Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 265/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2010

predbežne prerokoval sťažnosť M. P., D., a N. P., D., ktorou namietajú porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu

justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície Košice v konaní vedenom pod

ČVS: ORP-825/5-OJP-KE-2008, a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. P. a N. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 2. februára

2010 doručená sťažnosť M. P. a N. P. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“)

postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície,

odboru justičnej polície Košice (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod

ČVS: ORP-825/5-OJP-KE-2008.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia 3. marca 2008 podali

na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)

trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania zločinu zneužívania právomoci verejného

činiteľa podľa a . Trestné oznámenie

sťažovateľov bolo generálnou prokuratúrou odstúpené Okresnej prokuratúre Košice II

(ďalej len „okresná prokuratúra“), ktorá ho následne odovzdala na vybavenie okresnému

riaditeľstvu.

3. Vyšetrovateľ okresného riaditeľstva uznesením ČVS: ORP-825/5-OJP-KE-2008

z 22. mája 2008 uvedené trestné oznámenie odmietol. Proti tomuto uzneseniu podali

sťažovatelia na okresnej prokuratúre sťažnosť. Dozorujúci prokurátor okresnej prokuratúry

uznesením sp. zn. z 11. júla 2008 sťažnosti vyhovel, uznesenie vyšetrovateľa

okresného riaditeľstva zrušil a nariadil mu, aby vo veci znova konal a rozhodol.

4. Podľa názoru sťažovateľov vyšetrovateľ okresného riaditeľstva napriek

už uvedenému uzneseniu okresnej prokuratúry, ktorým sa mu prikázalo vo veci konať,

v označenej trestnej veci nekoná, čím dochádza k porušovaniu sťažovateľmi označených

práv.

5. Sťažovatelia v podstatnom zdôvodňujú svoju sťažnosť takto: „Aj keď predmetné

Uznesenie prokurátora zo dňa 11. 7. 2008 pod č. k. de jure je právoplatné,

ale de facto pre vyšetrovateľa je neúčinné, pretože do dnešného dňa po uplynutí

18 mesiacov zo dňa zrušenia Uznesenia vyšetrovateľa, vyšetrovateľ sťažovateľov

nepredvolal, nevypočul, neoznámil so stavom veci žiadnym spôsobom, vo veci nekonal,

nekoná, ani nie je predpoklad, že konať bude. Nečinnosťou a pracovnou letargiou

vyšetrovateľ spôsobuje ničím neopodstatnene prieťahy v konaní, ale aj zbavuje sťažovateľov

pravá na právnu a inú právnu, ktoré v mene štátu mal a musel poskytnúť, pričom samotne

vyšetrovanie z týchto dôvodov stráca efektívnosť...

Sťažovatelia sa snažili o nápravu a dňa 25. 8. 2009 podali do Generálnej

prokuratúry v súhlase s § 32 Zákona o Prokuratúre sťažnosť na prieťahy v policajnom

konaní. Nakoľko sťažovateľa sa nedočkali žiadnej nápravy, dňa 11. 12. 2009

podali v súhlase s § 32 Zákona o Prokuratúre do Generálnej prokuratúry podnet

k čvs. ORP-825/5-OJP-KE-2008 na preskúmanie postupu vyšetrovateľa, ktorý vo veci

nekoná, spôsobuje prieťahy v policajnom konaní, a prehybuje stav právnej neistoty.

Oznámením zo dňa 29. 12. 2009 Generálna prokuratúra informovala sťažovateľov

pod č.j. IV/3 GPt 33/08-15 o postúpení ich sťažnosti a dožiadaní do Krajskej prokuratúry

v Košiciach, pričom Krajská prokuratúra do dnešného dňa na podania sťažovateľov

neodreagovala. ...

Sťažovatelia podľa vyčerpali opravné prostriedky,

ktoré poskytuje zákon, tým, že sa opakovane obracali v súlade

s §32 zákona o Prokuratúre do Generálnej prokuratúry so sťažnosťami na prieťahy

v konaní polícii pod čvs: ORP-825/5-OJP-KE-2008, ktoré prehlbujú stav pretrvávajúcej

právnej neistoty, čo spôsobuje rôzne druhy majetkových a nemajetkových ujm.

