Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 215/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. júna 2010 predbežne

prerokoval sťažnosť občianskeho združenia E., B., zastúpeného advokátom Mgr. V. Š., B.,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a na informácie podľa , 4 a 5

Slovenskej republiky postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pri

vybavovaní jeho opakovaného podnetu zo 14. októbra 2009 v konaní vedenom pod sp. zn.

VI/2 Gd 321/09 a takto

rozhodol:

Sťažnosť občianskeho združenia E. o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára

2010 doručená sťažnosť občianskeho združenia E. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojich základných práv na inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a na informácie podľa , 4 a 5

postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)

pri vybavovaní jeho opakovaného podnetu zo 14. októbra 2009 v konaní vedenom pod

sp. zn. VI/2 Gd 321/09.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že v zmysle o slobodnom prístupe

k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o informáciách“) sťažovateľ žiadosťou

z 24. septembra 2008 požiadal Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave (ďalej

len „krajské riaditeľstvo“) o sprístupnenie sťažnostného spisu sp. zn. KRP-367/K-Sť-2008

Ta. Doručením tejto žiadosti začalo správne konanie sp. zn. SI-2008, v ktorom má

sťažovateľ postavenie účastníka konania. Sťažovateľ chcel 31. júla 2009 prostredníctvom

advokáta nahliadnuť do spisu vedeného vo veci jeho žiadosti, čo mu nebolo umožnené

s odôvodnením, že zákon o informáciách to neumožňuje a aplikácia § 23 zákona

č. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej

len „Správny poriadok“) je vylúčená. Podnetom z 3. augusta 2009 sťažovateľ požiadal

Krajskú prokuratúru v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) o preskúmanie postupu

krajského riaditeľstva pri odmietnutí nahliadnutia do spisu. Krajská prokuratúra listom

č. Kd 266/09-8 zo 6. októbra 2009 sťažovateľovi oznámila, že postup krajského riaditeľstva

bol zákonný. Na opakovaný podnet sťažovateľa z 12. októbra 2009 reagovala generálna

prokuratúra listom č. VI/2 Gd 321/09-6 z 3. decembra 2009 (doručeným sťažovateľovi

8. decembra 2009), ktorým sťažovateľovi oznámila, že spôsob vybavenia podnetu zo strany

krajskej prokuratúry bol zákonný.

3. Sťažovateľ po uvedení na vec sa vzťahujúcich ustanovení príslušných právnych

noriem (§ 22 ods. 1 zákona o informáciách, § 23 ods. 1 a 3 Správneho poriadku)

a judikatúry ústavného súdu uviedol, že „Súčasťou práva na inú právnu ochranu je,

rovnako ako v prípade práva na súdnu ochranu, nielen právo na formálne vybavenie

podnetu, ale aj právo, aby sa príslušný orgán zaoberal všetkými relevantnými námietkami

sťažovateľa, aby relevantné právne normy boli aplikované ústavne konformným spôsobom

a aby v oznámení o vybavení podnetu jasne vysvetlil na základe akých skutkových zistení

a právnych úvah podnetu nevyhovel...

Konanie o žiadosti o informácie je správnym konaním... Nahliadanie do

administratívneho spisu vedeného povinnou osobou vo veci žiadosti o informácie... sa

v plnom rozsahu použije ust. § 23 správneho poriadku.“. Generálna prokuratúra podľa

názoru sťažovateľa „... svojim postupom porušila právo... na inú právnu ochranu,

garantované ... a nepriamo aj právo na informácie garantované

ods. 1, 4 a 5 ..., keďže dôsledkom odmietnutia nahliadnutia do administratívneho

spisu je znemožnenie účastníkovi konania získať informácie o priebehu konania, ktorého bol

účastníkom.“.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo občianskeho združenia E. na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 ... a právo na informácie podľa , 4 a 5 ... postupom

Generálnej prokuratúry... pri vybavovaní opakovaného podnetu sťažovateľa zo dňa 14. 10.

2009, sp. zn. VI/2 Gd 321/09 porušené bolo.

2. Oznámenie Generálnej prokuratúry... zo dňa 03. 12. 2009, č. k. VI/2 Gd 321/09-6

sa zrušuje a vec sa vracia Generálnej prokuratúre... na ďalšie konanie.

3. Generálna prokuratúra... je povinná opätovne vybaviť opakovaný podnet

sťažovateľa zo dňa 14. 10. 2009, sp. zn. VI/2 Gd 321/09.

4. Generálna prokuratúra... je povinná nahradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia k rukám advokáta do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

5. Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti ešte pred jej predbežným prerokovaním

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) vyjadrila generálna prokuratúra

podaním z 1. marca 2010, v ktorom navrhla sťažnosť odmietnuť ako zjavne

neopodstatnenú.

6. Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu 1. marca 2010 doručil požadované na vec sa

vzťahujúce písomné podania (okrem iného správnu žalobu sťažovateľa vedenú na Krajskom

súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. vo veci preskúmania

opakovanému podnetu predchádzajúcim rozhodnutiam policajných orgánov) a uviedol, že

„... si dovoľujem opätovne poznamenať, že v danej veci ide o dva odlišné spisy KR PZ BA,

jeden vedený vo veci sťažnosti Ing. T. a druhý vedený vo veci žiadosti o. z. E.

o sprístupnenie sťažnostného spisu Ing. T. Sprístupnenie sťažnostného spisu je predmetom

rozhodovania v konaní podľa ZSI, v súčasnosti v štádiu správnej žaloby. Sťažovateľ E., o. z.

sa na ÚS SR obracia výlučne vo veci neumožnenia nahliadnutia do administratívneho spisu

vedeného vo veci jeho žiadosti o informácie.“.

