Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 172/2010

Legal thesis Official

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2010 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra

Brňáka o sťažnosti Mgr. M. M., K., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 1564/2000

takto

rozhodol:

1. Základné právo Mgr. M. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 1564/2000

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

20 C 1564/2000 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. M. M. p r i z n á v a finačné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť Mgr. M. M. trovy právneho

zastúpenia v sume 303,30 € (slovom tristotri eur a tridsať centov) na účet jej právnej

zástupkyne JUDr. I. R., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. februára

2010 doručená sťažnosť Mgr. M. M. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou

JUDr. I. R., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 1564/2000 o návrhu na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“).

2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že návrh na vyporiadanie BSM podala

na okresnom súde 5. decembra 2000 a napriek doterajšej dĺžke konania viac ako deväť

rokov vo veci nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté. Sťažovateľka prostredníctvom svojej

právnej zástupkyne okresný súd opakovane žiadala o nariadenie pojednávania vo veci

a predsedovi okresného súdu podala aj sťažnosť na prieťahy v konaní. Napriek skutočnosti,

že vec patrí k štandardnej agende všeobecných súdov, vo veci dochádza k prieťahom

v konaní.

3. Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd deklaroval porušenie jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému

súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 1564/2000 konal bez zbytočných prieťahov,

priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a trovy konania.

4. Ústavný súd vyzval listom z 19. februára 2010 predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril

k sťažnosti. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 36/09 z 24. marca

2010 uviedol podrobný prehľad úkonov, ktoré okresný súd vo veci vykonal, pričom

poukázal na skutočnosť, že vec nie je po právnej stránke náročná. Zároveň však zdôraznil,

že ku skutočnosti, že spor trvá už viac ako deväť rokov, výrazným spôsobom prispeli

samotní účastníci konania, ktorí opakovane súd požiadali o odročenie pojednávaní

nariadených vo veci a poskytnutie lehoty na uzavretie mimosúdnej dohody. Súd týmto

požiadavkám účastníkov konania vyhovel, čo považoval zároveň za rešpektovanie

ústavného práva na prerokovanie veci v ich prítomnosti. Predseda okresného súdu zároveň

uviedol, že k doterajšej dĺžke konania prispela aj viacnásobná zmena zákonného sudcu

a požiadal o upustenie od ústneho prerokovania sťažnosti pred ústavným súdom, pretože od

neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

5. Vyjadrenie predsedu okresného súdu bolo zaslané na vyjadrenie právnej

zástupkyni sťažovateľky, na ktoré reagovala listom doručeným ústavnému súdu 27. apríla

2010, v ktorom uviedla, že vyjadrenie okresného súdu nijakým spôsobom nespochybňuje

skutočnosť, že konanie vo veci trvá od roku 2000 takmer desať rokov a ani v roku 2010 nie

je právoplatne ukončené. Okresný súd sa stotožnil s názorom sťažovateľky, že vec nie je

právne náročná, a hoci poukázal na skutočnosť, že to boli práve účastníci konania, ktorí

požadovali odročenie pojednávaní, je povinnosťou súdu podľa § 100 ods. 1 prvej vety

(ďalej len „OSP“) postupovať v konaní aj bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá a podľa § 101 ods. 2

pokračovať v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Právna zástupkyňa tiež poukázala na

skutočnosť, že k nariadeniu prvého pojednávania vo veci došlo až po viac ako roku

od začiatku konania a časť uskutočnených pojednávaní bola neefektívna, pričom za reálny

začiatok meritórneho prerokovania veci možno považovať obdobie po 15. máji 2006. Podľa

názoru sťažovateľky neexistuje skutočnosť, ktorá by mohla ospravedlniť viac ako

deväťročné trvanie sporu, a preto žiada, aby ústavný súd rozhodol tak, ako to uviedla vo

svojej sťažnosti, a požaduje aj zaplatenie trov konania vo výške 454,96 €. Zároveň

oznámila, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania v konaní

o sťažnosti.

6. Ústavný súd sťažnosť prerokoval na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2010

a uznesením č. k. -30 ju prijal na ďalšie konanie.

