Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 191/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. mája 2010

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. P. Š., B., zastúpeného advokátkou JUDr. H. B., T.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. P. Š. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. marca 2010

doručená sťažnosť JUDr. P. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že ešte v auguste 1999 podal aj s už nebohou

manželkou na Okresnom súde Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) žalobu proti

spoločnosti H., s. r. o., o zaplatenie sumy 629 935 Sk z dôvodu vydania bezdôvodného

obohatenia. Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom z 11. októbra 2007, proti ktorému sa

odvolali obe sporové strany. Preto bol predmetný spis 1. februára 2008 predložený

krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní. Pretože okresný súd vo veci sťažovateľa

nekonal, „23. 6. 2009 požiadal žalobca o urýchlené vytýčenie pojednávania a rozhodnutie

o odvolaniach žalobcu a žalovaného. V písomnom podaní poukázal na to, že ide o 10-ročný

spor, v ktorom sú značné bezdôvodné prieťahy v konaní.

Krajský súd Bratislava na podanie nereagoval a do dnešného dňa neurobil vo veci

žiadny úkon aj napriek tomu, že od doručenia a zaevidovania spisu na Krajskom súde

Bratislava už uplynulo 25 mesiacov.

Ako vyplýva z horeuvedených skutočností, Krajský súd bol v konaní počas

25 mesiacov nečinný, čím porušil moje základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov upravené v SR.“.

Podľa sťažovateľa intenzitu porušenia jeho označeného základného práva výrazne

zvyšuje skutočnosť, že v dohľadnom čase uplynie 11 rokov od začatia súdneho konania

v jeho právnej veci a ústavný súd v tejto veci už skôr okrem iného vyslovil, že postupom

okresného súdu v prvostupňovom konaní došlo k zbytočným prieťahom, uložil povinnosť

odstrániť tento stav a konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov, a napriek tomu

naďalej dochádza k zbytočným prieťahom.

Keďže napadnuté konanie nebolo do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu

právoplatne skončené, sťažovateľ sa domáha, aby ústavný súd rozhodol, že postupom

krajského súdu v označenom konaní bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Ďalej sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu konať v jeho

právnej veci bez zbytočných prieťahov a aby mu priznal finančné zadosťučinenie v sume

10 000 €, ako aj úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

V prípade namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa považuje ústavný súd za takýto prostriedok

s účinnosťou od 1. apríla 2005 sťažnosť adresovanú predsedovi príslušného súdu podľa § 62

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Ústavný súd z doplnenia sťažnosti zo 7. apríla 2010 zistil, že sťažnosť sťažovateľa

na prieťahy v konaní podľa § 62 zákona o súdoch adresovaná predsedníčke krajského súdu

bola krajskému súdu osobne podaná 9. marca 2010. Na túto sťažnosť odpovedala

podpredsedníčka krajského súdu prípisom z 31. marca 2007, v ktorom ju uznala za dôvodnú

a zároveň sa za vzniknuté prieťahy spôsobené podľa nej okolnosťami objektívnej povahy

(organizačné zmeny a odchod zákonnej sudkyne na nadriadený súd) ospravedlnila. Taktiež

informovala sťažovateľa o pripravenosti odvolacieho senátu po vrátení spisu

zo sťažnostného oddelenia krajského súdu sa vecou zaoberať, čo sa aj stalo, keď krajský súd

28. apríla 2010 napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie.

Ústavný súd opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 a nasl.

zákona o súdoch považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1

len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu

dostatočný priestor na prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu

zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (napr. m. m. ,

).

Vzhľadom na to, že sťažnosť na prieťahy v konaní adresovaná predsedníčke

krajského súdu bola podaná až po podaní sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1

, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany

sťažovateľa iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto

sťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka krajského súdu dostala primeranú (rozumnú)

lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (podobne

, , ). Nemožno totiž obísť skutočnosť, že

zástupkyňa porušovateľa vzniknuté prieťahy v konaní priznala a že neodkladne prijala

opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu.

Z uvedeného dôvodu postup sťažovateľa v okolnostiach danej veci nemožno podľa

ústavného súdu považovať za splnenie požiadavky efektívneho namietania prieťahov

v konaní pred orgánom štátnej správy súdov. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel

k záveru, že v zmysle sťažnosť nie je prípustná, a preto

ju odmietol podľa .

Okrem uvedeného ústavný súd konštatuje, že po podaní sťažnosti na prieťahy

v konaní predsedníčke krajského súdu odvolací senát krajského súdu vo veci odvolania

konal a rozhodol o ňom.

Ústavný súd v súvislosti so svojimi zisteniami konštatuje, že sťažnosť na prieťahy

v konaní adresovaná predsedníčke krajského súdu ako účinný prostriedok nápravy

namietaného porušovania základného práva podľa splnila svoj účel

a prispela k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa.

Napokon ústavný súd považuje za potrebné k veci dodať, že podľa § 20 ods. 3

je viazaný návrhom sťažovateľa, ktorý za porušovateľa svojich

základných práv označil výlučne krajský súd. Preto v danej veci ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní veci vzhľadom na viazanosť návrhom na začatie konania mohol

posudzovať namietané porušenie práv sťažovateľa iba vo vzťahu k tomu porušovateľovi

jeho práv, ktorého výslovne označil v návrhu na rozhodnutie vo veci samej.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa

uplatnenými v jeho petite nezaoberal.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné

poznamenať, že prípadná nečinnosť všeobecných súdov v ďalšom priebehu namietaného

konania by mohla mať za následok porušenie základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , čo nevylučuje,

aby sťažovateľ v takom prípade opätovne podal sťažnosť ústavnému súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. mája 2010