Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 187/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2010

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti C., s. r. o., B., zastúpenej advokátkou JUDr. A.

C., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 30. novembra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti C., s. r. o., o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou

osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca 2010

doručená sťažnosť spoločnosti C., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojich základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 30. novembra 2009 (ďalej aj „uznesenie z 30.

novembra 2009 alebo „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania na strane

odporcu vedeného Okresným súdom Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

.

Uznesením č. k. -200 z 21. novembra 2008 okresný súd odňal

navrhovateľovi oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania

o náhradu nemajetkovej ujmy v rozsahu do 50 400 Sk, uložil mu povinnosť doplatiť súdny

poplatok v sume 50 400 Sk a nad túto sumu ponechal v platnosti oslobodenie navrhovateľa

od platenia súdnych poplatkov.

Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie z dôvodu

neúplne zisteného skutkového stavu o rozsahu zmeny pomerov navrhovateľa, než aká

v skutočnosti v jeho prospech nastala od 20. októbra 2006, keď bolo vydané uznesenie

okresného súdu č. k. -74 o oslobodení navrhovateľa od platenia súdnych

poplatkov nad sumu 5 000 Sk.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) odmietol odvolanie sťažovateľky

uznesením č. k. -223 z 18. februára 2009 podľa § 218 ods.1 písm. b)

(ďalej aj „OSP“) s odôvodnením, že sťažovateľka nie je

oprávnená podať proti uzneseniu okresného súdu č. k. -200 z 21. novembra

2008 odvolanie, pretože ním nemôže byť žiadnym spôsobom dotknutá, keďže oslobodenie

od platenia súdnych poplatkov sa týka len navrhovateľa.

Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie, v ktorom

uplatnila dovolací dôvod spočívajúci v odopretí možnosti konať pred súdom z toho

hľadiska, že sa jej odňalo právo domáhať sa zrušenia nezákonného rozhodnutia, na základe

ktorého je navrhovateľ neodôvodnene zvýhodnený a ktoré je v rozpore s ustanoveniami

a

o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“).

O podanom dovolaní rozhodol najvyšší súd uznesením z 30. novembra 2009

právoplatným 25. januára 2010 tak, že dovolanie sťažovateľky odmietol ako podané

neoprávnenou osobou.

Podľa sťažovateľky napadnutým uznesením najvyššieho súdu boli porušené jej

základné práva podľa , pretože „Pri určení osoby oprávnenej na

podanie dovolania zákonná úprava vyžaduje splnenie výlučne jednej podmienky, a to že

takouto osobou musí byť účastník konania (čo v prípade sťažovateľa a ním podaného

dovolania splnené bolo). Právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky, že

dovolanie môže podať len ten účastník, ktorého sa rozhodnutie priamo dotýka, resp.

ovplyvňuje jeho postavenie, je v rozpore s citovaným ustanovením. Takéto obmedzenie

zákon v ust. a ani v žiadnom inom ustanovení neobsahuje... Ust.

písm. b) neobsahuje možnosť odmietnuť dovolanie podané účastníkom tak, ako to

vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky.“.

Sťažovateľka v sťažnosti tiež uviedla, že rozhodnutie o uložení povinnosti zaplatiť

súdne poplatky sa dotýka aj postavenia odporcu vzhľadom na dôsledky nezaplatenia

súdneho poplatku vyplývajúce z .

Podľa sťažovateľky odmietnutím podaného dovolania najvyšší súd porušil aj

sťažovateľkino právo na rovnosť účastníkov v súdnom konaní podľa .

Dôsledky sťažnosťou napadnutého uznesenia najvyššieho súdu z 30. novembra 2009 pre

rovné postavenie sťažovateľky a navrhovateľa v konaní vedenom okresným súdom pod

sp. zn. „znamenajú, že porušenie rovnosti v súdnom konaní možno namietať

len pri takom rozhodnutí, z ktorého právo či povinnosť sa výslovne týka priamo všetkých

účastníkov... Uvedené vedie k neústavnému záveru o akceptovateľnosti porušenia zákona

a princípu rovnosti v prípadoch, v ktorých sa rozhodnutím výslovne ukladá povinnosť len

jednému účastníkovi.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„I. Základné právo spoločnosti C. s. r. o., so sídlom... B... podľa

Slovenskej republiky bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo

194/2009 zo dňa 30. 11. 2009 porušené.

