Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 250/2010
PDF · 172.53 KB
No categories available
II. ÚS 250/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. mája 2010
predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. J. H., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., Z., vo
veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 2 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva
zaručeného v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne
konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn.
Kv 40/2009 a jej uzneseniami č. k. Kv 40/2009-29 z 8. februára 2010, č. k. Kv 40/2009-35
z 26. februára 2010, č. k. Kv 40/2009-36 z 1. marca 2010, č. k. Kv 40/2009-41 z 18. marca
2010, č. k. Kv 40/2009-42 z 18. marca 2010 a č. k. 40/2009-46 z 31. marca 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. J. H. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. mája 2010
doručená sťažnosť Mgr. J. H., K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia
čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 2 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a namietaného porušenia základného práva na
súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva zaručeného
v čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom
pod sp. zn. Kv 40/2009 a jej uzneseniami č. k. Kv 40/2009-29 z 8. februára 2010, č. k. Kv
40/2009-35 z 26. februára 2010, č. k. Kv 40/2009-36 z 1. marca 2010, č. k. Kv 40/2009-41 z
18. marca 2010, č. k. Kv 40/2009-42 z 18. marca 2010 a č. k. 40/2009-46 z 31. marca 2010.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi bolo „uznesením
vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva PZ ÚJKP Banská Bystrica ČVS: KRP-88/OEK-ZV-
2009 zo dňa 20. 11. 2009... vznesené obvinenie pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1,
ods. 5 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999...“. Proti predmetnému
uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú prokurátor krajskej prokuratúry Mgr. J. H.
(ďalej len „prokurátor krajskej prokuratúry“) uznesením sp. zn. Kv 40/2009 z 23. decembra
2009 zamietol. Z odôvodnenia predmetného uznesenia podľa sťažovateľa vzniká
pochybnosť o nezaujatosti prokurátora k účastníkom trestného konania a osobitne ku
sťažovateľovi a jeho obhajcovi, a preto má pochybnosti o nestrannom dozore nad
prípravným konaním a ďalších úkonoch prislúchajúcich prokurátorovi v trestnom konaní.
Sťažovateľ na základe uvedených skutočností podaním doručeným krajskej
prokuratúre 11. januára 2010 vzniesol námietku zaujatosti proti prokurátorovi krajskej
prokuratúry, ktorú tento prokurátor podaním z 22. januára 2010 vyhodnotil ako oneskorene
podanú, a z týchto dôvodov o nej ďalej nekonal s poukázaním na § 32 ods. 6 Trestného
poriadku. Podaním z 1. februára 2010 vzniesol sťažovateľ druhú námietku zaujatosti proti
prokurátorovi krajskej prokuratúry a zároveň sa obrátil na Generálnu prokuratúru
Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) o preskúmanie postupu vo veci
dozor vykonávajúceho prokurátora krajskej prokuratúry. Prokurátor krajskej prokuratúry
uznesením č. k. Kv 40/2009-29 z 8. februára 2010 rozhodol o svojom nevylúčení
z vykonávania úkonov trestného konania v označenej veci. Generálna prokuratúra listom
č. k. IV/3 GPt 230/09-8 z 10. februára 2010 oznámila sťažovateľovi, že „postup
dozorujúceho prokurátora v konaní o Vašej námietke zaujatosti nebol správny... a preto
bolo uložené, aby bolo opätovne konané a rozhodnuté o Vašej námietke v zmysle zákona“.
Proti uzneseniu prokurátora krajskej prokuratúry z 8. februára 2010 podal sťažovateľ
sťažnosť, ktorú krajská prokuratúra uznesením č. k. Kv 40/2009-35 z 26. februára 2010
zamietla, pretože nebola dôvodná. V odôvodnení uznesenia krajská prokuratúra poukázala
na to, že predchádzajúci postup prokurátora krajskej prokuratúry nebolo možné hodnotiť
ako prejav svojvôle spôsobilej vyvolať obavu o nezákonnosť ďalšieho procesného postupu
v uplatňovaní pôsobnosti prokurátora. Samotná rozdielnosť právnych názorov či výkladu
právnych noriem aj medzi orgánmi trestného a iného konania navzájom nemôže bez ďalších
zistení viesť k záveru o zaujatosti a vylúčení toho-ktorého konajúceho orgánu.
Uznesením krajskej prokuratúry č. k. Kv 40/2009-36 z 1. marca 2010 o prvej
námietke sťažovateľa o zaujatosti prokurátora krajskej prokuratúry z 8. januára 2010 bolo
rozhodnuté, že krajský prokurátor nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania
v trestnej veci vedenej proti sťažovateľovi.
Dňa 8. marca 2010 podal sťažovateľ sťažnosť proti uzneseniu prokurátora krajskej
prokuratúry z 1. marca 2010 a vzniesol v poradí tretiu námietku zaujatosti proti
prokurátorovi krajskej prokuratúry pre jeho názor vyjadrený v uznesení z 1. marca 2010.
Uznesením krajskej prokuratúry č. k. Kv 40/2009-41 z 18. marca 2010 bola sťažnosť
sťažovateľa zamietnutá, pretože nebola dôvodná a uznesením č. k. Kv 40/2009-42 bolo
rozhodnuté, že prokurátor krajskej prokuratúry nie je vylúčený z vykonávania úkonov
v trestnej veci vedenej proti sťažovateľovi.
Sťažovateľ 29. marca 2010 podal sťažnosť proti uzneseniu č. k. Kv 40/2009-42
(rozhodnutie o tretej námietke zaujatosti prokurátora krajskej prokuratúry), o ktorej
rozhodla krajská prokuratúra uznesením č. k. Kv 40/2009-46 z 31. marca 2010 tak, že
sťažnosť zamietla ako nedôvodnú.
