka
rozhodoval v tejto veci sudca Sergej Kohut, člen druhého senátu ústavného súdu.
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 49 zákona o ústavnom súde sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom
sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd
nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia sú sudcami najvyššieho súdu a namietajú porušenie svojho základného
práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa
čl. 30 ods. 4 ústavy, resp. čl. 21 ods. 4 listiny v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 141
ods. 1 a čl. 144 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením súdnej rady
č. 584 z 22. júna 2009 a rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky z 23. júna 2009,
ktorým bol JUDr. Š. H. vymenovaný za predsedu najvyššieho súdu.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľov predovšetkým
skúmal to, či sťažovatelia (sú sudcami najvyššieho súdu) namietajúci nezákonnosť
celého procesu navrhovania kandidátov a menovania predsedu najvyššieho súdu sú aktívne
legitimovaní na podanie tejto sťažnosti.
Potenciálnym kandidátom na predsedu najvyššieho súdu v zmysle ustanovenia
čl. 145 ods. 3 ústavy je každý sudca najvyššieho súdu. Sťažovatelia však kandidátmi
na predsedu najvyššieho súdu v danom prípade neboli. Svoju aktívnu legitimáciu
na podanie sťažnosti ústavnému súdu okrem toho, že sú sudcami najvyššieho súdu, tiež
odôvodňovali „verejným záujmom“ a tiež tým, že rozhodnutie o menovaní nového predsedu
najvyššieho súdu sa ich priamo dotýka.
Z obsahu čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd môže rozhodovať
o sťažnostiach fyzických, resp. právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich
základných práv alebo slobôd...
Po preskúmaní sťažnosti a jej príloh ústavný súd konštatuje, že sťažnosť
sťažovateľov treba považovať za podanú zjavne neoprávnenými osobami. Z citovaného
čl. 127 ods. 1 ústavy totiž treba vyvodiť, že aktívnu legitimáciu na podanie sťažnosti majú
iba tie osoby (fyzické alebo právnické), ktorých základné právo alebo sloboda by mali byť
porušené. V danom prípade by za osobu oprávnenú na podanie takej sťažnosti bolo možné
považovať protikandidátku, ktorá kandidovala na funkciu predsedu najvyššieho súdu
(JUDr. E. B., CSc.), ktorá sa však so samostatnou sťažnosťou na ústavný súd neobrátila. Aj
zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že sťažnosť nemôže podať fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv alebo slobôd iných
osôb, nie svojich. Sťažovatelia nevstupovali do procesu rozhodovania o kandidátoch na
predsedu najvyššieho súdu, resp. neboli priamo dotknutí procesom navrhovania
a menovania predsedu najvyššieho súdu, z čoho teda vyplýva, že namietané porušenie
základných práv sťažovateľov nie je v príčinnej súvislosti s namietaným uznesením súdnej
rady a rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky, preto sa nemôžu úspešne domáhať ako
aktívne legitímne osoby zrušení týchto rozhodnutí v konaní pred ústavným súdom (II. ÚS
34/95).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov odmietol ako podanú
neoprávnenými osobami bez toho, aby sa súčasne zaoberal aj argumentmi, ktoré podrobne
rozpísali vo svojej sťažnosti, k hodnoteniu ktorých, ako aj k hodnoteniu a rozhodnutiu
vôbec nepristúpil.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. mája 2010