Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 334/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. júla 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu Ž., vo veci namietaného

porušenia , , , a c Slovenskej

republiky, namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1

a 4 a , práv zaručených v a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva zaručeného v čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Mestského úradu mesta D. v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júna 2010

doručená sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie , , , a c Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), porušenie základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1, čl. 46

ods. 1 a 4 a , práv zaručených v a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva zaručeného v čl. 1

Dodatkového protokolu k dohovoru (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Mestského

úradu mesta D. (ďalej len „mesto“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

«Dňa 5. marca 2010 som sa písomnou formou obrátil na mesto D. ako na protestný

orgán v zmysle a násl. , domnievajúc sa, že mestá a obce

prevzali na seba kompetencie protestných orgánov nakoľko súčasná legislatíva v rámci

organizácie miestnej samosprávy opustila pojem národný výbor, ktorý v súčasnosti

neexistuje. S poukazom na o obecnom zriadení

prechádzajú na obce pôsobnosti, ktoré ku dňu účinnosti citovaného zákona patrili podľa

osobitných predpisov... bývalým miestnym národným výborom a to vtedy, ak tieto

pôsobnosti osobitný zákon nezveruje orgánom štátu. V našich podmienkach je osobitnou

právnou úpravou zverujúcou kompetencie bývalých miestnych národných výborov „do rúk“

štátu o organizácii miestnej štátnej správy... Zmienka o agende

súvisiacej s výkonom pôsobnosti protestného orgánu sa v ustanoveniach tohto predpisu

nenachádza... Z uvedeného dôvodu preto vyplýva, že výkon protestnej agendy prešiel

v súlade s spolu s inými... z národných výborov na obce.

Ako vyplýva z príloh protestný orgán sa dopustil voči mne odopretia práva, keď bezdôvodne

odmietol splniť si povinnosť zo zákona a vykonať protest na základe mnou udeleného

poverenia formou písomnej žiadosti o vykonanie predloženia a vyhotovenie protestnej

listiny. Vzhľadom na to, že sa jednalo o úkon nevyhnutný pre zachovanie postihového, resp.

regresného nároku k vista zmenke k nepriamym dlžníkom... s doložkou povinnosti predložiť

predmetnú cudziu... zmenku a akceptu došlo nečinnosťou a nesprávnym úradným postupom

protestného orgánu (mesta) k úplnému znehodnoteniu a zničeniu zmenkového záväzku a tým

k porušeniu základných práv... Tento postup protestného orgánu možno zhodnotiť za

svojvoľný a veľmi nezodpovedný a tým, že došlo k porušeniu právnej (zodpovednosti)

povinnosti protestný orgán (mesto) zodpovedá za celú škodu takto vzniknutú. Právo na

plnenie (pohľadávka) zo zmenkového záväzku bolo „majetkom“ sťažovateľa, ktorý mal

zákonný nárok, či nádej... na jeho konkretizáciu a nadobudnutie do vlastníctva...

K námietke porušenia práva na rešpektovanie korešpondencie došlo zo strany mesta

tým, že sa vôbec pokúša opätovne doručiť zásielku, ktorá bola mestu vrátená z toho dôvodu,

že v čase doručenia do tunajšieho ÚVTOS Ž. som nebol prítomný nakoľko ma eskortoval

ZVJS na príkaz súdu do ÚVV Ž. za účelom predvedenia na pojednávanie, čo bolo uvedené

na vrátenej zásielke avšak Slovenskou poštou nesprávne pochopené, keď na takto vrátenej

zásielke uviedla, že adresát neznámy, pričom som bol v skutočnosti iba dočasne

nezastihnuteľný...

Nevykonaním protestu v zákonom určenej lehote došlo aj k porušeniu práva na

prístup k súdu, pretože bez protestu nie je možné si uplatniť nárok zo zmenky pred súdom,

pretože prakticky takýto záväzok úplne zanikol a do úvahy neprichádza ani zmenkové

obohatenie, pretože ak si majiteľ zmenku mohol uplatňovať svoje práva voči iným

zmenkovým dlžníkom, nemôže ísť o obohatenie...

Žiadam ÚS SR, aby v zmysle ust. § 53 ods. 2 zohľadnil všetky okolnosti danej veci,

ktoré by mohli spĺňať podmienku nesplnenia vyčerpania opravných prostriedkov z dôvodov

hodných osobitného zreteľa... okrem toho nezdá sa, že by bolo reálne dosiahnuť nápravu

v niektorom type konania pred všeobecným súdom SR (i keď sa o to pokúsim, avšak

neskôr).»

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Mesto D. postupom v konaní o proteste vedenom pod sp. zn. 3981/2010 porušilo

(tak samostatne ako ja v organickom spojení) základné právo sťažovateľa na inú právnu

ochranu, základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote,

základné právo na prístup k súdnej ochrane podľa ods1, 4 SR, základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa SR, základné

právo vlastniť majetok a základné právo na ochranu majetku podľa SR,

právo, resp. princíp právnej istoty, zákonnosti, ústavnosti a spravodlivosti podľa čl. 1, čl. 2

ods. 2, , a c SR, ako aj právo na prístup k súdu,

právo na súd a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd samostatne i v spojení s právom na

pokojné užívanie majetku, resp. právom na majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na rešpektovanie

korešpondencie podľa čl. 8 Dohovoru.

