Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 326/2010
PDF · 116.59 KB
No categories available
II. ÚS 326/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. júla 2010
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., ktorou namietal porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky, Okresnej prokuratúry Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.
1 Pv 464/08 a Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II, a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júna 2010
doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie
svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej
len „generálna prokuratúra“), Okresnej prokuratúry Bratislava II v konaní vedenom pod sp.
zn. 1 Pv 464/08 a Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že pred Okresným súdom Bratislava II sa vedie
civilné konanie proti sťažovateľovi pod sp. zn. 52 C 291/2006. Sťažovateľ proti právnemu
zástupcovi a ďalšiemu zo zástupcov žalobcu podal trestné oznámenie. Trestné konanie do
dnešného dňa nie je skončené, a to napriek tomu, že podal sťažnosti na prieťahy na všetky
orgány vrátane generálnej prokuratúry. Pretože toto konanie nie je do dnešného dňa
skončené, navrhol, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:
„OP BA II, GP SR a OR PZ BA2 porušujú základné právo na spravodlivé konanie
bez zbytočných prieťahov, porušili základné právo garantované čl. 6 ods. 1 dohovoru
a čl. 13 dohovoru.
Okresná prokuratúra Bratislava 2, Generálne prokuratúra SR a Okresné riaditeľstvo
PZ Bratislava 2 sú povinní každý zvlášť zaplatiť D. B. satisfakciu každý vo výške 20.000 Eur
v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.
Ústavný súd prikazuje Okresnému riaditeľstvu PZ BA II konať bez ďalších prieťahov
a vec ukončiť v lehote 3 mesiace.“
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „sudcovia ústavného súdu používajú
klamstvá vo vzťahu k okresnému súdu..., „kriminálny výkon súdnictva“ (nasledujú mená
sudkýň) „sudkyňa okresného súdu zapisuje nezmysly“, „sudcovia našli posluhujúcu
štátomafiánsku prisluhovačku“. Z priložených prípisov sťažovateľa ústavný súd zistil, že
sťažovateľ písomne uvádza „primitívny vyšetrovateľ“, „Slovenská republika je štát
kriminálnikov“, „policajti sú kriminálnici“, „vyšetrovatelia sú gauneri... (nasledujú
konkrétne mená) „orgány v trestnom konaní drichmú, drogujú, ožierajú sa a sudkyne
čakajú na opar zabudnutia“.
Podanie sťažovateľa doručené ústavnému súdu obsahuje urážlivé výroky na adresu
konkrétnych sudcov a vyšetrovateľov so snahou dehonestovať orgány súdnictva,
prokuratúry a Policajného zboru v Slovenskej republike.
Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu účastníka poukazuje na judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil že „v zásade smie byť sťažnosť
odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na
nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk (Rehák v.
Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2005).
V prípade hrubo neslušného a urážlivého obsahu takého návrhu môže byť návrh
odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ak záujmy ochrany ústavnosti
nevyžadujú iný postup.
Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými
vo svojom podaní prekročil hranicu normálnej kritiky a hrubo uráža súdny stav, jeho
konkrétnych sudcov, vyšetrovateľ ktorých mená tiež konkrétne uvádza, ako aj orgány
prokuratúry, a to v rozpore s princípmi zachovávania úcty k ústavnému súdu a k celej
sústave súdnictva v Slovenskej republike.
Správanie sťažovateľa podľa názoru ústavného súdu možno označiť za zneužitie
podania sťažnosti a je v rozpore s účelom takého práva.
S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a na okolnosti prípadu ústavný súd podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí, ktorých súčasťou je aj primeraná slušnosť. Z toho dôvodu už bolo
bezpredmetné rozhodovať aj o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu na
konanie pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. júla 2010