Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 265/2010
PDF · 164.41 KB
No categories available
I. ÚS 265/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2010
predbežne prerokoval sťažnosť M. P., D., a N. P., D., ktorou namietajú porušenie svojho
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu
justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície Košice v konaní vedenom pod
ČVS: ORP-825/5-OJP-KE-2008, a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. P. a N. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 2. februára
2010 doručená sťažnosť M. P. a N. P. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú
porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“)
postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície,
odboru justičnej polície Košice (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod
ČVS: ORP-825/5-OJP-KE-2008.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia 3. marca 2008 podali
na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)
trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania zločinu zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Trestné oznámenie
sťažovateľov bolo generálnou prokuratúrou odstúpené Okresnej prokuratúre Košice II
(ďalej len „okresná prokuratúra“), ktorá ho následne odovzdala na vybavenie okresnému
riaditeľstvu.
3. Vyšetrovateľ okresného riaditeľstva uznesením ČVS: ORP-825/5-OJP-KE-2008
z 22. mája 2008 uvedené trestné oznámenie odmietol. Proti tomuto uzneseniu podali
sťažovatelia na okresnej prokuratúre sťažnosť. Dozorujúci prokurátor okresnej prokuratúry
uznesením sp. zn. 1 Pn 195/2008 z 11. júla 2008 sťažnosti vyhovel, uznesenie vyšetrovateľa
okresného riaditeľstva zrušil a nariadil mu, aby vo veci znova konal a rozhodol.
4. Podľa názoru sťažovateľov vyšetrovateľ okresného riaditeľstva napriek
už uvedenému uzneseniu okresnej prokuratúry, ktorým sa mu prikázalo vo veci konať,
v označenej trestnej veci nekoná, čím dochádza k porušovaniu sťažovateľmi označených
práv.
5. Sťažovatelia v podstatnom zdôvodňujú svoju sťažnosť takto: „Aj keď predmetné
Uznesenie prokurátora zo dňa 11. 7. 2008 pod č. k. 1 Pn 195/2008 de jure je právoplatné,
ale de facto pre vyšetrovateľa je neúčinné, pretože do dnešného dňa po uplynutí
18 mesiacov zo dňa zrušenia Uznesenia vyšetrovateľa, vyšetrovateľ sťažovateľov
nepredvolal, nevypočul, neoznámil so stavom veci žiadnym spôsobom, vo veci nekonal,
nekoná, ani nie je predpoklad, že konať bude. Nečinnosťou a pracovnou letargiou
vyšetrovateľ spôsobuje ničím neopodstatnene prieťahy v konaní, ale aj zbavuje sťažovateľov
pravá na právnu a inú právnu, ktoré v mene štátu mal a musel poskytnúť, pričom samotne
vyšetrovanie z týchto dôvodov stráca efektívnosť...
Sťažovatelia sa snažili o nápravu a dňa 25. 8. 2009 podali do Generálnej
prokuratúry v súhlase s § 32 Zákona o Prokuratúre sťažnosť na prieťahy v policajnom
konaní. Nakoľko sťažovateľa sa nedočkali žiadnej nápravy, dňa 11. 12. 2009
podali v súhlase s § 32 Zákona o Prokuratúre do Generálnej prokuratúry podnet
k čvs. ORP-825/5-OJP-KE-2008 na preskúmanie postupu vyšetrovateľa, ktorý vo veci
nekoná, spôsobuje prieťahy v policajnom konaní, a prehybuje stav právnej neistoty.
Oznámením zo dňa 29. 12. 2009 Generálna prokuratúra informovala sťažovateľov
pod č.j. IV/3 GPt 33/08-15 o postúpení ich sťažnosti a dožiadaní do Krajskej prokuratúry
v Košiciach, pričom Krajská prokuratúra do dnešného dňa na podania sťažovateľov
neodreagovala. ...
Sťažovatelia podľa § 53 zákona o Ústavnom súde vyčerpali opravné prostriedky,
ktoré poskytuje zákon, tým, že sa opakovane obracali v súlade
s §32 zákona o Prokuratúre do Generálnej prokuratúry so sťažnosťami na prieťahy
v konaní polícii pod čvs: ORP-825/5-OJP-KE-2008, ktoré prehlbujú stav pretrvávajúcej
právnej neistoty, čo spôsobuje rôzne druhy majetkových a nemajetkových ujm.
