Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 215/2010
PDF · 167.18 KB
No categories available
I. ÚS 215/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. júna 2010 predbežne
prerokoval sťažnosť občianskeho združenia E., B., zastúpeného advokátom Mgr. V. Š., B.,
vo veci namietaného porušenia jeho základných práv na inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na informácie podľa čl. 26 ods. 1, 4 a 5 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pri
vybavovaní jeho opakovaného podnetu zo 14. októbra 2009 v konaní vedenom pod sp. zn.
VI/2 Gd 321/09 a takto
rozhodol:
Sťažnosť občianskeho združenia E. o d m i e t a pre nedostatok právomoci
Ústavného súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára
2010 doručená sťažnosť občianskeho združenia E. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie svojich základných práv na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a na informácie podľa čl. 26 ods. 1, 4 a 5 ústavy
postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)
pri vybavovaní jeho opakovaného podnetu zo 14. októbra 2009 v konaní vedenom pod
sp. zn. VI/2 Gd 321/09.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe
k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o informáciách“) sťažovateľ žiadosťou
z 24. septembra 2008 požiadal Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave (ďalej
len „krajské riaditeľstvo“) o sprístupnenie sťažnostného spisu sp. zn. KRP-367/K-Sť-2008
Ta. Doručením tejto žiadosti začalo správne konanie sp. zn. KRP-118/SI-2008, v ktorom má
sťažovateľ postavenie účastníka konania. Sťažovateľ chcel 31. júla 2009 prostredníctvom
advokáta nahliadnuť do spisu vedeného vo veci jeho žiadosti, čo mu nebolo umožnené
s odôvodnením, že zákon o informáciách to neumožňuje a aplikácia § 23 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Správny poriadok“) je vylúčená. Podnetom z 3. augusta 2009 sťažovateľ požiadal
Krajskú prokuratúru v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) o preskúmanie postupu
krajského riaditeľstva pri odmietnutí nahliadnutia do spisu. Krajská prokuratúra listom
č. Kd 266/09-8 zo 6. októbra 2009 sťažovateľovi oznámila, že postup krajského riaditeľstva
bol zákonný. Na opakovaný podnet sťažovateľa z 12. októbra 2009 reagovala generálna
prokuratúra listom č. VI/2 Gd 321/09-6 z 3. decembra 2009 (doručeným sťažovateľovi
8. decembra 2009), ktorým sťažovateľovi oznámila, že spôsob vybavenia podnetu zo strany
krajskej prokuratúry bol zákonný.
3. Sťažovateľ po uvedení na vec sa vzťahujúcich ustanovení príslušných právnych
noriem (§ 22 ods. 1 zákona o informáciách, § 23 ods. 1 a 3 Správneho poriadku)
a judikatúry ústavného súdu uviedol, že „Súčasťou práva na inú právnu ochranu je,
rovnako ako v prípade práva na súdnu ochranu, nielen právo na formálne vybavenie
podnetu, ale aj právo, aby sa príslušný orgán zaoberal všetkými relevantnými námietkami
sťažovateľa, aby relevantné právne normy boli aplikované ústavne konformným spôsobom
a aby v oznámení o vybavení podnetu jasne vysvetlil na základe akých skutkových zistení
a právnych úvah podnetu nevyhovel...
Konanie o žiadosti o informácie je správnym konaním... Nahliadanie do
administratívneho spisu vedeného povinnou osobou vo veci žiadosti o informácie... sa
v plnom rozsahu použije ust. § 23 správneho poriadku.“. Generálna prokuratúra podľa
názoru sťažovateľa „... svojim postupom porušila právo... na inú právnu ochranu,
garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy... a nepriamo aj právo na informácie garantované čl. 26
ods. 1, 4 a 5 Ústavy..., keďže dôsledkom odmietnutia nahliadnutia do administratívneho
spisu je znemožnenie účastníkovi konania získať informácie o priebehu konania, ktorého bol
účastníkom.“.
4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo občianskeho združenia E. na inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy... a právo na informácie podľa čl. 26 ods. 1, 4 a 5 Ústavy... postupom
Generálnej prokuratúry... pri vybavovaní opakovaného podnetu sťažovateľa zo dňa 14. 10.
2009, sp. zn. VI/2 Gd 321/09 porušené bolo.
2. Oznámenie Generálnej prokuratúry... zo dňa 03. 12. 2009, č. k. VI/2 Gd 321/09-6
sa zrušuje a vec sa vracia Generálnej prokuratúre... na ďalšie konanie.
3. Generálna prokuratúra... je povinná opätovne vybaviť opakovaný podnet
sťažovateľa zo dňa 14. 10. 2009, sp. zn. VI/2 Gd 321/09.
4. Generálna prokuratúra... je povinná nahradiť sťažovateľovi trovy právneho
zastúpenia k rukám advokáta do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
5. Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti ešte pred jej predbežným prerokovaním
podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vyjadrila generálna prokuratúra
podaním z 1. marca 2010, v ktorom navrhla sťažnosť odmietnuť ako zjavne
neopodstatnenú.
6. Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu 1. marca 2010 doručil požadované na vec sa
vzťahujúce písomné podania (okrem iného správnu žalobu sťažovateľa vedenú na Krajskom
súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 1 S 176/2009 vo veci preskúmania
opakovanému podnetu predchádzajúcim rozhodnutiam policajných orgánov) a uviedol, že
„... si dovoľujem opätovne poznamenať, že v danej veci ide o dva odlišné spisy KR PZ BA,
jeden vedený vo veci sťažnosti Ing. T. a druhý vedený vo veci žiadosti o. z. E.
o sprístupnenie sťažnostného spisu Ing. T. Sprístupnenie sťažnostného spisu je predmetom
rozhodovania v konaní podľa ZSI, v súčasnosti v štádiu správnej žaloby. Sťažovateľ E., o. z.
sa na ÚS SR obracia výlučne vo veci neumožnenia nahliadnutia do administratívneho spisu
vedeného vo veci jeho žiadosti o informácie.“.
7. Z obsahu listu (odpovede) generálnej prokuratúry č. VI/2 Gd 321/09-6
z 3. decembra 2009 okrem iného vyplýva:
«Na základe Vášho opakovaného podnetu z 12. 10. 2009 preskúmala Generálna
prokuratúra... postup Krajskej prokuratúry... pri vybavovaní Vášho predchádzajúceho
podnetu, ktorým ste žiadali o preskúmanie postupu Krajského riaditeľstva... vo veci vedenej
pod sp zn. KRP-118/Si-2008 vzťahujúcej sa na konanie o žiadosti o sprístupnenie
informácií.
Preskúmaním na vec sa vzťahujúceho administratívneho spisového materiálu... nebol
zistený dôvod pre prijatie osobitného prokurátorského opatrenia zo strany tunajšej
prokuratúry a zmenu stanoviska, ktoré Vám bolo oznámené listom krajskej prokuratúry
sp. zn. Kd 266/09-8 z 6. 10. 2009.
K Vaším námietkam vyjadreným v opakovanom podnete uvádzam nasledovné:
Spisový materiál... sp. zn. KRP-367/K-Sť-2008 bol založený na základe sťažnosti
smerujúcej voči postupu príslušníkov Policajného zboru. Sťažnosť bola orgánom verejnej
správy prešetrená a o výsledkoch šetrenia bol podateľ vyrozumený listom č. KRP-367/K-
Sť-2008 z 9. 9. 2009...
Ako oprávnená osoba ste požiadali v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o
sprístupnenie informácií nachádzajúcich sa v „sťažnostnom“ spise sp. zn. KRP 367/K-Sť-
2008 so zverejnením ktorých nesúhlasili preverované osoby. Žiadosti bolo... vyhovené
čiastočne s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z. z.
Zákon č. 211/2000 Z. z. v ustanoveniach §§ 8-11 upravuje dôvody obmedzujúce
prístup k informáciám. Povinná osoba je oprávnená z týchto dôvodov obmedziť
sprístupnenie informácie, pokiaľ v rozhodnutí, po zistení skutkového stavu dôvody
obmedzenia subsumuje pod príslušnú právnu kvalifikáciu odôvodňujúcu obmedzenie. Tento
proces a rozhodnutie je výlučne na správnej úvahe povinnej osoby, ktorá tento proces
realizuje. Pokiaľ povinná osoba v danej veci nesprístupnila požadované informácie
nachádzajúce sa už v ukončenom spise o prešetrení sťažnosti (so sprístupnením ktorých
nesúhlasili preverované osoby) v zmysle zákona č. 152/1998 Z. z., s poukazom na
ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z. z. a z dôvodov uvedených
v rozhodnutiach povinnej osoby, možno považovať tieto rozhodnutia povinnej osoby
o obmedzení prístupu k informáciám za vecne správne. Za vecne správne ich možno navyše
považovať aj s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 211/2000 Z. z.,
nakoľko tieto požadované informácie pochádzali z vykonávanej kontrolnej a dozorovej
činnosti subjektu oprávneného na preverovanie postupu orgánov Policajného zboru v rámci
procesu preverovania sťažnosti.
S poukazom na vyššie uvedené, postupom povinnej osoby v konaní o žiadosti
o sprístupnenie informácií obsiahnutých v spise o preverovaní sťažnosti nedošlo ani
k porušeniu § 23 zákona č. 71/1967 Zb.
Týmto považujem Váš opakovaný podnet zo strany Generálnej prokuratúry za
vybavený s tým, že ďalšie opakované podnety v tejto veci budú na prokuratúre vybavované
iba ak budú obsahovať nové skutočnosti.»
II.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127
ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení
sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže
v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným
súdom. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá
automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.
9. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti
nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou
všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré
v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na
konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa
čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných
slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.
Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý
nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na
ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity
právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde
(III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp
minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých
rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
10. Uvedený princíp sa nepochybne týka aj prípadov, v ktorých sa sťažovateľ ako
účastník konania pred orgánom verejnej správy môže domáhať ochrany svojich základných
práv alebo slobôd využitím právnych prostriedkov nápravy, ktoré mu na tento účel dáva
k dispozícii zákon.
11. Podstatou námietok sťažovateľa je právne posúdenie postupu generálnej
prokuratúry pri opakovanom podnete sťažovateľa v súvislosti s preskúmaním postupu
krajského riaditeľstva pri odmietnutí nahliadnutia do spisu (pozri bod 2). Tento postup je
v súčasnosti (tiež) predmetom posudzovania v rámci správneho konania pred krajským
súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 176/2009 (pozri bod 6).
12. Ak sa za tejto situácie sťažovateľ domáhal svojho práva jednak na krajskom súde
a zároveň aj na ústavnom súde, musela byť sťažnosť odmietnutá pre jej predčasnosť,
pretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie namieta, bude najprv rozhodovať
krajský súd.
13. Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní
podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol v zmysle § 25 ods. 2
uvedeného zákona.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. júna 2010