II. Základné právo spoločnosti C. s. r. o., so sídlom... B... podľa

Slovenskej republiky bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.

zo dňa 30. 11. 2009 porušené.

III. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa

30. 11. 2009 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vo výške 303,16 EUR

vrátane DPH (slovom tristotri eúr šestnásť eurocentov) na účet právneho zástupcu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že domáhať sa ochrany

základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine

v záujme ochrany svojich základných práv (napr. , ).

Z vyplýva, že sťažovateľka musí teda namietať porušenie

svojich základných práv, v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom, resp. iným

orgánom verejnej moci, čo je možné len vtedy, ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu účastníkom konania, v ktorom namieta porušenie základných práv (m. m. ).

Sťažovateľka namietala porušenie v sťažnosti označených základných práv

uznesením najvyššieho súdu z 30. novembra 2009, ktorým najvyšší súd odmietol jej

dovolanie ako podané neoprávnenou osobou. Sťažovateľka argumentovala, že najvyšší súd

nesprávne právne posúdil vec, keďže jeho záver, že rozhodnutie o čiastočnom oslobodení

navrhovateľa od súdnych poplatkov sa nedotýka aj postavenia sťažovateľky ako odporkyne

v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. , čo je podľa nej v rozpore so

zákonom a jeho dôsledkom je odňatie možnosti konať pred súdom, a teda porušením jej

základného práva na súdne konanie podľa a základného práva na

rovnosť účastníkov v konaní podľa .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že účastníkom konania o oslobodení od súdnych

poplatkov bol iba navrhovateľ, ktorý uvedené konanie svojím návrhom inicioval. Ústavný

súd poukazuje na to, že právo na podanie návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov je

oprávnením poplatníka, teda navrhovateľa, a nie oprávnením sťažovateľky v procesnom

postavení odporcu.

Keďže sťažovateľka nemá v predmetnom konaní o oslobodení od súdnych poplatkov

procesné postavenie účastníka konania, nemohla v tomto konaní uplatňovať svoje procesné

práva a plniť procesné povinnosti. Z toho dôvodu nemohlo v posudzovanom konaní

dochádzať k porušovaniu jej základných práv alebo slobôd (m. m. ).

Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť ústavnému súdu bola v tomto prípade podaná

sťažovateľkou, ktorá nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou na jej podanie, a preto ju

ústavný súd po jej predbežnom prerokovaní podľa

odmietol ako podanú neoprávnenou osobou.

Nad rámec odôvodnenia ústavný súd uvádza, že najvyšší súd sa s argumentáciou

sťažovateľky, podľa ktorej rozhodnutie o oslobodení, resp. čiastočnom oslobodení od

súdnych poplatkov sa dotýka aj odporcu, nie iba navrhovateľa, teda poplatníka

v napadnutom rozhodnutí, riadne vysporiadal. V súlade s ustálenou judikatúrou

všeobecných súdov rozlišuje objektívne a subjektívne

predpoklady prípustnosti dovolania. Subjektívny predpoklad znamená, že napadnuté

rozhodnutie vyznelo v neprospech dovolateľa, pričom neprospech sa môže prejaviť

neúspechom vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre

účastníka ujmu. Za také možno považovať aj rozhodnutie o čiastočnom oslobodení od

súdnych poplatkov, proti ktorému je navrhovateľ ako účastník konania o oslobodení od

súdnych poplatkov oprávnený podať opravný prostriedok, pretože mu nebolo vyhovené

v celom rozsahu. V danom prípade podala dovolanie sťažovateľka ako odporca

v predmetnom konaní, ktorej sa rozhodnutie o čiastočnom oslobodení navrhovateľa od

súdnych poplatkov nijako nedotýka. Keďže ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť

naznačujúcu svojvoľný postup najvyššieho súdu, ktorý by nemal oporu v zákone, bol

nútený jej sťažnosť odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2010