Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 250/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. mája 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. J. H., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., Z., vo

veci namietaného porušenia a Listiny

základných práv a slobôd a namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu zaručeného v , základného práva

zaručeného v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn.

Kv 40/2009 a jej uzneseniami č. k. -29 z 8. februára 2010, č. k. -35

z 26. februára 2010, č. k. -36 z 1. marca 2010, č. k. -41 z 18. marca

2010, č. k. -42 z 18. marca 2010 a č. k. -46 z 31. marca 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. J. H. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. mája 2010

doručená sťažnosť Mgr. J. H., K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

(ďalej len „“) a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a namietaného porušenia základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v , základného práva zaručeného

v čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jej uzneseniami č. k. -29 z 8. februára 2010, č. k. Kv

40/2009-35 z 26. februára 2010, č. k. -36 z 1. marca 2010, č. k. -41 z

18. marca 2010, č. k. -42 z 18. marca 2010 a č. k. -46 z 31. marca 2010.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi bolo „uznesením

vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva PZ ÚJKP Banská Bystrica ČVS: KRP-88/OEK-ZV-

2009 zo dňa 20. 11. 2009... vznesené obvinenie pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1,

ods. 5 Tr. v znení ...“. Proti predmetnému

uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú prokurátor krajskej prokuratúry Mgr. J. H.

(ďalej len „prokurátor krajskej prokuratúry“) uznesením sp. zn. z 23. decembra

2009 zamietol. Z odôvodnenia predmetného uznesenia podľa sťažovateľa vzniká

pochybnosť o nezaujatosti prokurátora k účastníkom trestného konania a osobitne ku

sťažovateľovi a jeho obhajcovi, a preto má pochybnosti o nestrannom dozore nad

prípravným konaním a ďalších úkonoch prislúchajúcich prokurátorovi v trestnom konaní.

Sťažovateľ na základe uvedených skutočností podaním doručeným krajskej

prokuratúre 11. januára 2010 vzniesol námietku zaujatosti proti prokurátorovi krajskej

prokuratúry, ktorú tento prokurátor podaním z 22. januára 2010 vyhodnotil ako oneskorene

podanú, a z týchto dôvodov o nej ďalej nekonal s poukázaním na § 32 ods. 6 Trestného

poriadku. Podaním z 1. februára 2010 vzniesol sťažovateľ druhú námietku zaujatosti proti

prokurátorovi krajskej prokuratúry a zároveň sa obrátil na Generálnu prokuratúru

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) o preskúmanie postupu vo veci

dozor vykonávajúceho prokurátora krajskej prokuratúry. Prokurátor krajskej prokuratúry

uznesením č. k. -29 z 8. februára 2010 rozhodol o svojom nevylúčení

z vykonávania úkonov trestného konania v označenej veci. Generálna prokuratúra listom

č. k. -8 z 10. februára 2010 oznámila sťažovateľovi, že „postup

dozorujúceho prokurátora v konaní o Vašej námietke zaujatosti nebol správny... a preto

bolo uložené, aby bolo opätovne konané a rozhodnuté o Vašej námietke v zmysle zákona“.

Proti uzneseniu prokurátora krajskej prokuratúry z 8. februára 2010 podal sťažovateľ

sťažnosť, ktorú krajská prokuratúra uznesením č. k. -35 z 26. februára 2010

zamietla, pretože nebola dôvodná. V odôvodnení uznesenia krajská prokuratúra poukázala

na to, že predchádzajúci postup prokurátora krajskej prokuratúry nebolo možné hodnotiť

ako prejav svojvôle spôsobilej vyvolať obavu o nezákonnosť ďalšieho procesného postupu

v uplatňovaní pôsobnosti prokurátora. Samotná rozdielnosť právnych názorov či výkladu

právnych noriem aj medzi orgánmi trestného a iného konania navzájom nemôže bez ďalších

zistení viesť k záveru o zaujatosti a vylúčení toho-ktorého konajúceho orgánu.

Uznesením krajskej prokuratúry č. k. -36 z 1. marca 2010 o prvej

námietke sťažovateľa o zaujatosti prokurátora krajskej prokuratúry z 8. januára 2010 bolo

rozhodnuté, že krajský prokurátor nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania

v trestnej veci vedenej proti sťažovateľovi.

Dňa 8. marca 2010 podal sťažovateľ sťažnosť proti uzneseniu prokurátora krajskej

prokuratúry z 1. marca 2010 a vzniesol v poradí tretiu námietku zaujatosti proti

prokurátorovi krajskej prokuratúry pre jeho názor vyjadrený v uznesení z 1. marca 2010.

Uznesením krajskej prokuratúry č. k. -41 z 18. marca 2010 bola sťažnosť

sťažovateľa zamietnutá, pretože nebola dôvodná a uznesením č. k. -42 bolo

rozhodnuté, že prokurátor krajskej prokuratúry nie je vylúčený z vykonávania úkonov

v trestnej veci vedenej proti sťažovateľovi.

