Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 277/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júna 2010

predbežne prerokoval sťažnosť E. Š., R., zastúpenej advokátkou JUDr. M. Ď., R., vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa a 3 a

Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2009

doručená sťažnosť E. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základných

práv podľa a 3 a (ďalej len „“)

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že: „Dňa 26. 09. 1991, ale aj 27. 12. 2004 si

uplatnila sťažovateľka reštitučné nároky po starých rodičoch(...) podľa zákona č. 229/91

Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a tiež

.

O žiadosti sťažovateľky rozhodoval príslušný správny organ O. R. /ďalej len

anonymne uvádzané správny orgán OPÚ. R./ sp. zn. 04-M1H, evid. č. 1184/2004 zo dňa 06.

08. 2004.

Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu podala sťažovateľka odvolanie zo dňa

06. 09. 2004, o ktorom odvolaní rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý rozhodol

rozsudkom sp. zn. -18 zo dňa 28. 10. 2004, ktorý rozhodnutie správneho orgánu

potvrdil.

Sťažovateľka podala proti rozsudku(...) odvolanie, ktoré podávala prostredníctvom

právneho zástupcu z B. a s ktorým odvolaním fyzicky nedisponuje, ale o tom, že bolo

podané odvolanie svedčí právne relevantný doklad:

- List Krajského súdu v Košiciach zo dňa 06. 04. 2005 značky, (...),

adresovaný správnemu orgánu, ktorým vrátil správnemu orgánu(...) rozsudok(...)

zo dňa 28. 10. 2004 s odôvodnením, že vo veci bolo dňa 25. 12. 2004 podané

odvolanie a spis(...) sa v dôsledku odvolania nachádza na NS SR v Bratislave.

Sťažovateľka bola ubezpečovaná(...), že konanie nie je ukončené. O tom, že konanie

nebolo a nie je ukončené predsa potvrdzuje sám ešte v roku 2008 správny orgán(...), ktorý

sám vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2008/00086-MIH ev. č.: 2008/000778 zo dňa

23. 06. 2008, ale aj v sprievodnom liste adresovanom Krajskému súdu v Košiciach zo dňa

30. 07. 2008, ktorým mu postupoval spisový materiál, kde sa konkrétne uvádza, že vec bola

odstúpená Najvyššiemu súdu SR v Bratislave, ktorý ku dnešnému dňu v predmetnej veci

nerozhodol.

Situácia sa zmenila v neprospech sťažovateľky po tom, ako v inom konaní

prebiehajúcom na Krajskom súde v Košiciach, sp. zn. dňa 20. 03. 2009 súd

vyslovil záver, že rozsudok sp. zn. -18 zo dňa 28. 10. 2004 nadobudol dňa

28. 10. 2004 právoplatnosť a vykonateľnosť. Táto skutočnosť vyplynula zo zápisnice

z pojednávania(...) zo dňa 20. 03. 2009 v konaní .

Pokiaľ Krajský súd v Košiciach tvrdí, že rozsudok sp. zn. -18 zo dňa

28. 10. 2004 nadobudol dňa 28. 10. 2004 právoplatnosť a vykonateľnosť, potom sa

o údajnej právoplatnosti rozhodnutia dozvedela sťažovateľka len z tohto posledného

pojednávania(...) a to dňa 20. 03. 2009 v konaní sp. zn. vedenom Krajským

súdom v Košiciach v inej právnej veci. Sťažovateľka predsa po dlhé roky bola samotným

správnym orgánom(...) v tomto konaní uzrozumená s tým, a je to uvedené aj priamo

v rozhodnutí správneho orgánu, že celá vec bola odstúpená Najvyššiemu súdu SR

v Bratislave, ktorý k dnešnému dňu nerozhodol. Sťažovateľka bola až do vydania

rozhodnutia v konaní vedenom pod sp. zn. do roku 2009 ubezpečovaná, že

vyššie uvedený rozsudok nie je právoplatný.

Predsa tu boli porušené práva účastníka konania v tom, že v dôsledku tohto

procesného pochybenia súdu , účastníkovi konania sa postupom súdu zmarili jeho práva

v dovolaní sa svojich práv a uplatnenia práv prostredníctvom opravných resp.

mimoriadnych opravných prostriedkov. Túto podmienku vyčerpania opravných

prostriedkov sťažovateľka nesplnila v dôsledku procesného pochybenia orgánu štátnej

moci.

Súd sa s týmito skutočnosťami vysporiadal so stručným zdôvodnením, že pokiaľ

sťažovateľka poukazovala na listinný dôkaz - list Krajského súdu v Košiciach potvrdzujúci,

že bolo podané odvolanie, ako doklad preukazujúci doručenie odvolania podľa názoru

súdu, táto informácia súdu bola nesprávna a tvrdenie sťažovateľky odvolávajúcej sa na list

Krajského súdu v Košiciach v tom smere, že bolo podané odvolanie je chybné, skutočne

s týmto právnym názorom sa nemožno stotožniť a skutočne nie je dostatočným zdôvodnením

skutkového stavu. (...)

