Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 242/2010
PDF · 138.42 KB
No categories available
II. ÚS 242/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. mája 2010
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti F., s. r. o. v konkurze, vo veci
namietaného porušenia základných práv zaručených čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a práv
zaručených čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 6 S 70/05, postupom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sdo 169/09 a jeho
uznesením z 15. decembra 2009 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sdo 170/09 a jeho uznesením z 15. decembra 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti F., s. r. o. v konkurze, o d m i e t a ako podanú zjavne
neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. marca 2010
doručená sťažnosť spoločnosti F., s. r. o. v konkurze (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namietala porušenie základných práv zaručených čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 37 ods. 3 Listiny základných
práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv zaručených čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského
súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 S 70/05,
postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 Sdo 169/09 a jeho uznesením z 15. decembra 2009 a postupom
najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sdo 170/09 a jeho uznesením
z 15. decembra 2009.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka 17. septembra 2005 podala na krajskom súde
žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia správnych orgánov (Krajský
stavebný úrad K. a Miestny úrad K.). Spolu so žalobou sťažovateľka podala krajskému súdu
aj návrh na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov a žiadosť o ustanovenie
právneho zástupcu v konaní.
Krajský súd uznesením č. k. 6 S 70/05-54 z 22. februára 2008 žiadosti o ustanovenie
právneho zástupcu nevyhovel. Proti uzneseniu sťažovateľka podala 4. marca 2008
odvolanie. Uznesením č. k. 6 S 70/05-78 z 5. júna 2008 krajský súd nevyhovel ani žiadosti
o oslobodenie od súdnych poplatkov, proti ktorému sa sťažovateľka 14. júna 2008 odvolala.
Najvyšší súd ako odvolací súd uzneseniami z 23. septembra 2009 potvrdil uznesenie
prvostupňového súdu o neustanovení právneho zástupcu sťažovateľke (sp. zn.
2 Sžo 250/08) a o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov (sp. zn. 2 Sžo 250/08).
Proti obom uvedeným uzneseniam podala sťažovateľka dovolanie.
Najvyšší súd uzneseniami z 15. decembra 2009 zastavil konanie o dovolaní vo veci
ustanovenia právneho zástupcu (sp. zn. 1 Sdo 169/2009), ako aj konanie o dovolaní vo veci
oslobodenia od súdnych poplatkov (sp. zn. 1 Sdo 170/2009). Obe uznesenia najvyšší súd
odôvodnil tým, že ide o konanie podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom
dovolanie zákon nepripúšťa.
Podľa názoru sťažovateľky nečinnosťou krajského súdu v trvaní viac ako 2 roky
a 5 mesiacov v období od podania žaloby do doby doručenia uznesenia o neustanovení
právneho zástupcu, ako aj nadbytočnými úkonmi a vadnými rozhodnutiami krajského súdu
došlo k prieťahom v konaní, a tým aj porušeniu práv zaručených čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6
ods. 1 dohovoru.
Sťažovateľka zároveň namieta, že najvyšší súd porušil jej základné právo na
spravodlivé prejednanie veci a práva na prístup k súdu pretože „(...) zastavil dovolacie
konanie vo veci odstránenia procesných prekážok postupu vo veci samej, spočívajúcich
v nedostatku návrhu a nezaplatenom súdnom poplatku, bez jeho prejednania a odôvodniac
svoje rozhodnutie vadným výkladom zákona a nerešpektovaním znenia Občianskeho
súdneho poriadku(...)“. Z dôvodu tohto nerešpektovania sťažovateľka odvodzuje, že súdy
porušili základné právo na rovnosť účastníkov konania, ako aj na právnu pomoc v súdnom
konaní, čím podľa jej názoru došlo k odopretiu spravodlivosti.
Sťažovateľka na záver žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie
označených práv vyplývajúcich z ústavy a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom
pod sp. zn. 6 S 70/05 a najvyšším súdom pod sp. zn. 1 Sdo 169/09 a sp. zn. 1 Sdo 170/09
s tým, aby uznesenia najvyššieho súdu z 15. decembra 2009 boli zrušené a vec vrátená na
nové rozhodnutie. Požaduje ďalej primerané finančné zadosťučinenie vo forme náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 17 000 €.
Podľa zistení ústavného súdu Okresný súd Košice I uznesením č. k. 31 K 13/2009-30
zo 7. apríla 2009 začal konkurzné konanie na majetok sťažovateľky a uznesením z 10. júla
2009 vyhlásil konkurz na majetok sťažovateľky. Za správcu konkurznej podstaty bol
ustanovený Ing. J. M.
II.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný
súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 49 zákona o ústavnom súde sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom
sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv alebo
slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby
vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby,
zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).
Podľa § 21 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku za právnickú osobu koná štatutárny
orgán alebo pracovník (člen), ktorý preukáže, že je oprávnený za ňu konať.
Účinkom vyhlásenia konkurzu podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení neskorších prepisov (ďalej len „ZKR“) je, že oprávnenie úpadcu
nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach
týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom
koná v mene a na účet úpadcu. Podľa § 47 ods. 4 ZKR súdne a iné konania, ktoré sa týkajú
majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať
len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo
z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je
správca.
Pri predbežnom prerokovaní ústavný súd z obsahu sťažnosti, ako aj z obsahu
priložených listín nepochybne zistil, že sťažnosť podala právnická osoba – spoločnosť
s ručením obmedzeným, na ktorú bol vyhlásený konkurz (úpadca). Sťažnosť bola podaná
31. marca 2010 sťažovateľkou, za ktorú konal konateľ Ing. V. K. Dňom vyhlásenia
konkurzu krajským súdom uznesením sp. zn. 31 K 13/09 z 10. júla 2009 oprávnenie konať
za úpadcu (sťažovateľku) vrátane práva podávať návrh na začatie konania podľa osobitného
predpisu prešlo na správcu konkurznej podstaty. Teda sťažnosť nemal podpísať v mene
sťažovateľky konateľ, ale sťažnosť mala byť podaná správcom konkurznej podstaty.
Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú neoprávnenou osobou vzhľadom na to, že za
sťažovateľku – úpadcu ako právnickú osobu v konkurze mal konať správca konkurznej
podstaty.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. mája 2010