Sťažovateľ 29. marca 2010 podal sťažnosť proti uzneseniu č. k. -42

(rozhodnutie o tretej námietke zaujatosti prokurátora krajskej prokuratúry), o ktorej

rozhodla krajská prokuratúra uznesením č. k. -46 z 31. marca 2010 tak, že

sťažnosť zamietla ako nedôvodnú.

Podľa sťažovateľa postupom a napadnutými rozhodnutiami krajskej prokuratúry

a prokurátora krajskej prokuratúry došlo k porušeniu základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa , práva podľa listiny a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom

vyslovil, že postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. a jej

uzneseniami č. k. -29 z 8. februára 2010, č. k. -35 z 26. februára

2010, č. k. -36 z 1. marca 2010, č. k. -41 z 18. marca 2010, č. k.

-42 z 18. marca 2010 a č. k. -46 z 31. marca 2010 bolo porušené jeho

základné právo podľa , právo podľa listiny a právo podľa

dohovoru a zároveň boli porušené a listiny, aby

zrušil predmetné uznesenia krajskej prokuratúry a priznal sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom v sume 303,30 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. ...

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie a listiny,

základného práva zaručeného v , práva zaručeného v listiny

a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajskej prokuratúry v konaní

vedenom pod sp. zn. a označenými uzneseniami krajskej prokuratúry.

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť, ktorou sťažovateľ namieta porušenie

označených článkov a listiny a označených práv postupom a rozhodnutiami krajskej

prokuratúry, ktorými rozhodla o jeho námietkach zaujatosti proti prokurátorovi krajskej

prokuratúry (o jeho nevylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci

sťažovateľa) a zamietla jeho sťažnosti proti uzneseniam o nevylúčení prokurátora krajskej

prokuratúry pre nedôvodnosť, je neprípustná.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy

veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej

moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by

znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad

uvedených v ().

To znamená, že sťažnosť podľa možno ústavnému súdu podať

spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky,

ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť

neprípustná.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí

orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov

v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať

opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných

zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na vykonanie

ktorých je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu,

pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 zákona

o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený

v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa

rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť

s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že

nevyužite podnetu ako prostriedku nápravy v rámci sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej

republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože

takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen

preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona

o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických

prekážok zákonného postupu (m. m. , , ).

Vzhľadom na to ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

na tom, že každý sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať

všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov (napr.

, ).

Podľa právneho názoru ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona

o prokuratúre a opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre poskytujú

sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (vrátane tých práv,

ktoré uplatnil sťažovateľ; m. m. , , , IV. ÚS

53/05, , , , ). Podnet (opakovaný

podnet) zakladá povinnosť prokurátora aj nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať,

vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Zákon o prokuratúre teda poskytoval sťažovateľovi prostriedok nápravy – podnet

a opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre), ktorým sa mohol domáhať

preskúmania zákonnosti napadnutého postupu a rozhodnutí krajskej prokuratúry a postupu

a rozhodnutí prokurátora krajskej prokuratúry v predmetnej veci. Uvedený právny

prostriedok umožňoval sťažovateľovi dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomoc

prokurátora vyššej inštancie záväzným pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení

v predmetnej veci aj napriek doterajšiemu postupu krajskej prokuratúry a krajského

prokurátora, ak by na základe podnetu sťažovateľa dospel k záveru, že označené

rozhodnutia krajskej prokuratúry a prokurátora krajskej prokuratúry, príp. postup, ktorý

predchádzal jeho vydaniu, bol v rozpore so zákonom.

Vyčerpanie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom (napr. , ).

Ústavný súd z obsahu sťažnosti ani z jej príloh nezistil, že by sťažovateľ pred

podaním sťažnosti ústavnému súdu vyčerpal proti napadnutému postupu a rozhodnutiam

krajskej prokuratúry a prokurátora krajskej prokuratúry iné právne prostriedky, ktoré mu

zákon na ochranu základných práv alebo slobôd účinne poskytoval a poskytuje.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ ešte pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu mal využiť iný právny prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu

práva účinne poskytuje, v danom prípade podnet v zmysle citovaných ustanovení zákona

o prokuratúre. Z tohto dôvodu ústavný súd odmietol sťažnosť v celom rozsahu ako

neprípustnú podľa .

Na základe skutočností, že sťažovateľ v sťažnosti namietal, že postupom krajskej

prokuratúry a jej rozhodnutiami a postupom prokurátora krajskej prokuratúry a jeho

rozhodnutiami v konaní vedenom pod sp. zn. bol v nadväznosti na čl. 46 ods. 1

, listiny a dohovoru porušený a

listiny, sa ústavný súd touto časťou sťažnosti vzhľadom na jeho záver vo vzťahu

k namietanému porušeniu nezaoberal.

Keďže sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá, tak ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia, a rozhodnutie o zrušení označených rozhodnutí krajskej prokuratúry je

podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá

veta ), ústavný súd o tejto časti sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2010