Sťažovatelia považujú, že jedine Ústavný súd môže odstrániť stav právnej neistoty,
v ktorej sa v danom prípade nachádzajú a ochrániť ich základné právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov s ktorým v danom prípade súvisí aj právo na právnu a inú
ochranu.“
6. Na základe uvedeného sťažovatelia žiadajú vydať nález, ktorým
by ústavný súd vyslovil, že postupom okresného riaditeľstva v konaní vedenom pod ČVS:
ORP -825/5-OJP-KE-2008 došlo k porušeniu ich základného práva „na prejednanie...
záležitosti v primeranej lehote a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 6 ods. 1 Dohovoru“ a základného práva „na právnu a inú ochranu zaručené v čl. 46
ods. 1 Ústavy“, s tým, aby prikázal okresnému riaditeľstvu v označenom konaní konať
a priznal im primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po 5 000 €.
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
9. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
13. Podstatou predloženej sťažnosti je namietané porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, základného práva na inú právnu ochranu
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, ku ktorému malo dôjsť postupom
okresného riaditeľstva v konaní vedenom pod ČVS: ORP-825/5-OJP-KE-2008. Ústavný
súd predovšetkým konštatuje, že v skutkovo i právne podobnej veci rovnakých
sťažovateľov už zaujal právny názor iný senát ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľov
odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť (II. ÚS 75/2010). Keďže prvý senát ústavného
súdu nedospel k odchylnému právnemu názoru, vychádzal z citovaného rozhodnutia
druhého senátu ústavného súdu (a contrario § 6 zákona o ústavnom súde).
14. Účelom, podstatou a zmyslom základného práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej
sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci. Ťažiskovým pojmom
a komponentom tohto základného práva je to, že jeho ochrana sa uplatňuje vo veci
účastníka, v jeho záležitosti. Súčasne je ústavný súd toho názoru, že uplatnenie tohto
základného práva je spojené len s takou vecou (záležitosťou) účastníka konania pred súdom
alebo iným orgánom právnej ochrany, ktorej prejednanie a rozhodnutie je zahrnuté do účelu
procesného poriadku, ktorý upravuje postup orgánu verejnej moci pri prejednaní veci
účastníka.
15. Ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval, že domáhanie
sa ochrany základného práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru je podmienené tým, aby bol uplatnený nárok na náhradu škody v trestnom konaní,
ktoré je možné za určitých podmienok považovať za konanie vo veci poškodeného (jeho
záležitosti). Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) poškodený, ktorý má podľa zákona proti
obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola trestným činom spôsobená,
je oprávnený tiež navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému
povinnosť nahradiť túto škodu. Z doterajšej judikatúry všeobecných súdov, ako aj zo znenia
§ 43 ods. 2 Trestného poriadku je jednou zo základných podmienok
na vyslovenie povinnosti nahradiť škodu, aby poškodený svoj nárok uplatnil voči určitej
osobe – obžalovanému (obvinenému). Z uvedeného vyplýva, že vo veci poškodeného sa
konanie začína uplatnením si nároku na náhradu škody voči určitej osobe, ktorej určitosť je
vyjadrená najskôr vznesením obvinenia (m. m. I. ÚS 18/06, III. ÚS 109/06, II. ÚS 75/2010).
16. Vzhľadom na citovanú judikatúru, z ktorej treba vyvodiť, že sťažovatelia ako
poškodení v trestnom konaní vedenom vo veci bez vznesenia obvinenia sa nemôžu domáhať
vyslovenia porušenia základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov, ústavný súd
sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
17. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov na inú
právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavný súd konštatuje, že jeho porušenie
sťažovatelia odvodzujú od nečinnosti vyšetrovateľa v označenom trestnom konaní.
18. Pretože ústavný súd nevyslovil porušenie základného práva sťažovateľov
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, nemohol vysloviť ani s tým spájané
a od neho odvodzované porušenie ich základného práva na inú právnu ochranu zaručeného
v čl. 46 ods. 1 ústavy. Aj v tejto časti je preto sťažnosť zjavne neopodstatnená, a preto
ju ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto uznesenia.
20. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre jej zjavnú neopodstatnenosť, ústavný súd
nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľov, a to návrhu na prikázanie vo veci
konať a na určenie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré sú viazané na skutočnosť,
že sťažnosti bude vyhovené.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. júla 2010