II.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri

výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza zo

svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

8. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti vychádzal z úkonov, ktoré sťažovateľka

uviedla vo svojej sťažnosti, podrobného prehľadu vo veci vykonaných úkonov uvedených

vo vyjadrení predsedu okresného súdu, ako aj stanoviska právnej zástupkyne k vyjadreniu.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

porušené základné právo zaručené v a právo podľa

dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu

podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1), správanie

účastníka konania (2) a postup súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada

aj na premet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

8.1 Predmetom namietaného konania je návrh na vyporiadanie BSM. Ide o vec, ktorá patrí

po právnej stránke k štandardnej agende a existuje k nej stabilizovaná judikatúra

všeobecných súdov. Skutková zložitosť prípadu nebola preukázaná. Na právnu alebo

skutkovú zložitosť veci nepoukázal vo svojom vyjadrení ani okresný súd. Okresný súd

zdôraznil, že k doterajšej dĺžke konania výrazným spôsobom prispeli účastníci konania,

ktorí opakovane požadovali od okresného súdu poskytnutie lehoty a odročenie pojednávaní

na uzavretie mimosúdnej dohody.

8.2 Správanie sťažovateľky je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom. Správanie sťažovateľky možno

označiť za také, ktoré malo výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku konania. Sťažovateľka počas

konania na okresnom súde v období po podaní návrhu opakovane žiadala o nariadenie

pojednávania vo veci, následne však viackrát prejavila ochotu uzavrieť s odporcom

mimosúdnu dohodou o vyporiadaní BSM, z toho dôvodu žiadala od súdu poskytnutie lehoty

na jej uzavretie a opakovane požiadala aj o odročenie pojednávania z toho istého dôvodu.

8.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa , bol postup

konajúceho okresného súdu. Konanie vedené okresným súdom začalo návrhom

sťažovateľky na vyporiadanie BSM, pričom v priebehu konania došlo k čiastočnému

späťvzatiu návrhu. Okresný súd uskutočnil prvé pojednávanie vo veci po viac ako 13

mesiacoch od podania návrhu. V ďalšom období napriek skutočnosti, že vo veci bolo

nariadených a uskutočnených množstvo pojednávaní (celkovo 25), možno konanie

okresného súdu považovať za neefektívne a nevedúce k meritórnemu rozhodnutiu vo veci.

Okresný súd totiž poskytol účastníkom konania na ich výslovnú žiadosť viaceré lehoty na

uzavretie mimosúdnej dohody, v konaní ale nepokračoval vykonávaním ďalších úkonov

a toleroval nečinnosť či nezáujem účastníkov konania o skoré skončenie veci. Ústavný súd

považuje doterajšiu dĺžku konania, v ktorej možno určiť aj kratšie obdobia nečinnosti, za

dobu konania na jedinom stupni všeobecného súdnictva z ústavného hľadiska ako

neprijateľnú. K doterajšej dĺžke konania nepochybne prispela aj viacnásobná zmena

zákonného sudcu, ktorá znamenala predĺženie konania pre potrebu naštudovania spisu

a opakované vykonávanie úkonov. Znalecké dokazovanie vo veci z odboru „Ekonómia“

bolo nariadené v januári 2010, z čoho vyplýva, že rozsah a cena majetku patriaceho do

BSM nie sú ustálené ani v súčasnosti.

Na základe uvedených skutočností je potrebné konštatovať, že konanie vedené na

okresnom súde pod sp. zn. , ktoré ani po viac ako 9 rokoch od podania

žaloby nie je právoplatne skončené, resp. nebolo o nej rozhodnuté ani na prvom stupni

všeobecného súdnictva a neviedlo k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky, je

poznamenané prieťahmi ako celok a predstavuje porušenie základného práva sťažovateľky

podľa a práva podľa dohovoru (bod l výroku nálezu).

III.

9. Keďže ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 20 C

1564/2000 konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (bol 2 výroku

nálezu).

10. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak sa sťažovateľ

domáha primeraného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 5 000 €. Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce namietané

porušenie základného práva ústavný súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľke

finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (bod 3 výroku nálezu).

11. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. I. R..

Úhradu trov priznal za dva úkony právnej služby v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods.

1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov v celkovej sume 303,30 € (príprava a prevzatie veci

a písomné vyhotovenie sťažnosti) uskutočnené v roku 2010. Úhradu za tretí úkon právnej

služby, t. j. podanie doručené ústavnému súdu 27. apríla 2010, ústavný súd právnej

zástupkyni sťažovateľky nepriznal, pretože v tomto podaní neboli uvedené žiadne nové

skutočnosti, ktoré by ústavnému súdu neboli v čase rozhodovania o predmetnej sťažnosti

známe, a zotrvala len na už prednesených skutočnostiach.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2010