Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 228/2010
PDF · 113.26 KB
No categories available
II. ÚS 228/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. mája 2010
predbežne prerokoval sťažnosť J. S., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. J. K., K.,
vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy
Slovenskej republiky v konaní vedenom Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 4 T 75/2009
a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. S. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla 2010
osobne do podateľne doručená sťažnosť J. S., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom Okresným súdom Košice I (ďalej len
„okresný súd“) pod sp. zn. 4 T 75/2009.
Zo sťažnosti vyplýva, že na okresnom súde je vedené proti sťažovateľovi pod sp. zn.
4 T 75/2009 trestné konanie pre podozrenie, že 7. novembra 2008 v nočnom čase počas
sexu v jeho osobnom motorovom vozidle Suzuki Swift mal úmyselne usmrtiť 18-ročnú
I. K., tak, že ju mal rukami zahrdúsiť a následne previazať hlavu bielou plachtou a čiastočne
zahrabať v lesnom poraste, kde bola nájdená 28. novembra 2008. Obžalobu proti
sťažovateľovi podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajská
prokuratúra“) JUDr. H. pod sp. zn. 1 Kv 12/08 dňa 27. augusta 2009. O obžalobe konal
okresný súd na verejnom zasadnutí 24. septembra 2009 za prítomnosti prokurátora krajskej
prokuratúry Mgr. A. K. Sťažovateľ uplatnil námietku vecnej nepríslušnosti prokurátora
krajskej prokuratúry na konanie pred okresným súdom. Po uplatnení námietky a po
prerušení verejného zasadnutia prokurátor predložil krátkou cestou opatrenie krajskej
prokuratúry sp. zn. 1 Kv 42/08 zo 4. decembra 2008, ktorým sa určila výnimka
z ustanovenia § 46 ods. 5 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) a na konanie pred súdom prvého stupňa bol
poverený prokurátor krajskej prokuratúry. Opatrenie však neobsahuje meno oprávneného
prokurátora a nemá ani ďalšie podstatné náležitosti potrebné na to, aby spĺňalo náležitosti
platného právneho úkonu. Nie je z neho zrejmé, či sa vzťahuje na osobu Mgr. K. alebo
JUDr. H., prípadne na ďalšiu osobu. Opatreniu podľa sťažovateľa chýba určitosť
a zrozumiteľnosť, a preto je zo zákona neplatné. Navyše sa vzťahuje na konanie o obžalobe
sp. zn. 1 Kv 42/08, a nie na konanie o obžalobe proti sťažovateľovi sp. zn. 1 Kv 12/08.
Vznesenú námietku vecnej nepríslušnosti na verejnom zasadnutí okresného súdu prokurátor
krajskej prokuratúry odmietol a okresný súd pokračoval v prerokovávaní obžaloby. Preto
sťažovateľ podal 7. októbra 2009 písomne námietku vecnej nepríslušnosti adresovanú
krajskej prokuratúre. Krajská prokuratúra ho v odpovedi odkázala vo všeobecnosti na
zákonné ustanovenia § 42, § 46 a § 51 zákona o prokuratúre bez bližšieho uvedenia svojho
stanoviska. Preto sťažovateľ 21. októbra 2009 podal sťažnosť na spôsob vybavenia
vznesenej námietky. Sťažnosť vyhodnotil sám namietaný prokurátor JUDr. H. ako
opakovaný podnet. Takýto spôsob vybavenia námietky nepovažoval sťažovateľ za zákonný
a podal sťažnosť Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna
prokuratúra“). Generálna prokuratúra v odpovedi uviedla, že Trestný poriadok neustanovuje
žiadne bližšie formálne ani obsahové náležitosti, ktoré má opatrenie obsahovať. Týmto
stanoviskom generálnej prokuratúry nebol odstránený problém vznesenej námietky vecnej
nepríslušnosti prokurátora krajskej prokuratúry na konanie pred okresným súdom.
Vzhľadom na uvedené stanoviská orgánov prokuratúry okresný súd pokračoval v začatom
hlavnom pojednávaní, a to aj napriek sústavnému upozorňovaniu sťažovateľa na
pretrvávanie vecnej nepríslušnosti prokurátora krajskej prokuratúry predstavujúcej procesnú
prekážku pre pokračovanie v hlavnom pojednávaní. Sťažovateľ 22. marca 2010 požiadal
okresný súd o preskúmanie zákonnosti pokračovania v hlavnom pojednávaní. Na ostatnom
hlavnom pojednávaní 17. marca 2010 znova poukázal na pretrvávanie problému a zároveň
informoval okresný súd aj o tom, že podal žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu
(opatrenia krajskej prokuratúry sp. zn. 1 Kv 42/08 zo 4. decembra 2008) a z tohto dôvodu
požiadal o odročenie hlavného pojednávania z dôvodov uvedených v ustanovení § 7 ods. 2
Trestného poriadku. Okresný súd však napriek tomu v hlavnom pojednávaní pokračoval.
Podľa sťažovateľa tým porušil jednak ustanovenie § 7, ale aj § 277 ods. 1 Trestného
poriadku.
Pri uplatňovaní ochrany označeného základného práva sťažovateľ podľa vlastného
presvedčenia využil všetky právne prostriedky, ktoré mu právne predpisy poskytujú. Tým
mal splniť podmienku ustanovenú v § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“).
Sťažovateľ navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 46
ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 75/2009 s tým, aby sa
okresnému súdu zakázalo pokračovať v porušovaní základného práva. Požaduje tiež
priznanie finančného zadosťučinenia v sume 200 € a náhradu trov konania v sume 254,88 €.
Napokon sa domáha aj prednostného prerokovania veci ako naliehavej.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom
prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy
vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Jadrom sťažnosti je námietka sťažovateľa, podľa ktorej okresný súd ďalej koná
v jeho trestnej veci na hlavných pojednávaniach aj napriek tomu, že obžaloba ako jedna zo
strán v trestnom konaní nie je zákonu zodpovedajúcim spôsobom na hlavnom pojednávaní
zastúpená, keďže v mene obžaloby na hlavnom pojednávaní koná a vystupuje vecne
nepríslušný prokurátor krajskej prokuratúry namiesto prokurátora vecne a miestne príslušnej
okresnej prokuratúry.
Podľa názoru ústavného súdu nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti
konať a rozhodnúť.
Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného
súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len
vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov.
V danom prípade, pokiaľ je sťažovateľ tej mienky, že súdne konanie neprebieha
v medziach zákona, bude mať možnosť v sťažnosti uvedené argumenty uplatňovať
v odvolacom konaní, pokiaľ sa konanie vedené okresným súdom ukončí rozhodnutím, ktoré
nebude z pohľadu sťažovateľa akceptovateľné. To znamená, že uplatneným námietkam
sťažovateľa môže poskytnúť ešte ochranu príslušný krajský súd v rámci odvolacieho
konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. mája 2010