Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 299/2010
PDF · 119.22 KB
No categories available
II. ÚS 299/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júna 2010
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. C., V., a J. C., Z., obidvaja zastúpení advokátom
JUDr. J. V., V., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15 C 174/07
z 27. novembra 2008 a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16 Co 50/2009
z 12. marca 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. M. C. a J. C. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. mája 2010
doručená sťažnosť Ing. M. C., V., a J. C., Z. (ďalej len „sťažovateľ“ alebo „sťažovatelia“),
vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu
Zvolen (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 15 C 174/07 z 27. novembra 2008 a uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 16 Co 50/2009
z 12. marca 2009.
Z obsahu sťažnosti vyplývalo, že predmetom súdneho sporu bol nárok sťažovateľov
voči odporcovi V. C. na zaplatenie 67 500 Sk s príslušenstvom. Okresný súd tento návrh
zamietol. V dôsledku podaného odvolania sťažovateľmi sa vecou zaoberal krajský súd,
ktorý napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdil, čím sťažovatelia ako žalobcovia neboli
úspešní pri uplatňovaní svojich nárokov. Sťažovatelia sa nápravy domáhali podnetmi na
Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), ktorá
však ich podnetom nevyhovela, a to ani opakovaným podnetom, čo dokladovali ústavnému
súdu opisom rozhodnutí týchto orgánov. Pretože rozhodnutia súdov sťažovatelia považovali
za protizákonné, žiadali, aby ústavný súd vydal tento nález:
„Základné práva Ing. M. C., bytom V., štátny občan SR a J. C., bytom Z., štátny
občan SR a to rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene č. 15C 174/07 zo dňa 27.11.2008
a v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 16Co 50/2009 zo dňa
12.3.2009, porušené bolo a to právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ako aj naše základné právo vlastniť majetok a základné právo na
ochranu majetku podľa čl. 20 Ústavy SR a právo na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a ochrane slobôd porušené
bolo.
Zrušuje sa rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici číslo konania 16Co 50/2009
zo dňa 12.3.2009 a vec v rozsahu zrušenia sa vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici na
ďalšie konanie.
Krajský súd Banská Bystrica je povinný nahradiť sťažovateľom všetky trovy konania,
tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 3 prvej vety zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote
dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia lebo upovedomenia
o inom zásahu.
Ústavný súd vyslovil názor vo svojej rozhodovacej činnosti, že sťažnosť podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok
ochrany základných práv alebo slobôd (napr. II. ÚS 29/02, III. ÚS 623/02), pretože jednou
zo zákonných podmienok pre prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v zákonom
ustanovenej lehote v zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Na plynutie lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde nemá vplyv doručenie
oznámenia o odložení podania na mimoriadne dovolanie, ale rozhodujúci je dátum
nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu (II. ÚS 357/06).
Zo samotnej sťažnosti sťažovateľov, resp. jej príloh vyplýva, že rozsudok krajského súdu
sp. zn. 16 Co 50/2009 z 12. marca 2009 im bol doručený ešte v roku 2009, o čom svedčí
skutočnosť, že 19. júna 2009 podali podnet v tejto veci generálnej prokuratúre. Sťažnosť
podaná ústavnému súdu proti uvedenému rozsudku krajského súdu bola teda zjavne podaná
po zákonom ustanovenej lehote.
Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietol ako oneskorene podanú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. júna 2010