Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 228/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. mája 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. S., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. J. K., K.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky v konaní vedenom Okresným súdom Košice I pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. S. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla 2010

osobne do podateľne doručená sťažnosť J. S., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom Okresným súdom Košice I (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že na okresnom súde je vedené proti sťažovateľovi pod sp. zn.

trestné konanie pre podozrenie, že 7. novembra 2008 v nočnom čase počas

sexu v jeho osobnom motorovom vozidle Suzuki Swift mal úmyselne usmrtiť 18-ročnú

I. K., tak, že ju mal rukami zahrdúsiť a následne previazať hlavu bielou plachtou a čiastočne

zahrabať v lesnom poraste, kde bola nájdená 28. novembra 2008. Obžalobu proti

sťažovateľovi podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajská

prokuratúra“) JUDr. H. pod sp. zn. dňa 27. augusta 2009. O obžalobe konal

okresný súd na verejnom zasadnutí 24. septembra 2009 za prítomnosti prokurátora krajskej

prokuratúry Mgr. A. K. Sťažovateľ uplatnil námietku vecnej nepríslušnosti prokurátora

krajskej prokuratúry na konanie pred okresným súdom. Po uplatnení námietky a po

prerušení verejného zasadnutia prokurátor predložil krátkou cestou opatrenie krajskej

prokuratúry sp. zn. zo 4. decembra 2008, ktorým sa určila výnimka

z ustanovenia o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) a na konanie pred súdom prvého stupňa bol

poverený prokurátor krajskej prokuratúry. Opatrenie však neobsahuje meno oprávneného

prokurátora a nemá ani ďalšie podstatné náležitosti potrebné na to, aby spĺňalo náležitosti

platného právneho úkonu. Nie je z neho zrejmé, či sa vzťahuje na osobu Mgr. K. alebo

JUDr. H., prípadne na ďalšiu osobu. Opatreniu podľa sťažovateľa chýba určitosť

a zrozumiteľnosť, a preto je zo zákona neplatné. Navyše sa vzťahuje na konanie o obžalobe

sp. zn. , a nie na konanie o obžalobe proti sťažovateľovi sp. zn. .

Vznesenú námietku vecnej nepríslušnosti na verejnom zasadnutí okresného súdu prokurátor

krajskej prokuratúry odmietol a okresný súd pokračoval v prerokovávaní obžaloby. Preto

sťažovateľ podal 7. októbra 2009 písomne námietku vecnej nepríslušnosti adresovanú

krajskej prokuratúre. Krajská prokuratúra ho v odpovedi odkázala vo všeobecnosti na

zákonné ustanovenia § 42, § 46 a § 51 zákona o prokuratúre bez bližšieho uvedenia svojho

stanoviska. Preto sťažovateľ 21. októbra 2009 podal sťažnosť na spôsob vybavenia

vznesenej námietky. Sťažnosť vyhodnotil sám namietaný prokurátor JUDr. H. ako

opakovaný podnet. Takýto spôsob vybavenia námietky nepovažoval sťažovateľ za zákonný

a podal sťažnosť Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“). Generálna prokuratúra v odpovedi uviedla, že neustanovuje

žiadne bližšie formálne ani obsahové náležitosti, ktoré má opatrenie obsahovať. Týmto

stanoviskom generálnej prokuratúry nebol odstránený problém vznesenej námietky vecnej

nepríslušnosti prokurátora krajskej prokuratúry na konanie pred okresným súdom.

Vzhľadom na uvedené stanoviská orgánov prokuratúry okresný súd pokračoval v začatom

hlavnom pojednávaní, a to aj napriek sústavnému upozorňovaniu sťažovateľa na

pretrvávanie vecnej nepríslušnosti prokurátora krajskej prokuratúry predstavujúcej procesnú

prekážku pre pokračovanie v hlavnom pojednávaní. Sťažovateľ 22. marca 2010 požiadal

okresný súd o preskúmanie zákonnosti pokračovania v hlavnom pojednávaní. Na ostatnom

hlavnom pojednávaní 17. marca 2010 znova poukázal na pretrvávanie problému a zároveň

informoval okresný súd aj o tom, že podal žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu

(opatrenia krajskej prokuratúry sp. zn. zo 4. decembra 2008) a z tohto dôvodu

požiadal o odročenie hlavného pojednávania z dôvodov uvedených v ustanovení § 7 ods. 2

. Okresný súd však napriek tomu v hlavnom pojednávaní pokračoval.

Podľa sťažovateľa tým porušil jednak ustanovenie § 7, ale aj § 277 ods. 1 Trestného

poriadku.

Pri uplatňovaní ochrany označeného základného práva sťažovateľ podľa vlastného

presvedčenia využil všetky právne prostriedky, ktoré mu právne predpisy poskytujú. Tým

mal splniť podmienku ustanovenú v § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

Sťažovateľ navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 46

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. s tým, aby sa

okresnému súdu zakázalo pokračovať v porušovaní základného práva. Požaduje tiež

priznanie finančného zadosťučinenia v sume 200 € a náhradu trov konania v sume 254,88 €.

Napokon sa domáha aj prednostného prerokovania veci ako naliehavej.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Jadrom sťažnosti je námietka sťažovateľa, podľa ktorej okresný súd ďalej koná

v jeho trestnej veci na hlavných pojednávaniach aj napriek tomu, že obžaloba ako jedna zo

strán v trestnom konaní nie je zákonu zodpovedajúcim spôsobom na hlavnom pojednávaní

zastúpená, keďže v mene obžaloby na hlavnom pojednávaní koná a vystupuje vecne

nepríslušný prokurátor krajskej prokuratúry namiesto prokurátora vecne a miestne príslušnej

okresnej prokuratúry.

Podľa názoru ústavného súdu nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti

konať a rozhodnúť.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia , právomoc ústavného

súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len

vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov.

V danom prípade, pokiaľ je sťažovateľ tej mienky, že súdne konanie neprebieha

v medziach zákona, bude mať možnosť v sťažnosti uvedené argumenty uplatňovať

v odvolacom konaní, pokiaľ sa konanie vedené okresným súdom ukončí rozhodnutím, ktoré

nebude z pohľadu sťažovateľa akceptovateľné. To znamená, že uplatneným námietkam

sťažovateľa môže poskytnúť ešte ochranu príslušný krajský súd v rámci odvolacieho

konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2010