Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 252/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. mája 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. N., B., vo veci porušenia bližšie neoznačených práv

v konaní vedenom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny B. pod sp. zn.

OPHN a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. A. N. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2010

doručená sťažnosť Ing. A. N., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

bližšie neoznačených práv v konaní vedenom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny B.

(ďalej len „ústredie“) pod sp. zn. . Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú

prepravu 3. mája 2010.

Zo sťažnosti a z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 30. novembra 2009 vyplýva, že rozhodnutím Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny B. (ďalej len „úrad“) sp. zn. -005/Seg

z 12. apríla 2007 bola sťažovateľke odňatá dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke vo

výške 4 670 Sk od 1. septembra 2006, zastavená výplata počnúc dňom 1. február 2007

a zastavená aj výplata príspevkov k dávke počnúc tým istým dňom v trvaní 12 mesiacov,

a to podľa a o pomoci v hmotnej núdzi

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o pomoci v hmotnej núdzi“). Rozhodnutím ústredia sp. zn. zo 4. júla

2007 bolo zmenené rozhodnutie úradu tak, že podľa § 26 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej

núdzi bola sťažovateľke od 1. septembra 2006 odňatá a zastavená výplata dávky v hmotnej

núdzi, ako aj príspevkov k tejto dávke vo výške 4 670 Sk a podľa § 29 ods. 5 zákona

o pomoci v hmotnej núdzi jej bola zastavená výplata príspevku k dávke od 1. septembra

2006 v trvaní 12 mesiacov s tým, že ostatné časti rozhodnutia úradu ostali nezmenené.

Žaloba sťažovateľky o preskúmanie právoplatného rozhodnutia ústredia bola rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -58 z 20. novembra

2008 zamietnutá. Rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. z 30. novembra 2009

bol rozsudok krajského súdu potvrdený. Podľa názoru najvyššieho súdu občan v hmotnej

núdzi, ktorému sa vypláca dávka a príspevky, je povinný v lehote 8 dní oznámiť výšku

svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich výške, ako aj zmeny v rodinných

pomeroch a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výšky dávky

a príspevkov. Zo spisov je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie ústredia bolo vydané z dôvodu

porušenia ustanovenia § 29 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, keď sťažovateľka

neoznámila zmenu vo svojich pomeroch, ktorá nastala tým, že jej bol spätne priznaný

a vyplatený čiastočný invalidný dôchodok. Rozhodujúca zmena na strane sťažovateľky

nastala 31. júla 2006, keď jej S. p. vyplatila doplatok na čiastočnom invalidnom dôchodku

vo výške 91 777 Sk a zároveň jej oznámila, že od 14. augusta 2006 bude poberať čiastočný

invalidný dôchodok v sume 3 161 Sk mesačne. Z dátumovej pečiatky na rozsudku

najvyššieho súdu vyplýva, že bol doručený právnemu zástupcovi sťažovateľky 8. marca

2010.

Podľa názoru sťažovateľky rozhodnutím orgánu verejnej správy (ústredia) bola

ukrátená na svojich právach vyplývajúcich z a medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom. Z rozhodnutia úradu nie je zrejmé, kedy sa sťažovateľka mala

dostať do omeškania s oznámením skutočností o svojom príjme, resp. odkedy mala

vedomosť o príjme. Úrad sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s práceneschopnosťou

sťažovateľky trvajúcou do 1. septembra 2006, hoci mal o nej vedomosť. V prípade

sťažovateľky nemožno hovoriť o nesplnení povinnosti a o omeškaní aj preto, že

sťažovateľka osobne komunikovala s pracovníčkami úradu S. a M., ktoré však neboli

schopné dať jej právne relevantnú odpoveď a ustáliť, aké rozhodnutie a kedy má

sťažovateľka predložiť. Nikto nespochybnil, že sťažovateľka skutočnosti oznámila

4. septembra 2006. Sporné ostalo, či to bolo včas alebo nie. Podľa názoru sťažovateľky sa

tak stalo včas, keďže podľa ústneho oznámenia pracovníčky úradu prvostupňové

rozhodnutie S. p. o priznaní invalidného dôchodku hneď po jeho vydaní nie je ešte

právoplatné, a je preto irelevantné. Sťažovateľka postupovala v súlade so zákonom, keď

skutočnosť oznámila až potom, ako rozhodnutie S. p. nadobudlo právoplatnosť.

Sťažovateľka napokon navrhuje, aby jej ústavný súd ustanovil advokáta ako

právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Podaná sťažnosť smeruje proti konaniu vedenému ústredím a jeho rozhodnutiu

sp. zn. zo 4. júla 2007.

Hoci ústavnému súdu nie je známe, kedy presne bolo rozhodnutie ústredia

sťažovateľke doručené, z rozsudku najvyššieho súdu možno zistiť, že žaloba sťažovateľky

o preskúmanie rozhodnutia ústredia bola krajským súdom zamietnutá rozsudkom č. k.

-58 ešte z 20. novembra 2008. To znamená, že sťažovateľke muselo byť

rozhodnutie ústredia doručené skôr ako 20. novembra 2008. Sťažnosť ústavnému súdu bola

odovzdaná na poštovú prepravu až 3. mája 2010, teda dávno po uplynutí zákonnej

dvojmesačnej lehoty.

Ústavný súd poznamenáva, že sťažnosť by bola podaná v zákonnej lehote, keby

smerovala proti konaniu vedenému najvyšším súdom pod sp. zn. , čo však

nie je dané, lebo sťažovateľka napáda sťažnosťou konanie a rozhodnutie ústredia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. mája 2010