Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 258/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. E H., D. K., zastúpeného advokátom JUDr. J. Ch., D.

K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. E. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. apríla 2010

doručená sťažnosť Ing. E. H., D. K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr.

J. Ch., D. K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp.

zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Konanie na Okresnom súde Bratislava I sa začalo z podnetu žalobcu

Ing. E. H… návrhom podanom na Okresnom súde Bratislava I dňa 10. 08. 2002

a doručenom Okresnému súdu 14. 08. 2002.

Podaným návrhom sa sťažovateľ domáhal proti žalovanému: Z. spol. s r. o... určenia

neplatnosti výpovede z pracovného pomeru...

Okresný súd nariadil pojednávanie na deň 04. 11. 2003, ktorého sa za žalovaného

nikto nezúčastnil.

Súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že bude odporca vyzvaný na zaslanie

listinných dokladov…

Až dňa 03. 03. 2005 sa konalo vo veci ďalšie pojednávanie, pričom sa za žalovaného

opäť nikto nezúčastnil nariadeného pojednávania, a svoju neprítomnosť ospravedlnili

telefonický až v deň konania pojednávania. Okresný súd pojednávanie opäť odročil na

neurčito...

Dňa 06. 10. 2005 sa konalo vo veci ďalšie pojednávanie, po ktorom Okresný súd dňa

11. 10. 2005 vo veci rozhodol rozsudkom, a to tak, že určil, že výpoveď daná žalobcovi

listom žalovaného zo dňa 04. 03. 2002 je neplatná, a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi trovy konania...

Proti rozhodnutiu okresného súdu z 11. 10. 2005 podal žalovaný dňa 26. 01. 2006

odvolanie, a odo dňa 15. 02. 2006 sa vec nachádzala na Krajskom súde v Bratislave.

Následne, na základe vyššie uvedeného odvolania žalovaného odvolací Krajský súd

v Bratislave uznesením, sp. zn. dňa 09. 11. 2006 napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie...

Dňa 13. 08. 2007 žalobca k rukám predsedu okresného súdu zaslal žiadosť

o odstránenie prieťahov v konaní, na základe ktorej predsedníčka okresného súdu

žalobcovi, cestou právneho zástupcu oznámila, že vo veci je nariadený termín pojednávania

na deň 29. 11. 2007...

Dňa 29. 11. 2007 sa konalo opäť pojednávanie na okresnom súde, ktoré bolo však

opäť odročené na neurčito...

Dňa 16. 10. 2008 bolo nariadené pojednávanie na okresnom súde bez prítomnosti

navrhovateľa i jeho právneho zástupcu, ktorí účasť ospravedlnili a súdu navrhli rozhodnúť

i bez ich prítomnosti...

Dňa 12. 03. 2009 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na deň 02. 04. 2009

z dôvodu vyhlásenia rozhodnutia...

Dňa 02. 04. 2009 Okresný súd Bratislava I vo veci rozhodol znovu tak, že určil, že

výpoveď daná žalobcovi listom žalovaného zo dňa 04. 03. 2002 je neplatná, a určil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania...

Proti rozsudku Okresného súdu doručil žalovaný dňa 9. 4. 2009 odvolanie. Žalobca

sa k nemu písomne vyjadril dňa 29. 06. 2009…

Sťažovateľ má za to, že Okresný súd Bratislava I., ale predovšetkým Krajský súd

Bratislava ako súd odvolací svojim konaním s prieťahmi zapríčinil porušenie jeho práv.

I keď Okresný súd podľa názoru sťažovateľa už 2x dospel k meritórnemu rozhodnutiu vo

veci, príslušný krajský súd je nečinný bez toho, aby nečinnosť bola odôvodnená existenciou

zákonných prekážok…“

Sťažovateľ si uplatnil nárok na náhradu trov konania a vo veci samej navrhol, aby

ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný súd Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajský súd

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné právo Ing. E. H., D.

K., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v

Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Bratislava I., i Krajskému súdu v Bratislave prikazuje, aby

v konaní vedenom pod sp. zn. a konali bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. E. H. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- Eur

(slovom: desaťtisíc Eur), ktorý sú Okresný súd Bratislava I., a Krajský súd v Bratislave

povinný spoločne a nerozdielne vyplatiť do dvoch mesiacoch od právoplatnosti tohto

zákona.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do

takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (, , ).

V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľa podľa a skúmal, či neexistujú dôvody na

jej odmietnutie podľa .

Sťažovateľ v petite sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd z príslušného spisu okresného súdu zistil tento priebeh posudzovaného

súdneho konania:

Sťažovateľ 14. augusta 2002 doručil okresnému súdu návrh na začatie konania,

ktorým sa domáhal voči obchodnej spoločnosti Z., spol. s r. o., ako odporcovi určenia

neplatnosti výpovede z pracovného pomeru zo 4. marca 2002. Okresný súd viedol konanie o

návrhu sťažovateľa pod sp. zn. .

Okresný súd rozsudkom č. k. -150 z 11. októbra 2005 (ďalej len „rozsudok

z 11. októbra 2005“) určil neplatnosť výpovede z pracovného pomeru zo 4. marca 2002

a odporcu zaviazal na náhradu trov konania sťažovateľa.

Odporca podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu z 11. októbra 2005. Po

predložení veci krajskému súdu tento viedol odvolacie konanie pod sp. zn. .

Uznesením č. k. -224 z 9. novembra 2006 zrušil rozsudok okresného súdu

z 11. októbra 2005 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spis sa nachádzal na krajskom súde

v období od 15. februára 2006 do 28. decembra 2006.

Okresný súd druhýkrát rozhodol rozsudkom č. k. -275 z 2. apríla 2009

(ďalej len „rozsudok z 2. apríla 2009“), ktorým opätovne určil neplatnosť výpovede

z pracovného pomeru zo 4. marca 2002 a odporcu zaviazal na náhradu trov konania

sťažovateľa.

Na základe odporcom podaného odvolania proti rozsudku okresného súdu z 2. apríla

2009 bola vec predložená krajskému súdu 2. septembra 2009, ktorý odvolacie konanie

viedol pod sp. zn. . Krajský súd uznesením č. k. -303 zo 6. mája

2010 potvrdil rozsudok okresného súdu z 2. apríla 2009 a žiadnemu z účastníkov nepriznal

trovy odvolacieho konania. Spis sa nachádzal na krajskom súde v období od 2. septembra

2009 do 9. júna 2010.

Následne bol spis predložený ústavnému súdu v tomto konaní o sťažnosti

sťažovateľa doručenej ústavnému súdu 7. apríla 2010.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu jednou zo základných pojmových

náležitostí sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou namieta

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej

moci do označeného základného práva sťažovateľa. Ak v čase, keď sťažnosť bola

ústavnému súdu doručená, nedochádza k porušovaniu označeného základného práva,

ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde (napr. ).

Sťažovateľ podal ústavnému súdu sťažnosť (7. apríla 2010), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v čase,

keď namietané odvolacie konanie vedené krajským súdom (o odvolaní odporcu proti

prvému rozsudku okresného súdu z 11. októbra 2005) už bolo ukončené, a v čase, keď

okresný súd už vo veci rozhodol druhým rozsudkom z 2. apríla 2009 a vec z dôvodu

podaného odvolania už predložil krajskému súdu (spis bol doručený krajskému súdu

2. septembra 2009).

Ústavný súd preto dospel k záveru, že v tomto štádiu konania už objektívne nemohlo

dochádzať k porušovaniu označeného základného práva sťažovateľa krajským súdom

v označenom odvolacom konaní, ako ani okresným súdom.

Ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľ nenamietal postup krajského súdu

v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. o odvolaní odporcu proti druhému

rozsudku okresného súdu z 2. apríla 2009. Napriek uvedenému ústavný súd dodáva, že

v označenom odvolacom konaní vedenom krajským súdom v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu nie je možné ustáliť prieťahy, ktoré by zadávali možnosť porušenia

základného práva sťažovateľa.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol už pri jej predbežnom

prerokovaní podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa aj ďalšími

návrhmi sťažovateľa.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2010