Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 316/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júla 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. G. a M. G., L., vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. G. a M. G. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. marca 2010

doručená sťažnosť J. G. (ďalej len „sťažovateľ“) a M. G. (ďalej len „sťažovateľka“), L.

(spolu ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Sťažovatelia zároveň žiadali, aby im bol z dôvodu ich nepriaznivých osobných,

majetkových a zárobkových pomerov ustanovený v konaní pred ústavným súdom právny

zástupca z radov advokátov.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobou podanou okresnému súdu v roku 2003

sa sťažovatelia v konaní vedenom pod sp. zn. domáhali poskytnutia im ochrany

v zmysle , pretože susedia (žalovaní) ich nad primeranú mieru

obťažovali v užívaní ich vlastníckeho práva hlukom, pachom a tekutými odpadmi z chovu

domácich zvierat. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že aj napriek ich opakovaným

sťažnostiam na prieťahy v konaní adresovaným predsedovi okresného súdu (20. februára

2009, 24. apríla 2009 a 4. decembra 2009) okresný súd koná naďalej v ich veci

so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa neustále predlžuje stav ich právnej

neistoty a odďaľuje sa tak právoplatné skončenie sporu.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:

„Žalovaní využívajú stavbu na chovy vyše 20 rokov, ktorá nemá do dnešného dňa ani

kolaudačné rozhodnutie a nespĺňa kritéria ako pre chov, tak ani pre kolaudačné

rozhodnutie.

Súd prebieha už takmer 7 rokov, je založený na našom dokazovaní, ktoré nikto

doteraz nevyvrátil ako odporca tak ani súd a taktiež aj do súdneho sporu vstupujúci Obecný

úrad Lada. Tým chcem poukázať na procesné chyby súdu a zbytočné prieťahy v tomto

spore.“

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Okresný súd Prešov pri súdnom pojednávaní vedenom pod sp. zn.

porušil právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 SR a právo, aby záležitosť bola prejednaná spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote, zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

2. Okresnému súdu Prešov v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Okresnému súdu Prešov v predmetnej veci prikazuje vydať rozsudok, pri ktorého

vydaní vychádzal z predložených dôkazov, nakoľko odporca ani jeden z týchto dôkazov

nevyvrátil.

4. Sťažovateľom priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- EUR, ktoré

je Okresný súd Prešov povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažovateľom priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.500,- EUR,

keďže sme od roku 2003 do roku 2009 mali v tomto súdnom spore právnych zástupcov...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľmi tvrdené porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn.

ústavný súd zistil, že pojednávanie, ktoré sa v tejto veci konalo 25. februára 2010, bolo

potom, ako okresný súd vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené, odročené

na 18. marec 2010, a to vyslovene pre účely vyhlásenia rozsudku. Na tomto pojednávaní

konanom 25. februára 2010 sťažovatelia síce neboli osobne prítomní (sťažovateľ bol

práceneschopný a sťažovateľka bola na liečení), ale ako verejnosť boli prítomné ich deti,

ktoré súčasne ospravedlnili neprítomnosť sťažovateľov na pojednávaní a súčasne je v spise

z 25. februára 2010 žurnalizované aj vlastnoručné písomné ospravedlnenie sťažovateľky

a jej žiadosť, aby jej bola zaslaná kópia zápisnice z pojednávania konaného 25. februára

2010. Následne podaním zo 4. marca 2010 (okresnému súdu bolo doručené 5. marca 2010)

si sťažovatelia vyúčtovali pred rozhodnutím vo veci samej trovy konania, ktorých priznania

náhrady sa v konaní pred okresným súdom domáhali. Na pojednávaní konanom 18. marca

2010 napokon okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu sťažovateľov zamietol.

Sťažovatelia sa na ústavnom súde domáhajú ochrany svojho základného práva

a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v postupe okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. sťažnosťou z 5. marca 2010, ktorá bola podaná

na poštovú prepravu 15. marca 2010 a ústavnému súdu bola doručená 17. marca 2010.

Z uvedených skutkových zistení vyplýva, že sťažovatelia podali ústavnému súdu

sťažnosť na prieťahy v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. už v čase,

keď vedeli, resp. museli mať vedomosť o tom, že okresný súd už vyhlásil dokazovanie

vo veci za skončené a vyhlási meritórne rozhodnutie. Sťažovatelia sa teda domáhali ochrany

svojho základného práva a práva na plynulé konanie už v štádiu konania, keď vývoj

procesnej situácie smeroval neodvratne k meritórnemu rozhodnutiu sporu, takže okresný

súd v tomto štádiu konania a za týchto okolností už nemohol žiadnym spôsobom inak

konanie urýchliť a z tohto pohľadu sa sťažnosť sťažovateľov javí ako účelovo podaná

a odporujúca jej účelu a zmyslu.

Účelom sťažnosti podľa je nielen jej významná preventívna funkcia

ako účinného prostriedku na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, ale v prípade,

že už k zásahu došlo, je jej účelom predísť porušovaniu týchto práv tak, aby ďalej toto

porušovanie nepokračovalo (napr. , ).

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta postup orgánu

verejnej moci v čase, keď vzniknutá procesná situácia alebo procesný stav vylučujú,

aby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo

stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. , , ,

).

Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím

na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov základom pre záver ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľov už po jej

predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Ústavný súd však nad rámec poznamenáva, že ak by sa po prípadnom vrátení veci

z odvolacieho súdu späť okresnému súdu opätovne vyskytovali v postupe okresného súdu

prieťahy v konaní, sťažovatelia majú právo opätovne sa domáhať ochrany svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov novou sťažnosťou

podanou ústavnému súdu.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní

okresnému súdu konať, ako aj o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a trov

konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľov (čl. 127

ods. 2 prvá veta ), ústavný súd o tejto časti sťažnosti už nerozhodoval.

Ústavný súd tiež podotýka, že kvôli odmietnutiu sťažnosti sťažovateľov ako celku

bolo tiež bez právneho významu rozhodovať o žiadosti sťažovateľov o ustanovenie

právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2010