Mestu D. sa zakazuje pokračovať v porušovaní sťažovateľových vyššie označených

práv a prikazuje sa mu vo veci pod sp. zn. 3981/2010 konať a obnoviť stav pred porušením

práv.

Inak než v prípade obnovenia stavu pred porušením práv je mesto D. povinné

vyplatiť sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške spôsobenej škody na

majetku porušením práva na plnenie zo zmenky spolu s úrokom z omeškania 6% odo dňa

zročnosti do zaplatenia a s odmenou vo výške 1/3 % zmenkovej sumy..., všetko do dvoch

mesiacov od právoplatnosti (doručenia) tohto nálezu Ústavného súdu SR.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 51 ods. 1, čl. 152

ods. 4 a c , namietané porušenie základných práv zaručených v ,

a 4 a , práv zaručených v a dohovoru

a práva zaručeného v čl. 1 dodatkového protokolu postupom mesta v konaní vedenom pod

sp. zn. , ktoré sťažovateľ vidí v súvislosti s jeho podaním urobeným 5. marca

2010, a to tým, že podľa názoru sťažovateľa mesto bolo v jeho veci nečinné a pri

vybavovaní tohto podnetu zvolilo nesprávny úradný postup.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy

veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej

moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by

znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad

uvedených v ().

To znamená, že sťažnosť podľa možno ústavnému súdu podať

spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky,

ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť

neprípustná.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na vykonanie

ktorých je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu,

pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 zákona

o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený

v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom

sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje

nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že

nevyužitie podnetu ako prostriedku nápravy v rámci sústavy orgánov prokuratúry

Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným

súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej

kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa

zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických

prekážok zákonného postupu (m. m. , , ).

Vzhľadom na to ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

na tom, že každý sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať

všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov (napr.

, ).

Podľa právneho názoru ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona

o prokuratúre a opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre poskytujú

sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (vrátane tých práv,

ktoré uplatnil sťažovateľ; m. m. , , , IV. ÚS

53/05, , , , ). Podnet (opakovaný

podnet) zakladá povinnosť prokurátora aj nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať,

vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Z príloh sťažnosti vyplýva, že proti postupu mesta sťažovateľ podal Generálnej

prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) podnet z 15. apríla

2010 na preskúmanie postupu mesta, ktorý generálna prokuratúra 17. mája 2010 odstúpila

na vybavenie vecne a miestne príslušnej Okresnej prokuratúre Trenčín (ďalej len „okresná

prokuratúra“). Okresná prokuratúra podnet sťažovateľa 2. júna 2010 pod č. k. Pd 87/10-8

odložila ako nedôvodný. Z upovedomenia o preskúmaní podnetu okresnej prokuratúry

vyplýva, že podnet sťažovateľa bol založený na obdobných námietkach a argumentoch ako

sťažnosť podaná ústavnému súdu.

V upovedomení o preskúmaní podnetu okresná prokuratúra uviedla:

„Dňa 05. 03. 2010 (zrejmé z časovej pečiatky na obálke) Ste sa obrátili na mestský

úrad D. vo veci objednávky protestu a žiadosti o vyhotovenie protestnej listiny. Na to mesto

Vám hneď, t. j. 09. 03. 2010 objednávku protestu vrátilo späť vzhľadom na skutočnosť, že

miestne národné výbory zanikli ex lege a od 24. 11. 1990 nadobudol účinnosť zákon o

obecnom zriadení pod č. Táto kompetencia v zmysle uvedeného zákona na

obce/mestá neprešla, túto činnosť v súčasnosti vykonávajú už len súdy a notári.

Ako ďalej vyplýva z predložených listinných materiálov mesta D., originál Vašej

žiadosti a originál cudzej zmenky Vám bol vrátený mestom doporučene späť na adresu,

ktorú Ste uviedli v liste i na obálke. Na to Ústav na výkon trestu odňatia slobody - priečinok

42/VD Ž. vrátil poštu späť s poznámkou - adresát neznámy, Eskorta 09. 03. 2010 súd Žilina

(fotokópiu prikladám k nahliadnutiu).

V zmysle o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je

prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu

zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na

podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či

môže vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie

porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona

alebo podľa osobitných predpisov.

Záverom len podotýkam, že za nečinnosť orgánov verejnej správy sa považuje stav,

keď z titulu nepresných vymedzení kompetencií kompetentný orgán nekoná, hoci nastali

skutočnosti, s ktorými zákon spája povinnosť konať.

Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov

v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných

podmienok, príp. opomenutie urobiť úkon.

