Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 246/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júna 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. R. M., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod

sp zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. R. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. apríla 2010

doručená sťažnosť Ing. R. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:

„Predmetné konanie začalo žalobou o náhradu škody z nesprávneho úradného

postupu podľa zák. č. 58/69 Zb., podanou dňa 28. 4. 1994 pôvodne matkou sťažovateľa,

A. M... a jeho sestrou A. M..., ktoré sťažovateľ v konaní zastupoval, neskôr do konania

aj sám vstúpil. Podstatou žaloby je skutočnosť, že štát nezákonne nakladal s ich

vlastníctvom – rodinným domom, zmocnil sa jeho vlastníctva falošnou kúpnou zmluvou,

v ktorej za predávajúcich uviedol cudzie osoby; takto ich vlastne vyvlastnil, a vec

bezodplatne užíval; ešte skôr, o registrácii pôvodnej kúpnej zmluvy v odvolacom konaní

konal krajský súd, ktorý bol nesprávne obsadený, keď namiesto v senáte konal vo veci

vopred vyhliadnutý samosudca, ten nezákonne rozhodol o registrácii zmluvy, zatiaľ čo takú

právomoc vtedy malo len štátne notárstvo, a ignoroval skutočnosť, že zmluva medzičasom

zanikla, že od nej zo zákona účastníci odstúpili, a dopustil sa aj iných nezákonných krokov

a postupov.

Vo veci , ktorou sa žalobca domáha náhrady škody, spôsobenú štátom,

nariadil súd prvé pojednávanie na deň 30. 6. 1994, dňa 6. 4. 1995 žalobu zamietol.

Po podaní odvolania vyzval súd žalobcu uznesením z 19. 5. 1997 zaplatiť 500.- Sk za návrh

(!) Až po 5-tich rokoch nečinnosti krajský súd uznesením zo 16. 12. 2002 toto

uznesenie zrušil. Krajský súd vo veci samej nariadil pojednávanie o odvolaní na deň

13. 5. 2008, teda 7 a pol roka ďalšej nečinnosti, a napadnutý prvostupňový rozsudok zrušil.

Okresný súd nariadil ďalšie pojednávanie vo veci samej na deň 9. 3. 2009 a tak po uplynutí

ďalšieho 1 a pol roka rozsudkom z 8. 6. 2009 žalobu zamietol. O včas podanom odvolaní

súd pojednávanie doposiaľ nenariadil a tak o žalobe ani po 16-tich rokoch od jej podania

nie je právoplatne rozhodnuté.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„I. Právo sťažovateľa, aby jeho vec bola prejednaná bez zbytočných prieťahov podľa

v konaní pred Okresným súdom v Žiline pod

sp. zn. bolo porušené.“

Sťažovateľ ďalej navrhol, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie

v sume 15 700 € a aby mu ustanovil právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa

(), a preto už k namietanému porušovaniu práva

nečinnosťou tohto orgánu nemohlo dochádzať (m. m. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte mohlo

trvať (napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,

ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie

o sťažnosti č. 16970/05).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že ako sťažovateľ sám uviedol, okresný súd

vo veci meritórne rozhodol už 8. júna 2009 rozsudkom sp. zn. , pričom

v dôsledku odvolania sťažovateľa vec 30. septembra 2009 predložil Krajskému súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie. Krajský súd rozsudkom č. k.

-231 z 30. marca 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 18. mája 2010,

rozsudok okresného súdu potvrdil.

Keďže sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

postupom okresného súdu v napadnutom konaní až sťažnosťou doručenou

ústavnému súdu 28. apríla 2010 (na poštovú prepravu podanou 26. apríla 2010), t. j. v čase,

keď k porušovaniu označeného práva už nemohlo dochádzať a jeho právna neistota už

nemohla trvať, ústavný súd sťažnosť v súlade s

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2010