7. Z obsahu listu (odpovede) generálnej prokuratúry č. VI/2 Gd 321/09-6

z 3. decembra 2009 okrem iného vyplýva:

«Na základe Vášho opakovaného podnetu z 12. 10. 2009 preskúmala Generálna

prokuratúra... postup Krajskej prokuratúry... pri vybavovaní Vášho predchádzajúceho

podnetu, ktorým ste žiadali o preskúmanie postupu Krajského riaditeľstva... vo veci vedenej

pod sp zn. Si-2008 vzťahujúcej sa na konanie o žiadosti o sprístupnenie

informácií.

Preskúmaním na vec sa vzťahujúceho administratívneho spisového materiálu... nebol

zistený dôvod pre prijatie osobitného prokurátorského opatrenia zo strany tunajšej

prokuratúry a zmenu stanoviska, ktoré Vám bolo oznámené listom krajskej prokuratúry

sp. zn. Kd 266/09-8 z 6. 10. 2009.

K Vaším námietkam vyjadreným v opakovanom podnete uvádzam nasledovné:

Spisový materiál... sp. zn. KRP-367/K-Sť-2008 bol založený na základe sťažnosti

smerujúcej voči postupu príslušníkov Policajného zboru. Sťažnosť bola orgánom verejnej

správy prešetrená a o výsledkoch šetrenia bol podateľ vyrozumený listom č. KRP-367/K-

Sť-2008 z 9. 9. 2009...

Ako oprávnená osoba ste požiadali v zmysle o

sprístupnenie informácií nachádzajúcich sa v „sťažnostnom“ spise sp. zn. KRP 367/K-Sť-

2008 so zverejnením ktorých nesúhlasili preverované osoby. Žiadosti bolo... vyhovené

čiastočne s poukazom na

v ustanoveniach §-11 upravuje dôvody obmedzujúce

prístup k informáciám. Povinná osoba je oprávnená z týchto dôvodov obmedziť

sprístupnenie informácie, pokiaľ v rozhodnutí, po zistení skutkového stavu dôvody

obmedzenia subsumuje pod príslušnú právnu kvalifikáciu odôvodňujúcu obmedzenie. Tento

proces a rozhodnutie je výlučne na správnej úvahe povinnej osoby, ktorá tento proces

realizuje. Pokiaľ povinná osoba v danej veci nesprístupnila požadované informácie

nachádzajúce sa už v ukončenom spise o prešetrení sťažnosti (so sprístupnením ktorých

nesúhlasili preverované osoby) v zmysle , s poukazom na

ustanovenie a z dôvodov uvedených

v rozhodnutiach povinnej osoby, možno považovať tieto rozhodnutia povinnej osoby

o obmedzení prístupu k informáciám za vecne správne. Za vecne správne ich možno navyše

považovať aj s poukazom na ustanovenie ,

nakoľko tieto požadované informácie pochádzali z vykonávanej kontrolnej a dozorovej

činnosti subjektu oprávneného na preverovanie postupu orgánov Policajného zboru v rámci

procesu preverovania sťažnosti.

S poukazom na vyššie uvedené, postupom povinnej osoby v konaní o žiadosti

o sprístupnenie informácií obsiahnutých v spise o preverovaní sťažnosti nedošlo ani

k porušeniu

Týmto považujem Váš opakovaný podnet zo strany Generálnej prokuratúry za

vybavený s tým, že ďalšie opakované podnety v tejto veci budú na prokuratúre vybavované

iba ak budú obsahovať nové skutočnosti.»

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127

ods. 1 znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení

sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže

v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným

súdom. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá

automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.

9. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na

konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa

, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných

slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na

ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity

právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v

(, ). Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp

minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých

rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané ().

10. Uvedený princíp sa nepochybne týka aj prípadov, v ktorých sa sťažovateľ ako

účastník konania pred orgánom verejnej správy môže domáhať ochrany svojich základných

práv alebo slobôd využitím právnych prostriedkov nápravy, ktoré mu na tento účel dáva

k dispozícii zákon.

11. Podstatou námietok sťažovateľa je právne posúdenie postupu generálnej

prokuratúry pri opakovanom podnete sťažovateľa v súvislosti s preskúmaním postupu

krajského riaditeľstva pri odmietnutí nahliadnutia do spisu (pozri bod 2). Tento postup je

v súčasnosti (tiež) predmetom posudzovania v rámci správneho konania pred krajským

súdom v konaní vedenom pod sp. zn. (pozri bod 6).

12. Ak sa za tejto situácie sťažovateľ domáhal svojho práva jednak na krajskom súde

a zároveň aj na ústavnom súde, musela byť sťažnosť odmietnutá pre jej predčasnosť,

pretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie namieta, bude najprv rozhodovať

krajský súd.

13. Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní

podľa sťažnosť odmietol v zmysle

uvedeného zákona.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júna 2010