Podľa sťažovateľa postupom a napadnutými rozhodnutiami krajskej prokuratúry
a prokurátora krajskej prokuratúry došlo k porušeniu základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom
vyslovil, že postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. KV 40/2009 a jej
uzneseniami č. k. Kv 40/2009-29 z 8. februára 2010, č. k. Kv 40/2009-35 z 26. februára
2010, č. k. Kv 40/2009-36 z 1. marca 2010, č. k. Kv 40/2009-41 z 18. marca 2010, č. k.
Kv 40/2009-42 z 18. marca 2010 a č. k. 40/2009-46 z 31. marca 2010 bolo porušené jeho
základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, právo podľa čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru a zároveň boli porušené čl. 2 ods. 2 ústavy a čl. 2 ods. 2 listiny, aby
zrušil predmetné uznesenia krajskej prokuratúry a priznal sťažovateľovi trovy právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom v sume 303,30 €.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. ...
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie čl. 2 ods. 2 ústavy a čl. 2 ods. 2 listiny,
základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, práva zaručeného v čl. 36 ods. 1 listiny
a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajskej prokuratúry v konaní
vedenom pod sp. zn. Kv 40/2009 a označenými uzneseniami krajskej prokuratúry.
Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť, ktorou sťažovateľ namieta porušenie
označených článkov ústavy a listiny a označených práv postupom a rozhodnutiami krajskej
prokuratúry, ktorými rozhodla o jeho námietkach zaujatosti proti prokurátorovi krajskej
prokuratúry (o jeho nevylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci
sťažovateľa) a zamietla jeho sťažnosti proti uzneseniam o nevylúčení prokurátora krajskej
prokuratúry pre nedôvodnosť, je neprípustná.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy
veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej
moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima
ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých
ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by
znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad
uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).
To znamená, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy možno ústavnému súdu podať
spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky,
ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť
neprípustná.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 o prokuratúre v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí
orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov
v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať
opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných
zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna
žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje
k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal
návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého
konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona
oprávnený.
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie
návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže
vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na vykonanie
ktorých je podľa zákona oprávnený.
Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu,
pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.
Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,
vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 zákona
o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený
v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa
rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť
s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.
Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že
nevyužite podnetu ako prostriedku nápravy v rámci sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej
republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože
takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen
preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona
o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických
prekážok zákonného postupu (m. m. I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05, IV. ÚS 126/07).
Vzhľadom na to ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
na tom, že každý sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať
všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd
účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov (napr.
III. ÚS 152/03, IV. ÚS 126/07).
Podľa právneho názoru ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona
o prokuratúre a opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre poskytujú
sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (vrátane tých práv,
ktoré uplatnil sťažovateľ; m. m. IV. ÚS 158/03, IV. ÚS 80/03, IV. ÚS 330/04, IV. ÚS
53/05, I. ÚS 186/05, II. ÚS 94/06, I. ÚS 112/06, IV. ÚS 126/07). Podnet (opakovaný
podnet) zakladá povinnosť prokurátora aj nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať,
vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.
Zákon o prokuratúre teda poskytoval sťažovateľovi prostriedok nápravy – podnet
a opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre), ktorým sa mohol domáhať
preskúmania zákonnosti napadnutého postupu a rozhodnutí krajskej prokuratúry a postupu
a rozhodnutí prokurátora krajskej prokuratúry v predmetnej veci. Uvedený právny
prostriedok umožňoval sťažovateľovi dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomoc
prokurátora vyššej inštancie záväzným pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení
v predmetnej veci aj napriek doterajšiemu postupu krajskej prokuratúry a krajského
prokurátora, ak by na základe podnetu sťažovateľa dospel k záveru, že označené
rozhodnutia krajskej prokuratúry a prokurátora krajskej prokuratúry, príp. postup, ktorý
predchádzal jeho vydaniu, bol v rozpore so zákonom.
Vyčerpanie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom
súde podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred
ústavným súdom (napr. I. ÚS 256/05, IV. ÚS 126/07).
Ústavný súd z obsahu sťažnosti ani z jej príloh nezistil, že by sťažovateľ pred
podaním sťažnosti ústavnému súdu vyčerpal proti napadnutému postupu a rozhodnutiam
krajskej prokuratúry a prokurátora krajskej prokuratúry iné právne prostriedky, ktoré mu
zákon na ochranu základných práv alebo slobôd účinne poskytoval a poskytuje.
Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ ešte pred podaním
sťažnosti ústavnému súdu mal využiť iný právny prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu
práva účinne poskytuje, v danom prípade podnet v zmysle citovaných ustanovení zákona
o prokuratúre. Z tohto dôvodu ústavný súd odmietol sťažnosť v celom rozsahu ako
neprípustnú podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Na základe skutočností, že sťažovateľ v sťažnosti namietal, že postupom krajskej
prokuratúry a jej rozhodnutiami a postupom prokurátora krajskej prokuratúry a jeho
rozhodnutiami v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 40/2009 bol v nadväznosti na čl. 46 ods. 1
ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru porušený čl. 2 ods. 2 ústavy a čl. 2 ods. 2
listiny, sa ústavný súd touto časťou sťažnosti vzhľadom na jeho záver vo vzťahu
k namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy nezaoberal.
Keďže sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá, tak ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia, a rozhodnutie o zrušení označených rozhodnutí krajskej prokuratúry je
podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá
veta ústavy), ústavný súd o tejto časti sťažnosti nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. mája 2010