Vzhľadom na uvedené som dospela k záveru, že Vami uvádzané skutočnosti nie sú

dôvodné, a teda mesto D. postupovalo v súlade so zákonom, svojím konaním sa nedopustilo

nečinnosti, ani nesprávneho úradného postupu.“

Z uvedeného vyplýva, že námietkami sťažovateľa proti postupu mesta tak, ako ich

predniesol aj v sťažnosti podanej ústavnému súdu, sa príslušný orgán verejnej moci –

okresná prokuratúra – v dostatočnej miere zaoberal a primerane zisteným záverom ho

vybavil. Proti vybaveniu svojho podnetu okresnou prokuratúrou však sťažovateľ opakovaný

podnet, ktorým by sa zaoberala nadriadená prokuratúra, nepodal (aspoň to nevyplýva ani

z obsahu sťažnosti, ani z jej príloh). Nič to však nemení na skutočnosti, že sťažovateľ

vo svojej sťažnosti adresovanej ústavnému súdu upovedomenie okresnej prokuratúry

z 2. júna 2010, ktorým bol jeho podnet vybavený a postup jeho vydaniu predchádzajúci,

nenamietal, preto tento ani nemohol byť predmetom skúmania ústavného súdu z hľadiska

možného porušenia základných práv sťažovateľa, a to s prihliadnutím na znenie § 20 ods. 3

, podľa ktorého je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania

okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone, čo nebol tento prípad.

Zákon o prokuratúre teda poskytoval sťažovateľovi proti postupu mesta prostriedok

nápravy – podnet (sťažovateľom využitý, ale pred ústavným súdom nenamietaný)

a opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre), ktorým sa mohol domáhať

preskúmania zákonnosti napadnutého postupu mesta, ale aj postupu okresnej prokuratúry

(opakovaným podnetom), ktorá preskúmala postup mesta v predmetnej veci. Uvedené

právne prostriedky umožňovali sťažovateľovi dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na

právomoc prokurátora okresnej prokuratúry, ako aj prokurátora vyššej inštancie záväzným

pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení v predmetnej veci, ak by na základe podnetu

(aj opakovaného) sťažovateľa dospeli k záveru, že označené vybavenie či už mesta, alebo aj

okresnej prokuratúry, príp. ich postup, ktorý im predchádzal, bol v rozpore so zákonom.

Vyčerpanie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom (napr. , ).

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ ešte pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu mal využiť iný právny prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu

práva účinne poskytuje, v danom prípade opakovaný podnet v zmysle citovaných

ustanovení zákona o prokuratúre. Z tohto dôvodu ústavný súd odmietol sťažnosť v celom

rozsahu ako neprípustnú podľa .

Pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa, aby „ÚS SR... v zmysle ust. § 53 ods. 2 zohľadnil

všetky okolnosti danej veci, ktoré by mohli spĺňať podmienku nesplnenia vyčerpania

opravných prostriedkov z dôvodov hodných osobitného zreteľa...“, ústavný súd ju nemohol

akceptovať, a to najmä z dôvodu, že sťažovateľ žiadne dôvody ani okolnosti hodné

osobitného zreteľa vo svojej sťažnosti neuviedol.

Nad rámec ústavný súd poznamenáva, že pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie ním

označených článkov a dohovoru (príp. dodatkového protokolu) nečinnosťou mesta

a jeho nesprávnym úradným postupom, v takom prípade mal možnosť domáhať sa ochrany

svojich práv žalobou podanou všeobecnému súdu v zmysle ustanovení piatej časti

(ďalej len „OSP“) upravujúcich správne súdnictvo.

V ustanoveniach a nasl. (druhá hlava piatej časti) je upravený osobitný

druh konania v správnom súdnictve, ktorým je rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam

a postupom správnych orgánov. Podľa týchto ustanovení sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu.

V ustanoveniach a (štvrtá hlava piatej časti) je upravený osobitný

druh konania v správnom súdnictve, a to konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy,

v rámci ktorého sa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej

správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym

predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu

verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.

Ak sa teda sťažovateľ domnieva, že mesto je pri vybavovaní jeho podania nečinné,

resp. že jeho úradný postup je nesprávny, je nepochybné, že má možnosť s týmito

námietkami obrátiť sa žalobou na všeobecný súd. Sťažovateľ využitie tohto prostriedku

nápravy porušenia ním označených článkov , dohovoru a dodatkového protokolu

v konaní pred ústavným súdom nepreukázal.

Vzhľadom na princíp subsidiarity („ak nerozhoduje iný súd“) vyplývajúci

z citovaného môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu

alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba

alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred iným štátnym orgánom

Slovenskej republiky (vrátane všeobecných súdov).

Keďže právomoc všeobecného súdu v danej veci vylučuje právomoc ústavného súdu,

bolo možné sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25

ods. 2 aj pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

S poukázaním na uvedené sa ústavný súd nemohol stotožniť s tvrdením sťažovateľa,

že „nezdá sa, že by bolo reálne dosiahnuť nápravu v niektorom type konania pred

všeobecným súdom SR (i keď sa o to pokúsim, avšak neskôr)“. Navyše toto svoje

presvedčenie sťažovateľ nepodporil žiadnym racionálnym argumentom.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby

ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa uplatnených v jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. júla 2010