Účastníkovi sa zmarili takýmto postupom súdu práva odvolateľa na riadny proces

ako účastníka konania. Na jednej strane sa prijme záver , že tvrdenie sťažovateľky je

chybné a na druhej strane relevantný listinný dôkaz - list(...) adresovaný správnemu orgánu

OPÚ.R. sa jednoducho označí ako nesprávna informácia, so všetkými nepriaznivými

dôsledkami pre účastníka konania so záverom, že jeden dôkaz má väčšiu právnu silu a

druhý dôkaz menšiu právnu silu. Máme za to, že listinný dôkaz list Krajského súdu

v Košiciach je rovnocenným dôkazom preukazujúcim skutočnosť doručenia podania

odvolania sťažovateľky. (...)“

Sťažovateľka napokon navrhla, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní ústavnú

sťažnosť prijal na ďalšie konanie a aby následne nálezom takto rozhodol:

„Základné právo navrhovateľky(...) podľa , odst. 1, 3, ,

Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6, odst. 1, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, boli postupom Krajského súdu v Košiciach. porušené.

Krajskému súdu v Košiciach sa prikazuje, aby v konaní sp. zn. konal

o odvolaní bez zbytočných prieťahov tak, že vec predloží odvolaciemu súdu Najvyššiemu

súdu Bratislava .

Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2000 €, ktoré

je Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť navrhovateľke do 2 mesiacov odo dňa

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Krajský súd v Košiciach. je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia

sťažovateľky v sume 245,7 € na účet právnej zástupkyne(...) do 15 dní od právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa a 3 , základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní

vedenom sp. zn. .

Z vyžiadaného spisu krajského súdu sp. zn. vyplýva, že na pojednávaní

konanom 28. októbra 2004, za prítomnosti zástupcu sťažovateľky J. Š., bol vyhlásený

rozsudok, ktorým krajský súd potvrdil rozhodnutie O. v R. (ďalej aj „správny orgán“) zo

6. augusta 2004, č. spisu S/7/04-MIH, ev. číslo 1184/2004. Rozsudok bol doručený do

vlastných rúk sťažovateľky 24. decembra 2004 a nadobudol právoplatnosť 25. decembra

2004.

1. Podľa ustanovenia jednou z podmienok

prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým malo byť spôsobené

namietané porušenie základného práva.

Lehota na podanie sťažnosti podľa začína plynúť dňom, keď

nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie

základného práva, t. j. v danom prípade od 25. decembra 2004. Keďže sťažnosť bola

ústavnému súdu doručená až 18. mája 2009, stalo sa tak dávno po uplynutí zákonnej

dvojmesačnej lehoty. Táto skutočnosť zakladá oneskorenosť sťažnosti.

2. Ústavný súd považoval za potrebné vysporiadať sa aj s námietkami sťažovateľky,

že v napadnutom konaní podala proti rozsudku odvolanie prostredníctvom bližšie

neurčeného právneho zástupcu z B. Sťažovateľka nedisponuje kópiou tohto podania, no

odkazuje na list krajského súdu zo 6. apríla 2005, ktorý potvrdzuje ňou tvrdené skutočnosti.

Z prílohy sťažnosti, listu krajského súdu zo 6. apríla 2005 adresovaného O. v R.

naozaj vyplýva, že správnemu orgánu bol vrátený rozsudok krajského súdu č. k. 1 Sp 13/04-

18 z 28. októbra 2004, „nakoľko vo veci bolo dňa 25. decembra 2004 podané odvolanie“,

a spis sa nachádza na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

Z obsahu predloženého spisu však ďalej vyplýva aj to, že krajský súd sa listom

z 8. apríla 2009 správnemu orgánu ospravedlnil za mylne poskytnutú informáciu týkajúcu

sa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Krajský súd vo svojom ospravedlnení uviedol, že

v predmetnom konaní odvolanie podané nebolo a z tohto dôvodu nemohlo byť ani doručené

žiadne rozhodnutie najvyššieho súdu.

Ústavný súd z uvedenej korešpondencie krajského súdu a správneho orgánu pripúšťa,

že mohlo dôjsť k určitému administratívnemu pochybeniu, čo viedlo k podaniu mylných

informácií účastníkovi konania – správnemu orgánu, no žiadnym spôsobom týmto nebolo

zasiahnuté do procesných práv sťažovateľky ako účastníčky konania pred všeobecným

súdom.

Navyše, z predloženého spisu krajského súdu nevyplýva, že by sťažovateľka podala

odvolanie proti rozsudku, na ktoré v sťažnosti poukazuje.

Pokiaľ by však tomu tak bolo, sťažovateľka má právo navrhnúť odvolaciemu súdu,

aby práve túto skutočnosť posúdil a prípadne pokračoval v konaní. V takomto prípade však

ďalej možno uviesť, že aj keby bola sťažnosť včas podaná, musela by byť odmietnutá pre

nedostatok právomoci ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti rozsudku krajského súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný

prostriedok. Ak ho sťažovateľka podala, právomoc poskytnúť ochranu jej označeným

právam podľa a dohovoru má najvyšší súd v rámci odvolacieho konania. Tým je

zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Neprípustnosť sťažnosti v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom

súde prichádza do úvahy vtedy, ak existujúci účinný prostriedok na ochranu základného

práva alebo slobody účastník konania nevyužije. Vtedy možno uvažovať aj nad prípadnou

aplikáciou dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré nebol účinný prostriedok

využitý. Ak však bol existujúci účinný prostriedok využitý, neprichádza do úvahy postup

navrhovaný sťažovateľkou. V prípade úspechu v odvolacom konaní sťažovateľke nič

nebráni opätovne podať sťažnosť ústavnému súdu na prieťahy v konaní.

Zo všetkých týchto dôvodov ústavný súd podľa

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2010