Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 306/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júna 2010

predbežne prerokoval sťažnosť H. K., D., t. č. vo výkone trestu I., vo veci namietaného

porušenia základných práv zaručených v čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 50

ods. 3 postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 12. januára 2010 a porušenia

základného práva zaručeného v postupom

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

15144/2010-61/D/66 a takto

rozhodol:

Sťažnosť H. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júna 2010

doručená sťažnosť H. K., D., t. č. vo výkone trestu I. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základných práv zaručených v čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48

ods. 2 a (ďalej len „“) postupom Krajského

súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 12. januára 2010 a porušenie základného práva zaručeného v čl. 46

ods. 3 postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo“) v konaní vedenom pod sp. zn. -61/D/66.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Považská

Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 25. septembra 2007 uznaný vinným

zo spáchania pokračovacieho trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 a 3

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

zákon“) formou účastníctva ako pomocník podľa , za

ktorý bol odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere tri roky a desať mesiacov.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, ktoré krajský súd

uznesením sp. zn. z 12. januára 2010 ako nedôvodné zamietol. Podľa názoru

sťažovateľa v odvolacom konaní vedenom krajským súdom boli porušené ním označené

základné práva zaručené .

Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti uviedol:

„Proti... rozsudku som v zákonnej lehote podal odvolanie..., ktoré som bližšie

nekonkretizoval a preto som... svoje odvolanie doplnil a to tak, že som napadnutému

rozsudku vytýkal zlú právnu kvalifikáciu..., neproporcialitu trestu a iné...

V samotnom doplnení som sa domáhal zrušenia tejto kvalifikácie (pokr. tr. čin),

nakoľko táto kvalifikácia nezodpovedá rozhodnutiam tr. kolégia Najvyššieho súd SR...

Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že páchateľom pokrač. tr. činu môže byť iba priamo

páchateľ al. spolupáchateľ, ale nie účastník na tr. čine, lebo pri účastníctve naplnil

organizátor, návodca al. pomocník... inú skutkovú podstatu tr. činu...

Vzhľadom k tomu, že v bode 1. rozsudku defilujem ako účastník, je možné vyvodiť

záver, že samotné tr. stíhanie proti mojej osobe bolo vedené nezákonným spôsobom!

... o mojom odvolaní sa rozhodovalo dňa 12. jan. 2010 na KS-TN, pričom

poznamenávam, že pojednávania som sa nezúčastnil, nakoľko so o ňom nevedel.

Tvrdenie, že boli splnené zákonné podmienky k takémuto postupu, rozhodovať bez

mojej účasti považujem za paralogické, nakoľko KS-TN vôbec nepožiadal OO PZ SR

Dubnica nad Váhom o moje predvedenie, pričom ... takýto postup dovoľuje... a preto sa

KS-TN dopustil porušenia zákl. zásad tr. stíhania ( ) a to niekoľkokrát ako i porušenia

mojich práv, ktoré zaručuje SR.

Ide o tieto porušenia:

: premietnutie zásady vyjadrenej v SR

: premietnutie zásady vyjadrenej v SR

: premietnutie zásady vyjadrenej v SR

Dôkazom o tom, že mi bolo odopreté právo účasti a obhajoby je aj to, že KS-TN moje

odvolanie zamietol ako nedôvodné... pričom sa vôbec nezaoberal dôvodmi môjho odvolania

ako aj konaním, ktoré rozsudku predchádzalo...

V súčasnosti vlastním dva rozsudky, z ktorých vyplýva, že v oboch... som bol

odsudzovaný za tr. čin úver. podvodu podľa úč. do 31. dec. 05.

... ide o rozsudok OS-PB zo dňa 25. sept. 07, č. k. , právoplatný dňa 12. jan.

2010... a o rozsudok Okr. súdu Bratislava 2... zo dňa 21. okt. 08 č. k. ,

právoplatný dňa 21. okt. 08...

Rozsudkom OS-BA 2... som bol uznaný za vinného z tr. činu úver. podvodu podľa

, ...

Rozsudok OS-BA 2 bol vyhlásený počas odvolacieho konania proti rozsudku OS-PB

č. ...

OS-BA 2 ma odsudzoval za skutok zo dňa 22. sept. 04...

OS-PB ma odsudzoval za 2 skutky a to:

1. skutok zo dňa 10. sept. 04 účastník...

2. skutok zo dňa 28. máj 04 samostatne...

Podľa úč. od 1. jan. 06 sa za páchateľa pokrač. tr. činu považuje

ten, ktorý pokračoval v páchaní toho istého tr. činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov

sa posudzuje ako jeden tr. čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája

objektívna súvislosť v čase, spôsobe a v predmete útoku...

Toto samotné ustanovenie je možné na moju osobu aplikovať, ale iba na skutky zo

dňa 28. máj 04 a dňa 22. sept. 04, nakoľko k prerušeniu súvisu medzi týmito útokmi

nedošlo, avšak nie na skutok zo dňa 8. sept. 08, keďže spĺňam znaky účastníctva.

... keď sa moje tr. stíhanie za skutok zo dňa 22. sept. 04... skončilo právoplatným

rozsudkom OS-BA 2... a v danom prípade je možné moje protiprávne konanie zo dňa

28. máj 04... považovať za pokračovací tr. čin úver. podvodu..., nemožno pre neprípustnosť

(§ 9 ods. 1 písm. e)TP) v tr. stíhaní pokračovať a tr. stíhanie malo byť zastavené.

