Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 174/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. mája 2010

predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa v spojení s a

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl.

14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry

Bardejov v konaní pri vybavení podnetu na vstup prokurátora do konania vedeného

Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. apríla 2010

doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 v spojení s čl. 149 a čl. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresnej prokuratúry Bardejov (ďalej len „okresná

prokuratúra“) v konaní pri vybavení podnetu na vstup prokurátora do konania vedeného

Okresným súdom Bardejov (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania vedeného na

okresnom súde pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „z dikcie našej SR

jednoznačne vyplýva, že orgány prokuratúry u nás sú povinné chrániť práva a zákonom

chránené záujmy aj fyzických osôb a takáto povinnosť a nie vymoženosť, či len právo im

vyplýva aj zo zákonných ustanovení spomínaného zákona o prokuratúre – hlavne jeho §-u

5, podľa ktorého je povinný každý prokurátor uplatňovať Ústavu SR a medzinárodné

zmluvy, rešpektovať a chrániť ľudské a základné práva a slobody a tiež postupovať

iniciatívne a spravodlivo pri plnení svojich úloh. A z toho je neodškriepiteľne zrejmé, že tu

neide u prokurátora iba o akúsi fakultatívnu možnosť, ale obligátnu nutnosť, čo je plne

povinný rešpektovať a hlavne podľa toho sa riadiť a konať a nie sa z takých povinností

vyzuť sa! Preto som presvedčený, že odmietnutie mi aj inej právnej ochrany v rámci

súdneho konania zo strany bardejovskej okresnej prokuratúry jej listom sp. zn. Pc 8/10-4,

zo dňa 12. IV. 10, je prinajmenšom neférové, už keď nesmiem povedať, že nezákonné,

neústavné a také, ktoré odporuje aj Európskemu Dohovoru o ochrane ľudských práv. Tu bol

podľa mňa jasne porušený ústavný čl. 46, ktorý má prednosť pred zákonom a v danom

prípade aj pred v spojení s i SR!“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1./ Vys1ovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. podľa SR na riadnu

súdnu a inú právnu ochranu v spojení s jej čl. 149 a 1 o právnom štáte u nás, ale i právami

Dohovoru – podľa jeho čl. 6, ods. 1/ na spravodlivý súdny proces v spojení s jeho čl. 14,

postupom Okresnej prokuratúry v Bardejove v rámci súdneho konania vedeného na

Okresnom sude v Bardejove pod č. k. porušené boli.

2./ Priznáva I. K. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 5 tis. EUR

(slovom päťtisíceur), ktoré je mu povinná Okresná prokuratúra v Bardejove uhradiť do 2-

och mesiacov od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.

3./ Ukladá Okresnej prokuratúre v Bardejove uhradiť vzniklé trovy tohto súdneho

konania do 15-tich dní od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľa podľa a skúmal, či neexistujú dôvody na

jej odmietnutie podľa .

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie ním označených práv postupom okresnej

prokuratúry tým, že nevyhovela jeho podnetu na vstup do konania vedeného okresným

súdom pod sp. zn. .

Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh zistil, že okresná prokuratúra podaním

č. k. Pc 8/10-4 z 12. apríla 2010 sťažovateľovi na základe jeho podnetu oznámila, že po

nahliadnutí do súdneho spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn. vo veci

náhrady škody zo zodpovednosti štátu a jeho orgánov pri výkone verejnej moci zistila, že po

vykonaní dokazovania okresným súdom podal sťažovateľ žiadosť o odročenie pojednávania

pre účely uzatvorenia dohody o mimosúdnom vyrovnaní s Ministerstvom spravodlivosti

Slovenskej republiky. S ohľadom na túto skutočnosť a zároveň v súlade s § 35 ods. 2

písm. k) (ďalej len „OSP“), ktorý stanovuje právo, a nie

povinnosť prokurátora vstúpiť do konania vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú

orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, okresná prokurátorka dospela k rozhodnutiu, že uvedené

právo nevyužije.

II.A K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Podľa prokurátor môže vstúpiť do začatého konania vo

veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podávanie návrhu

na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do

už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie je

podľa zákona oprávnený.

Súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa je

nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány

prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34

ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných

orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním)

zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou toho práva dotknutej

osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jeho podnetu (podaniu) vyhoveli

(m. m. , , , ).

Podľa názoru ústavného súdu z uvedeného vyplýva, že okresná prokuratúra sa

náležite zaoberala podnetom sťažovateľa alebo nebola vo veci vybavenia jeho podnetu

nečinná. Samotná skutočnosť, že okresná prokuratúra dospela k inému záveru, a tým sa

odchýlila od očakávaní a predstáv sťažovateľa, ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol už pri jej

predbežnom prerokovaní podľa ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

Ústavný súd tiež uvádza, že sťažovateľ mal možnosť v danom prípade podať podľa

§ 34 ods. 1 zákona o prokuratúre opakovaný podnet, ktorý je v zmysle konštantnej

judikatúry ústavného súdu považovaný za prostriedok, ktorý poskytuje sťažovateľovi

účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (m. m. ,

). Použitie tohto právneho prostriedku je v zmysle § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

i podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom. Z podanej sťažnosti ani jej príloh však nevyplýva, že by sťažovateľ

zákonnú možnosť podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre využil a podal opakovaný podnet

na preskúmanie zákonnosti vybavenia jeho podnetu. Z tohto hľadiska by bolo možné

sťažnosť odmietnuť aj pre neprípustnosť podľa .

II.B K namietanému porušeniu a a práva podľa

dohovoru

Vzhľadom na ústavným súdom konštatované nezistenie porušenia základného práva

podľa a práva podľa dohovoru nemohlo v ich spojitosti dôjsť

ani k porušeniu zásad uvedených v a a dohovoru. V tejto súvislosti

ústavný súd konštatuje, že porušenie uvedených zásad má charakter porušenia základného

ústavného práva v zásade iba vtedy, ak je spojené zároveň s porušením aj iného základného

práva.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd podľa

sťažnosť odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu

ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. mája 2010