Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 262/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. mája 2010

predbežne prerokoval sťažnosť M. B., B., zastúpeného advokátkou JUDr. A. K., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie a rozhodnutie veci zákonným

sudcom zaručeného v a základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní zaručeného v

Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. B. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2010

doručená sťažnosť M. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie a rozhodnutie veci zákonným sudcom zaručeného

v (ďalej len „“) a základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní zaručeného v

postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp.

zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi „bolo uznesením

Okresného úradu justičnej polície PZ Bratislava III sp. zn. ČVS -2003 zo dňa

24. 10. 2003 začaté trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu vydierania

podľa , . Dňa 29. júna 2004 bola Okresnému

súdu Bratislava III doručená žaloba, ktorá bola pridelená senátu JUDr. I. H.“.

Po vykonaní dokazovania bol sťažovateľ rozsudkom Okresného súdu Bratislava III

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 19. januára 2006 oslobodený. Na základe

odvolania prokurátora krajský súd uznesením sp. zn. zo 4. júla 2006 rozsudok

okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd po doplnení dokazovania rozsudkom z 19. októbra 2006 sťažovateľa

znovu oslobodil. Predmetný rozsudok opätovne napadol prokurátor odvolaním, o ktorom

rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 3. mája 2007 tak, že rozsudok

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd rozsudkom zo 14. februára 2008 sťažovateľa znovu oslobodil. Aj tento

rozsudok napadol prokurátor odvolaním, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 18. novembra 2008 tak, že vec opäť vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

Ďalším rozsudkom z 5. marca 2009 okresný súd už po štvrtýkrát sťažovateľa

oslobodil. Prokurátor aj tento rozsudok napadol odvolaním a krajský súd uznesením sp. zn.

z 27. októbra 2009 napadnutý rozsudok zrušil a nariadil, aby vec bola

prerokovaná a rozhodnutá v inom zložení senátu.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že „v rozhodnom období užíval drogy. Na základe

vlastného rozhodnutia sa podrobil protidrogovému liečeniu a už viac ako šesť rokov žiadne

omamné alebo návykové látky neužíva, je riadne zamestnaný, má rodinu. Trestné konanie,

ktoré trvá už temer 7 rokov je pre neho veľmi frustrujúce.“.

Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Právo sťažovateľa M. B. zaručené v a 2 SR, na prejednanie a

rozhodnutie veci zákonným sudcom a právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov

bolo porušené, a to konaním Krajského sud v Bratislave.

Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje, aby vec bola vrátená zákonnej sudkyni

resp. senátu pod vedením predsedníčky JUDr. I. H.

Sťažovateľovi M. B. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000

€, ktoré je povinný vyplatiť Krajský súd v Bratislave.

Krajský súd v Bratislave je povinný vyplatiť právnej zástupkyni sťažovateľa náhradu

trov právneho zastúpenia... v celkovej výške 303,16 €.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. ...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv zaručených v čl. 48

ods. 1 a 2 postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 27. októbra 2009.

Podľa názoru ústavného súdu konanie o sťažnosti sťažovateľa, ktorou namieta

porušenie označených základných práv postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 27. októbra 2009, ktorým zrušil rozsudok

okresného súdu z 5. marca 2009 a nariadil, aby vec bola prerokovaná a rozhodnutá v inom

zložení senátu okresného súdu, je oneskorene podaná.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (

).

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

, ).

Ústavný súd 12. mája 2010 zistil, že uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 27. októbra 2009 bolo právnej zástupkyni sťažovateľa (JUDr. A. K.) doručené

11. februára 2010 a sťažovateľovi bolo doručované neúspešne (zásielka sa vrátila

s poznámkou „adresát neznámy“). Sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 7. mája 2010.

Z uvedeného vyplýva, že od 11. februára 2010, keď bolo právnej zástupkyni

sťažovateľa doručené uznesenie krajského súdu sp. zn. z 27. októbra 2009, do

dňa podania sťažnosti ústavnému súdu, t. j. 7. mája 2010, bez akýchkoľvek pochybností

uplynula sťažovateľovi lehota na podanie sťažnosti skôr, než ju podal ústavnému súdu (§ 53

ods. 3 ).

Ústavný súd so zreteľom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že lehota

ustanovená pre tento druh konania pred ústavným súdom nebola zachovaná, a preto

sťažnosť sťažovateľa odmietol ako oneskorene podanú podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. mája 2010