Vyššie uvedené by sa uskutočnilo, kebyže sa zúčastním pojednávania na KS-TN, lebo

by súd musel vo veci sám rozhodnúť... a tr. stíhanie zastaviť podľa § 281 ods. 1

s poukazom na .

Na základe uvedeného poznamenávam, že... 21. jan. 2010 som... navštívil KS-TN...

po tom, ako som bol... 20. jan. 2010... upozornený na vydaný príkaz na dodanie do VT...,

aby tento príkaz bol zrušený, nakoľko sa KS-TN dopúšťa obmedzovania osob. slobody

a predložil som rozsudok OS-BA 2... Uvedený rozsudok OS-BA 2 bol zo strany KS-TN

odignorovaný...

Moje nezákonné uväznenie do dnešného dňa predstavuje 137 kalendárnych dní,

pričom oslovené inštitúcie (KS-TN, KP-TN a MS SR) tento nezákonný stav neodstránili.

Súčasný VT, ktorý vykonávam, je preto nutné považovať za hrubé porušenie mojich

zákl. ľudských práv a slobôd...

Môj pobyt vo VT je v rozpore s , 2 SR...

O týchto skutočnostiach som viackrát informoval aj samotné MS SR, no ich postoj

ako i postup nekorešponduje s SR, nakoľko v mojom prípade nepodnikli

žiadne opravné kroky...

Na môj dopyt reagoval OS-PB formou oznámenia zo dňa 1. júna 2010... v ktorom mi

dali na vedomie, že ich súdom spis č. na MS SR nebol odstúpený.

Takýto postup aký zvolilo MS SR, t. j. vôbec si nevyžiadali spis OS-PB č.

považujem za hrubé porušenie SR, nakoľko MS SR malo k dispozícii

oba moje rozsudky ako aj podania a i napriek tomu nemali snahu i záujem na odstránení

tohto nezákonného stavu.“

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 12. januára 2010 došlo k porušeniu jeho základných

práv zaručených v a 2, , a

a postupom ministerstva v konaní vedenom pod sp. zn. -61/D/66 k porušeniu

jeho základného práva zaručeného v .

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný

súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní

základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo

slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za

podmienok ustanovených zákonom.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

1. Vo vzťahu k namietanému porušeniu sťažovateľom označených základných práv

krajským súdom v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 12. januára 2010 je predovšetkým potrebné uviesť, že jednou zo základných podmienok

prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení

alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom

zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na

odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene ( ).

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie

tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie to

nedovoľuje.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

, , ).

Sťažnosť sťažovateľa bola doručená ústavnému súdu 8. júna 2010 (podaná na

poštovú prepravu 7. júna 2010). Podľa zistenia ústavného súdu uznesenie krajského súdu

sp. zn. z 12. januára 2010, ktorého vydaním sa odvolacie konanie

právoplatne skončilo, bolo obhajkyni sťažovateľa doručené 11. februára 2010

a sťažovateľovi 16. februára 2010. Od uvedeného dátumu sa sťažovateľ mohol dozvedieť

o prípadnom porušení svojich základných práv alebo slobôd napadnutým rozhodnutím

krajského súdu a prípadným jeho postupom, ktorý rozhodnutiu predchádzal. Je teda zrejmé,

že lehota podľa (t. j. dva mesiace) na podanie sťažnosti

ústavnému súdu jednoznačne uplynula dávno pred jej podaním.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol

ako podanú oneskorene podľa .

2. Rovnaký záver platí aj vo vzťahu k príkazu na dodanie do výkonu trestu odňatia

slobody, o ktorom sa sťažovateľ, ako tvrdí vo svojej sťažnosti, dozvedel 20. januára 2010.

Ústavný súd preto aj v tejto časti sťažnosť sťažovateľa odmietol ako podanú oneskorene

podľa .

3. V súvislosti s namietaným porušením základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 3

postupom ministerstva v konaní vedenom pod sp. zn. -61/D/66 ústavný

súd poznamenáva, že už zo znenia označeného článku, podľa ktorého každý má právo na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu

verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom, je zrejmé, že námietka sťažovateľa

je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Ako vyplýva z obsahu sťažnosti sťažovateľa, otázka náhrady škody nebola

predmetom konania vedeného ministerstvom a navyše tvrdenie o porušení základného práva

založené na argumentácii, že si ministerstvo pri vybavovaní veci sťažovateľa nevyžiadalo

príslušný trestný spis okresného súdu, je bez ďalšieho absolútne nepostačujúca pre

vyslovenie záveru o porušení základných práv alebo slobôd sťažovateľa. Je teda evidentné,

že absentuje akákoľvek príčinná súvislosť medzi označeným postupom ministerstva

a namietaným porušením základného práva zaručeného v , preto v tejto

časti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25

ods. 2 .

Nad rámec ústavný súd vo vzťahu k námietke porušenia základného práva

zaručeného v podotýka, že o náhrade škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym

úradným postupom môže ministerstvo rozhodnúť až po splnení zákonných podmienok

upravených v príslušnom právnom predpise (napr. a

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov), splnenie ktorých však sťažovateľ nepreukázal a ani

netvrdí, že by boli naplnené. V konečnom dôsledku však o rozhodnutí ministerstva

v súvislosti s konaním o náhradu škody sú oprávnené rozhodovať a rozhodnúť všeobecné

súdy na základe opravných prostriedkov účastníkov takýchto konaní. Táto skutočnosť preto

vylučuje právomoc ústavného súdu konať o tejto námietke sťažovateľa (princíp subsidiarity

zakotvený v „... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd.“). Ústavný súd by preto mohol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietnuť aj pre

nedostatok svojej právomoci podľa .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2010