Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 213/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júna 2010

predbežne prerokoval sťažnosť M. K., M. L., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. Š., Š., vo

veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods.

1, a a podľa Listiny

základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. -757

z 2. marca 2010 a jemu predchádzajúcim postupom a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. mája 2010

doručená sťažnosť M. K., M. L. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Ľ.

Š., Š., v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl.

1 ods. 1, a (ďalej len „“) a

podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. -757 z 2.

marca 2010 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) a jemu predchádzajúcim postupom.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu

Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) č. k. -660 zo 17. marca 2009

(ďalej len „rozsudok okresného súdu“) odsúdený pre zločin nedovoleného ozbrojovania

a obchodovania so zbraňami a prečin nebezpečného vyhrážania na úhrnný trest odňatia

slobody v trvaní siedmich rokov a šiestich mesiacov nepodmienečne so zaradením do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom rozhodol

krajský súd rozsudkom tak, že rozsudok okresného súdu zrušil v celom rozsahu, uznal

sťažovateľa vinným zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami

v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní

štyroch rokov a šiestich mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia.

Konanie na okresnom súde prebiehalo pred senátom, ktorého členkou bola D. Š.

(ďalej len „prísediaca“). Sťažovateľ ešte počas prebiehajúceho konania pred okresným

súdom vzniesol 8. decembra 2008 námietku zaujatosti proti prísediacej, o ktorej rozhodol

okresný súd uznesením č. k. -471 z 30. septembra 2008 tak, že menovanú z

konania a rozhodovania v sťažovateľovej veci nevylúčil. Proti predmetnému uzneseniu

okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú krajský súd uznesením č. k. 6 Tos 62/08-

485 z 22. októbra 2008 zamietol. Následne podal sťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu, v

ktorej navrhol preskúmanie postupu a rozhodnutí konajúcich súdov týkajúcich sa vznesenej

námietky zaujatosti. Ústavný súd podanú sťažnosť odmietol uznesením č. k.

10 z 10. februára 2009.

Druhýkrát vzniesol sťažovateľ námietku zaujatosti proti prísediacej 6. novembra

2008 z dôvodu podania žaloby o ochranu osobnosti sťažovateľa proti prísediacej. Okresný

súd uznesením č. k. -505 z 11. novembra 2008 prísediacu opätovne nevylúčil.

Uvedené uznesenie okresného súdu napadol sťažovateľ sťažnosťou, o ktorej rozhodol

krajský súd uznesením č. k. -523 z 3. decembra 2008 tak, že jeho sťažnosť

zamietol. Sťažovateľ opätovne podal sťažnosť ústavnému súdu, v ktorej navrhol

preskúmanie postupu a rozhodnutí konajúcich súdov o druhej námietke zaujatosti proti

prísediacej. Ústavný súd podanú sťažnosť odmietol uznesením č. k. -12

z 12. februára 2009 ako zjavne neopodstatnenú.

Sťažovateľ považuje za porušenie ním označených práv postup a rozsudok krajského

súdu v spojení s postupom a rozsudkom okresného súdu, ktoré „aj napriek niekoľkým

námietkam zaujatosti a iným prostriedkom nápravy, nechali prejednávať a rozhodnúť

prísediacu v senáte o trestnej veci sťažovateľa“, a tým porušili jeho právo na „prejednanie

a rozhodnutie veci nestranným a nezávislým súdom“.

Sťažovateľ tiež v sťažnosti poukázal na potrebu skúmania objektívneho

a subjektívneho hľadiska nestrannosti sudcu, resp. prísediaceho v súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva, na ktorú nadväzuje judikatúra ústavného súdu.

Z okolností uvedených sťažovateľom je podľa neho zrejmé, že samotná skutočnosť, že

prísediaca bola členkou senátu, ktorý rozhodoval o jeho trestnej veci, zakladá jej zaujatosť

z objektívneho hľadiska, bez ohľadu na potrebu skúmania subjektívneho hľadiska, a preto ju

konajúce súdy mali vylúčiť z prerokovávania a rozhodovania v jeho trestnej veci.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„KS Trenčín č. k. -757 zo dňa 2. 3. 2010 svojim postupom

a rozhodnutím porušil ľudské práva a základné slobody sťažovateľa na spravodlivé súdne

konanie garantované SR, najmä , v spojení s ,

a s , Európsky dohovor o ľudských právach

a základných slobodách, a to najmä čl. 6 ods. 1 a Listinu základných práv a slobôd, a to

najmä čl. 36 ods. 1.

Ústavný súd SR rozsudok Krajského súdu Trenčín č. k. -757 zo dňa

2. 3. 2010, zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie v sťažnosti označených práv

v dôsledku toho, že krajský súd svojím postupom a rozhodnutím nenapravil pochybenia

okresného súdu, ktorý konal a rozhodol v senáte za účasti prísediacej, ktorá mala byť

vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania vzhľadom na jej zaujatosť k osobe

sťažovateľa.

Podľa dovolanie možno podať proti rozhodnutiu

súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená.

Podľa dovolanie možno podať, ak vo veci

konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť

vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.

Podľa na verejnom zasadnutí súd preskúma

zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal

dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, so

zameraním na dôvody dovolania podľa § 371 a § 374, ktoré sú uvedené v dovolaní.

Podľa a prvej vety ak bol dovolacím súdom

zistený dôvod dovolania podľa § 371, vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných

ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera. Súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1

dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré

napadnutému rozhodnutiu predchádzalo.

Z uvedeného vyplýva, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia

porušenia svojich v sťažnosti označených práv, sa vo vzťahu k jeho námietkam týkajúcim

sa skutočnosti, že v jeho trestnej veci konal a rozhodoval senát okresného súdu za účasti

prísediacej, ktorá mala byť vylúčená, sa za účinný a dostupný prostriedok nápravy vád

konania (resp. rozhodnutia), ktorými sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil, považuje

dovolanie, v ktorom mohol uplatniť aj svoju argumentáciu uvedenú v sťažnosti a o ktorom

je v konečnom dôsledku oprávnený rozhodnúť najvyšší súd ako súd dovolací.

Nevyužitie uvedených možností ochrany základných práv sťažovateľa nemožno

nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická

osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júna 2010