Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 334/2010
PDF · 223.11 KB
No categories available
II. ÚS 334/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. júla 2010
predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu Ž., vo veci namietaného
porušenia čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 51 ods. 1, čl. 152 ods. 4 a čl. 154c Ústavy Slovenskej
republiky, namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1
a 4 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 8
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva zaručeného v čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Mestského úradu mesta D. v konaní vedenom pod sp. zn. 3981/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. Š. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júna 2010
doručená sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 51 ods. 1, čl. 152 ods. 4 a čl. 154c Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), porušenie základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1, čl. 46
ods. 1 a 4 a čl. 48 ods. 2 ústavy, práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva zaručeného v čl. 1
Dodatkového protokolu k dohovoru (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Mestského
úradu mesta D. (ďalej len „mesto“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3981/2010.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:
«Dňa 5. marca 2010 som sa písomnou formou obrátil na mesto D. ako na protestný
orgán v zmysle § 79 a násl. zákona č. 191/1950 Zb., domnievajúc sa, že mestá a obce
prevzali na seba kompetencie protestných orgánov nakoľko súčasná legislatíva v rámci
organizácie miestnej samosprávy opustila pojem národný výbor, ktorý v súčasnosti
neexistuje. S poukazom na § 28 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
prechádzajú na obce pôsobnosti, ktoré ku dňu účinnosti citovaného zákona patrili podľa
osobitných predpisov... bývalým miestnym národným výborom a to vtedy, ak tieto
pôsobnosti osobitný zákon nezveruje orgánom štátu. V našich podmienkach je osobitnou
právnou úpravou zverujúcou kompetencie bývalých miestnych národných výborov „do rúk“
štátu zákon č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy... Zmienka o agende
súvisiacej s výkonom pôsobnosti protestného orgánu sa v ustanoveniach tohto predpisu
nenachádza... Z uvedeného dôvodu preto vyplýva, že výkon protestnej agendy prešiel
v súlade s § 28 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. spolu s inými... z národných výborov na obce.
Ako vyplýva z príloh protestný orgán sa dopustil voči mne odopretia práva, keď bezdôvodne
odmietol splniť si povinnosť zo zákona a vykonať protest na základe mnou udeleného
poverenia formou písomnej žiadosti o vykonanie predloženia a vyhotovenie protestnej
listiny. Vzhľadom na to, že sa jednalo o úkon nevyhnutný pre zachovanie postihového, resp.
regresného nároku k vista zmenke k nepriamym dlžníkom... s doložkou povinnosti predložiť
predmetnú cudziu... zmenku a akceptu došlo nečinnosťou a nesprávnym úradným postupom
protestného orgánu (mesta) k úplnému znehodnoteniu a zničeniu zmenkového záväzku a tým
k porušeniu základných práv... Tento postup protestného orgánu možno zhodnotiť za
svojvoľný a veľmi nezodpovedný a tým, že došlo k porušeniu právnej (zodpovednosti)
povinnosti protestný orgán (mesto) zodpovedá za celú škodu takto vzniknutú. Právo na
plnenie (pohľadávka) zo zmenkového záväzku bolo „majetkom“ sťažovateľa, ktorý mal
zákonný nárok, či nádej... na jeho konkretizáciu a nadobudnutie do vlastníctva...
K námietke porušenia práva na rešpektovanie korešpondencie došlo zo strany mesta
tým, že sa vôbec pokúša opätovne doručiť zásielku, ktorá bola mestu vrátená z toho dôvodu,
že v čase doručenia do tunajšieho ÚVTOS Ž. som nebol prítomný nakoľko ma eskortoval
ZVJS na príkaz súdu do ÚVV Ž. za účelom predvedenia na pojednávanie, čo bolo uvedené
na vrátenej zásielke avšak Slovenskou poštou nesprávne pochopené, keď na takto vrátenej
zásielke uviedla, že adresát neznámy, pričom som bol v skutočnosti iba dočasne
nezastihnuteľný...
Nevykonaním protestu v zákonom určenej lehote došlo aj k porušeniu práva na
prístup k súdu, pretože bez protestu nie je možné si uplatniť nárok zo zmenky pred súdom,
pretože prakticky takýto záväzok úplne zanikol a do úvahy neprichádza ani zmenkové
obohatenie, pretože ak si majiteľ zmenku mohol uplatňovať svoje práva voči iným
zmenkovým dlžníkom, nemôže ísť o obohatenie...