Sťažovatelia považujú, že jedine Ústavný súd môže odstrániť stav právnej neistoty,

v ktorej sa v danom prípade nachádzajú a ochrániť ich základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov s ktorým v danom prípade súvisí aj právo na právnu a inú

ochranu.“

6. Na základe uvedeného sťažovatelia žiadajú vydať nález, ktorým

by ústavný súd vyslovil, že postupom okresného riaditeľstva v konaní vedenom pod ČVS:

ORP -825/5-OJP-KE-2008 došlo k porušeniu ich základného práva „na prejednanie...

záležitosti v primeranej lehote a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru“ a základného práva „na právnu a inú ochranu zaručené v čl. 46

ods. 1 “, s tým, aby prikázal okresnému riaditeľstvu v označenom konaní konať

a priznal im primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po 5 000 €.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

9. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

13. Podstatou predloženej sťažnosti je namietané porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, základného práva na inú právnu ochranu

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, ku ktorému malo dôjsť postupom

okresného riaditeľstva v konaní vedenom pod ČVS: ORP-825/5-OJP-KE-2008. Ústavný

súd predovšetkým konštatuje, že v skutkovo i právne podobnej veci rovnakých

sťažovateľov už zaujal právny názor iný senát ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľov

odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť (). Keďže prvý senát ústavného

súdu nedospel k odchylnému právnemu názoru, vychádzal z citovaného rozhodnutia

druhého senátu ústavného súdu (a contrario ).

14. Účelom, podstatou a zmyslom základného práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej

sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci. Ťažiskovým pojmom

a komponentom tohto základného práva je to, že jeho ochrana sa uplatňuje vo veci

účastníka, v jeho záležitosti. Súčasne je ústavný súd toho názoru, že uplatnenie tohto

základného práva je spojené len s takou vecou (záležitosťou) účastníka konania pred súdom

alebo iným orgánom právnej ochrany, ktorej prejednanie a rozhodnutie je zahrnuté do účelu

procesného poriadku, ktorý upravuje postup orgánu verejnej moci pri prejednaní veci

účastníka.

15. Ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval, že domáhanie

sa ochrany základného práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru je podmienené tým, aby bol uplatnený nárok na náhradu škody v trestnom konaní,

ktoré je možné za určitých podmienok považovať za konanie vo veci poškodeného (jeho

záležitosti). Podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) poškodený, ktorý má podľa zákona proti

obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola trestným činom spôsobená,

je oprávnený tiež navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému

povinnosť nahradiť túto škodu. Z doterajšej judikatúry všeobecných súdov, ako aj zo znenia

je jednou zo základných podmienok

na vyslovenie povinnosti nahradiť škodu, aby poškodený svoj nárok uplatnil voči určitej

osobe – obžalovanému (obvinenému). Z uvedeného vyplýva, že vo veci poškodeného sa

konanie začína uplatnením si nároku na náhradu škody voči určitej osobe, ktorej určitosť je

vyjadrená najskôr vznesením obvinenia (m. m. , , ).

16. Vzhľadom na citovanú judikatúru, z ktorej treba vyvodiť, že sťažovatelia ako

poškodení v trestnom konaní vedenom vo veci bez vznesenia obvinenia sa nemôžu domáhať

vyslovenia porušenia základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov, ústavný súd

sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

17. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov na inú

právnu ochranu zaručeného v ústavný súd konštatuje, že jeho porušenie

sťažovatelia odvodzujú od nečinnosti vyšetrovateľa v označenom trestnom konaní.

18. Pretože ústavný súd nevyslovil porušenie základného práva sťažovateľov

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, nemohol vysloviť ani s tým spájané

a od neho odvodzované porušenie ich základného práva na inú právnu ochranu zaručeného

v . Aj v tejto časti je preto sťažnosť zjavne neopodstatnená, a preto

ju ústavný súd odmietol podľa .

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

20. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre jej zjavnú neopodstatnenosť, ústavný súd

nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľov, a to návrhu na prikázanie vo veci

konať a na určenie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré sú viazané na skutočnosť,

že sťažnosti bude vyhovené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2010