Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 191/2010
PDF · 150.06 KB
No categories available
IV. ÚS 191/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. mája 2010
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. P. Š., B., zastúpeného advokátkou JUDr. H. B., T.,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu
v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Co 33/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. P. Š. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. marca 2010
doručená sťažnosť JUDr. P. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave
(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Co 33/2008.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že ešte v auguste 1999 podal aj s už nebohou
manželkou na Okresnom súde Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) žalobu proti
spoločnosti H., s. r. o., o zaplatenie sumy 629 935 Sk z dôvodu vydania bezdôvodného
obohatenia. Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom z 11. októbra 2007, proti ktorému sa
odvolali obe sporové strany. Preto bol predmetný spis 1. februára 2008 predložený
krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní. Pretože okresný súd vo veci sťažovateľa
nekonal, „23. 6. 2009 požiadal žalobca o urýchlené vytýčenie pojednávania a rozhodnutie
o odvolaniach žalobcu a žalovaného. V písomnom podaní poukázal na to, že ide o 10-ročný
spor, v ktorom sú značné bezdôvodné prieťahy v konaní.
Krajský súd Bratislava na podanie nereagoval a do dnešného dňa neurobil vo veci
žiadny úkon aj napriek tomu, že od doručenia a zaevidovania spisu na Krajskom súde
Bratislava už uplynulo 25 mesiacov.
Ako vyplýva z horeuvedených skutočností, Krajský súd bol v konaní počas
25 mesiacov nečinný, čím porušil moje základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.“.
Podľa sťažovateľa intenzitu porušenia jeho označeného základného práva výrazne
zvyšuje skutočnosť, že v dohľadnom čase uplynie 11 rokov od začatia súdneho konania
v jeho právnej veci a ústavný súd v tejto veci už skôr okrem iného vyslovil, že postupom
okresného súdu v prvostupňovom konaní došlo k zbytočným prieťahom, uložil povinnosť
odstrániť tento stav a konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov, a napriek tomu
naďalej dochádza k zbytočným prieťahom.
Keďže napadnuté konanie nebolo do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu
právoplatne skončené, sťažovateľ sa domáha, aby ústavný súd rozhodol, že postupom
krajského súdu v označenom konaní bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Ďalej sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu konať v jeho
právnej veci bez zbytočných prieťahov a aby mu priznal finančné zadosťučinenie v sume
10 000 €, ako aj úhradu trov konania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
V prípade namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy považuje ústavný súd za takýto prostriedok
s účinnosťou od 1. apríla 2005 sťažnosť adresovanú predsedovi príslušného súdu podľa § 62
a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
Ústavný súd z doplnenia sťažnosti zo 7. apríla 2010 zistil, že sťažnosť sťažovateľa
na prieťahy v konaní podľa § 62 zákona o súdoch adresovaná predsedníčke krajského súdu
bola krajskému súdu osobne podaná 9. marca 2010. Na túto sťažnosť odpovedala
podpredsedníčka krajského súdu prípisom z 31. marca 2007, v ktorom ju uznala za dôvodnú
a zároveň sa za vzniknuté prieťahy spôsobené podľa nej okolnosťami objektívnej povahy
(organizačné zmeny a odchod zákonnej sudkyne na nadriadený súd) ospravedlnila. Taktiež
informovala sťažovateľa o pripravenosti odvolacieho senátu po vrátení spisu
zo sťažnostného oddelenia krajského súdu sa vecou zaoberať, čo sa aj stalo, keď krajský súd
28. apríla 2010 napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie.
Ústavný súd opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 a nasl.
zákona o súdoch považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu
dostatočný priestor na prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu
zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (napr. m. m. IV. ÚS 113/07,
Vzhľadom na to, že sťažnosť na prieťahy v konaní adresovaná predsedníčke
krajského súdu bola podaná až po podaní sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany
sťažovateľa iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto
sťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka krajského súdu dostala primeranú (rozumnú)
lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (podobne
II. ÚS 376/06, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 390/06). Nemožno totiž obísť skutočnosť, že
zástupkyňa porušovateľa vzniknuté prieťahy v konaní priznala a že neodkladne prijala
opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu.
Z uvedeného dôvodu postup sťažovateľa v okolnostiach danej veci nemožno podľa
ústavného súdu považovať za splnenie požiadavky efektívneho namietania prieťahov
v konaní pred orgánom štátnej správy súdov. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel
k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto
ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Okrem uvedeného ústavný súd konštatuje, že po podaní sťažnosti na prieťahy
v konaní predsedníčke krajského súdu odvolací senát krajského súdu vo veci odvolania
konal a rozhodol o ňom.
Ústavný súd v súvislosti so svojimi zisteniami konštatuje, že sťažnosť na prieťahy
v konaní adresovaná predsedníčke krajského súdu ako účinný prostriedok nápravy
namietaného porušovania základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy splnila svoj účel
a prispela k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa.
Napokon ústavný súd považuje za potrebné k veci dodať, že podľa § 20 ods. 3
zákona o ústavnom súde je viazaný návrhom sťažovateľa, ktorý za porušovateľa svojich
základných práv označil výlučne krajský súd. Preto v danej veci ústavný súd pri
predbežnom prerokovaní veci vzhľadom na viazanosť návrhom na začatie konania mohol
posudzovať namietané porušenie práv sťažovateľa iba vo vzťahu k tomu porušovateľovi
jeho práv, ktorého výslovne označil v návrhu na rozhodnutie vo veci samej.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa
uplatnenými v jeho petite nezaoberal.
Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné
poznamenať, že prípadná nečinnosť všeobecných súdov v ďalšom priebehu namietaného
konania by mohla mať za následok porušenie základného práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo nevylučuje,
aby sťažovateľ v takom prípade opätovne podal sťažnosť ústavnému súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. mája 2010