Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 174/2010
PDF · 152.15 KB
No categories available
I. ÚS 174/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. mája 2010
predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 v spojení s čl. 149 a čl. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl.
14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry
Bardejov v konaní pri vybavení podnetu na vstup prokurátora do konania vedeného
Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 4 C 137/07 a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. apríla 2010
doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 v spojení s čl. 149 a čl. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Okresnej prokuratúry Bardejov (ďalej len „okresná
prokuratúra“) v konaní pri vybavení podnetu na vstup prokurátora do konania vedeného
Okresným súdom Bardejov (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 4 C 137/07.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania vedeného na
okresnom súde pod sp. zn. 4 C 137/07.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „z dikcie čl. 149 našej Ústavy SR
jednoznačne vyplýva, že orgány prokuratúry u nás sú povinné chrániť práva a zákonom
chránené záujmy aj fyzických osôb a takáto povinnosť a nie vymoženosť, či len právo im
vyplýva aj zo zákonných ustanovení spomínaného zákona o prokuratúre – hlavne jeho §-u
5, podľa ktorého je povinný každý prokurátor uplatňovať Ústavu SR a medzinárodné
zmluvy, rešpektovať a chrániť ľudské a základné práva a slobody a tiež postupovať
iniciatívne a spravodlivo pri plnení svojich úloh. A z toho je neodškriepiteľne zrejmé, že tu
neide u prokurátora iba o akúsi fakultatívnu možnosť, ale obligátnu nutnosť, čo je plne
povinný rešpektovať a hlavne podľa toho sa riadiť a konať a nie sa z takých povinností
vyzuť sa! Preto som presvedčený, že odmietnutie mi aj inej právnej ochrany v rámci
súdneho konania zo strany bardejovskej okresnej prokuratúry jej listom sp. zn. Pc 8/10-4,
zo dňa 12. IV. 10, je prinajmenšom neférové, už keď nesmiem povedať, že nezákonné,
neústavné a také, ktoré odporuje aj Európskemu Dohovoru o ochrane ľudských práv. Tu bol
podľa mňa jasne porušený ústavný čl. 46, ktorý má prednosť pred zákonom a v danom
prípade aj pred OSP v spojení s čl. 149 i čl. 1 Ústavy SR!“
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1./ Vys1ovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. podľa čl. 46 Ústavy SR na riadnu
súdnu a inú právnu ochranu v spojení s jej čl. 149 a 1 o právnom štáte u nás, ale i právami
Dohovoru – podľa jeho čl. 6, ods. 1/ na spravodlivý súdny proces v spojení s jeho čl. 14,
postupom Okresnej prokuratúry v Bardejove v rámci súdneho konania vedeného na
Okresnom sude v Bardejove pod č. k. 4 C 137/07 porušené boli.
2./ Priznáva I. K. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 5 tis. EUR
(slovom päťtisíceur), ktoré je mu povinná Okresná prokuratúra v Bardejove uhradiť do 2-
och mesiacov od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.
3./ Ukladá Okresnej prokuratúre v Bardejove uhradiť vzniklé trovy tohto súdneho
konania do 15-tich dní od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,
ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného
práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,
ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo
procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože
uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť
sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na
jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie ním označených práv postupom okresnej
prokuratúry tým, že nevyhovela jeho podnetu na vstup do konania vedeného okresným
súdom pod sp. zn. 4 C 137/07.
Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh zistil, že okresná prokuratúra podaním
č. k. Pc 8/10-4 z 12. apríla 2010 sťažovateľovi na základe jeho podnetu oznámila, že po
nahliadnutí do súdneho spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn. 4 C 137/07 vo veci
náhrady škody zo zodpovednosti štátu a jeho orgánov pri výkone verejnej moci zistila, že po
vykonaní dokazovania okresným súdom podal sťažovateľ žiadosť o odročenie pojednávania
pre účely uzatvorenia dohody o mimosúdnom vyrovnaní s Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky. S ohľadom na túto skutočnosť a zároveň v súlade s § 35 ods. 2
písm. k) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý stanovuje právo, a nie
povinnosť prokurátora vstúpiť do konania vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, okresná prokurátorka dospela k rozhodnutiu, že uvedené
právo nevyužije.
II.A K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
Podľa § 35 ods. 2 písm. k) OSP prokurátor môže vstúpiť do začatého konania vo
veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podávanie návrhu
na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do
už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie je
podľa zákona oprávnený.
Súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je
nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány
prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34
ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných
orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním)
zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou toho práva dotknutej
osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jeho podnetu (podaniu) vyhoveli
(m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06, III. ÚS 405/08).
Podľa názoru ústavného súdu z uvedeného vyplýva, že okresná prokuratúra sa
náležite zaoberala podnetom sťažovateľa alebo nebola vo veci vybavenia jeho podnetu
nečinná. Samotná skutočnosť, že okresná prokuratúra dospela k inému záveru, a tým sa
odchýlila od očakávaní a predstáv sťažovateľa, ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol už pri jej
predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd tiež uvádza, že sťažovateľ mal možnosť v danom prípade podať podľa
§ 34 ods. 1 zákona o prokuratúre opakovaný podnet, ktorý je v zmysle konštantnej
judikatúry ústavného súdu považovaný za prostriedok, ktorý poskytuje sťažovateľovi
účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (m. m. IV. ÚS 158/03,
I. ÚS 201/05). Použitie tohto právneho prostriedku je v zmysle § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, a teda
i podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred
ústavným súdom. Z podanej sťažnosti ani jej príloh však nevyplýva, že by sťažovateľ
zákonnú možnosť podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre využil a podal opakovaný podnet
na preskúmanie zákonnosti vybavenia jeho podnetu. Z tohto hľadiska by bolo možné
sťažnosť odmietnuť aj pre neprípustnosť podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
II.B K namietanému porušeniu čl. 1 a čl. 149 ústavy a práva podľa čl. 14
dohovoru
Vzhľadom na ústavným súdom konštatované nezistenie porušenia základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemohlo v ich spojitosti dôjsť
ani k porušeniu zásad uvedených v čl. 1 a čl. 149 ústavy a čl. 14 dohovoru. V tejto súvislosti
ústavný súd konštatuje, že porušenie uvedených zásad má charakter porušenia základného
ústavného práva v zásade iba vtedy, ak je spojené zároveň s porušením aj iného základného
práva.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
sťažnosť odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.
Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu
ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. mája 2010