Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 213/2010
PDF · 134.07 KB
No categories available
I. ÚS 213/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júna 2010
predbežne prerokoval sťažnosť M. K., M. L., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. Š., Š., vo
veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods.
1, čl. 2 ods. 2 a čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 23 To 8/2009-757
z 2. marca 2010 a jemu predchádzajúcim postupom a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. mája 2010
doručená sťažnosť M. K., M. L. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Ľ.
Š., Š., v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl.
1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a
podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. 23 To 8/2009-757 z 2.
marca 2010 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) a jemu predchádzajúcim postupom.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) č. k. 2 T 15/2008-660 zo 17. marca 2009
(ďalej len „rozsudok okresného súdu“) odsúdený pre zločin nedovoleného ozbrojovania
a obchodovania so zbraňami a prečin nebezpečného vyhrážania na úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní siedmich rokov a šiestich mesiacov nepodmienečne so zaradením do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom rozhodol
krajský súd rozsudkom tak, že rozsudok okresného súdu zrušil v celom rozsahu, uznal
sťažovateľa vinným zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní
štyroch rokov a šiestich mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.
Konanie na okresnom súde prebiehalo pred senátom, ktorého členkou bola D. Š.
(ďalej len „prísediaca“). Sťažovateľ ešte počas prebiehajúceho konania pred okresným
súdom vzniesol 8. decembra 2008 námietku zaujatosti proti prísediacej, o ktorej rozhodol
okresný súd uznesením č. k. 2 T 15/08-471 z 30. septembra 2008 tak, že menovanú z
konania a rozhodovania v sťažovateľovej veci nevylúčil. Proti predmetnému uzneseniu
okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú krajský súd uznesením č. k. 6 Tos 62/08-
485 z 22. októbra 2008 zamietol. Následne podal sťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu, v
ktorej navrhol preskúmanie postupu a rozhodnutí konajúcich súdov týkajúcich sa vznesenej
námietky zaujatosti. Ústavný súd podanú sťažnosť odmietol uznesením č. k. III. ÚS 39/09-
10 z 10. februára 2009.
Druhýkrát vzniesol sťažovateľ námietku zaujatosti proti prísediacej 6. novembra
2008 z dôvodu podania žaloby o ochranu osobnosti sťažovateľa proti prísediacej. Okresný
súd uznesením č. k. 2 T 15/2008-505 z 11. novembra 2008 prísediacu opätovne nevylúčil.
Uvedené uznesenie okresného súdu napadol sťažovateľ sťažnosťou, o ktorej rozhodol
krajský súd uznesením č. k. 6 Tos 69/08-523 z 3. decembra 2008 tak, že jeho sťažnosť
zamietol. Sťažovateľ opätovne podal sťažnosť ústavnému súdu, v ktorej navrhol
preskúmanie postupu a rozhodnutí konajúcich súdov o druhej námietke zaujatosti proti
prísediacej. Ústavný súd podanú sťažnosť odmietol uznesením č. k. II. ÚS 79/09-12
z 12. februára 2009 ako zjavne neopodstatnenú.
Sťažovateľ považuje za porušenie ním označených práv postup a rozsudok krajského
súdu v spojení s postupom a rozsudkom okresného súdu, ktoré „aj napriek niekoľkým
námietkam zaujatosti a iným prostriedkom nápravy, nechali prejednávať a rozhodnúť
prísediacu v senáte o trestnej veci sťažovateľa“, a tým porušili jeho právo na „prejednanie
a rozhodnutie veci nestranným a nezávislým súdom“.
Sťažovateľ tiež v sťažnosti poukázal na potrebu skúmania objektívneho
a subjektívneho hľadiska nestrannosti sudcu, resp. prísediaceho v súlade s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva, na ktorú nadväzuje judikatúra ústavného súdu.
Z okolností uvedených sťažovateľom je podľa neho zrejmé, že samotná skutočnosť, že
prísediaca bola členkou senátu, ktorý rozhodoval o jeho trestnej veci, zakladá jej zaujatosť
z objektívneho hľadiska, bez ohľadu na potrebu skúmania subjektívneho hľadiska, a preto ju
konajúce súdy mali vylúčiť z prerokovávania a rozhodovania v jeho trestnej veci.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:
„KS Trenčín č. k. 23Tos/8/2009-757 zo dňa 2. 3. 2010 svojim postupom
a rozhodnutím porušil ľudské práva a základné slobody sťažovateľa na spravodlivé súdne
konanie garantované Ústavou SR, najmä čl. 46 ods. 1, v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2
a s čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Európsky dohovor o ľudských právach
a základných slobodách, a to najmä čl. 6 ods. 1 a Listinu základných práv a slobôd, a to
najmä čl. 36 ods. 1.
Ústavný súd SR rozsudok Krajského súdu Trenčín č. k. 23 Tos/8/2009-757 zo dňa
2. 3. 2010, zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.
Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podstatou sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie v sťažnosti označených práv
v dôsledku toho, že krajský súd svojím postupom a rozhodnutím nenapravil pochybenia
okresného súdu, ktorý konal a rozhodol v senáte za účasti prísediacej, ktorá mala byť
vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania vzhľadom na jej zaujatosť k osobe
sťažovateľa.
Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti rozhodnutiu
súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená.
Podľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak vo veci
konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.
Podľa § 384 ods. 1 Trestného poriadku na verejnom zasadnutí súd preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal
dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, so
zameraním na dôvody dovolania podľa § 371 a § 374, ktoré sú uvedené v dovolaní.
Podľa § 386 ods. 1 a 2 prvej vety Trestného poriadku ak bol dovolacím súdom
zistený dôvod dovolania podľa § 371, vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných
ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera. Súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1
dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré
napadnutému rozhodnutiu predchádzalo.
Z uvedeného vyplýva, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia
porušenia svojich v sťažnosti označených práv, sa vo vzťahu k jeho námietkam týkajúcim
sa skutočnosti, že v jeho trestnej veci konal a rozhodoval senát okresného súdu za účasti
prísediacej, ktorá mala byť vylúčená, sa za účinný a dostupný prostriedok nápravy vád
konania (resp. rozhodnutia), ktorými sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil, považuje
dovolanie, v ktorom mohol uplatniť aj svoju argumentáciu uvedenú v sťažnosti a o ktorom
je v konečnom dôsledku oprávnený rozhodnúť najvyšší súd ako súd dovolací.
Nevyužitie uvedených možností ochrany základných práv sťažovateľa nemožno
nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická
osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv.
Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. júna 2010