Žiadam ÚS SR, aby v zmysle ust. § 53 ods. 2 zohľadnil všetky okolnosti danej veci,
ktoré by mohli spĺňať podmienku nesplnenia vyčerpania opravných prostriedkov z dôvodov
hodných osobitného zreteľa... okrem toho nezdá sa, že by bolo reálne dosiahnuť nápravu
v niektorom type konania pred všeobecným súdom SR (i keď sa o to pokúsim, avšak
neskôr).»
Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na
ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Mesto D. postupom v konaní o proteste vedenom pod sp. zn. 3981/2010 porušilo
(tak samostatne ako ja v organickom spojení) základné právo sťažovateľa na inú právnu
ochranu, základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote,
základné právo na prístup k súdnej ochrane podľa čl. 46 ods1, 4 Ústavy SR, základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, základné
právo vlastniť majetok a základné právo na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR,
právo, resp. princíp právnej istoty, zákonnosti, ústavnosti a spravodlivosti podľa čl. 1, čl. 2
ods. 2, čl. 51 ods. 1, čl. 152 ods. 4 a čl. 154c Ústavy SR, ako aj právo na prístup k súdu,
právo na súd a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd samostatne i v spojení s právom na
pokojné užívanie majetku, resp. právom na majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na rešpektovanie
korešpondencie podľa čl. 8 Dohovoru.
Mestu D. sa zakazuje pokračovať v porušovaní sťažovateľových vyššie označených
práv a prikazuje sa mu vo veci pod sp. zn. 3981/2010 konať a obnoviť stav pred porušením
práv.
Inak než v prípade obnovenia stavu pred porušením práv je mesto D. povinné
vyplatiť sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške spôsobenej škody na
majetku porušením práva na plnenie zo zmenky spolu s úrokom z omeškania 6% odo dňa
zročnosti do zaplatenia a s odmenou vo výške 1/3 % zmenkovej sumy..., všetko do dvoch
mesiacov od právoplatnosti (doručenia) tohto nálezu Ústavného súdu SR.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 51 ods. 1, čl. 152
ods. 4 a čl. 154c ústavy, namietané porušenie základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1,
čl. 46 ods. 1 a 4 a čl. 48 ods. 2 ústavy, práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 8 dohovoru
a práva zaručeného v čl. 1 dodatkového protokolu postupom mesta v konaní vedenom pod
sp. zn. 3981/2010, ktoré sťažovateľ vidí v súvislosti s jeho podaním urobeným 5. marca
2010, a to tým, že podľa názoru sťažovateľa mesto bolo v jeho veci nečinné a pri
vybavovaní tohto podnetu zvolilo nesprávny úradný postup.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy
veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej
moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima
ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých
ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by
znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad
uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).
To znamená, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy možno ústavnému súdu podať
spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky,
ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť
neprípustná.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. Z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna
žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje
k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal
návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého
konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona
oprávnený.
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie
návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže
vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na vykonanie
ktorých je podľa zákona oprávnený.
Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu,
pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.
Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,
vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 zákona
o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený
v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom
sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje
nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.
Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že
nevyužitie podnetu ako prostriedku nápravy v rámci sústavy orgánov prokuratúry
Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným
súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej
kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa
zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických
prekážok zákonného postupu (m. m. I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05, IV. ÚS 126/07).
Vzhľadom na to ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
na tom, že každý sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať
všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd
účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov (napr.
III. ÚS 152/03, IV. ÚS 126/07).
Podľa právneho názoru ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona
o prokuratúre a opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre poskytujú
sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (vrátane tých práv,
ktoré uplatnil sťažovateľ; m. m. IV. ÚS 158/03, IV. ÚS 80/03, IV. ÚS 330/04, IV. ÚS
53/05, I. ÚS 186/05, II. ÚS 94/06, I. ÚS 112/06, IV. ÚS 126/07). Podnet (opakovaný
podnet) zakladá povinnosť prokurátora aj nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať,
vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.
Z príloh sťažnosti vyplýva, že proti postupu mesta sťažovateľ podal Generálnej
prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) podnet z 15. apríla
2010 na preskúmanie postupu mesta, ktorý generálna prokuratúra 17. mája 2010 odstúpila
na vybavenie vecne a miestne príslušnej Okresnej prokuratúre Trenčín (ďalej len „okresná
prokuratúra“). Okresná prokuratúra podnet sťažovateľa 2. júna 2010 pod č. k. Pd 87/10-8
odložila ako nedôvodný. Z upovedomenia o preskúmaní podnetu okresnej prokuratúry
vyplýva, že podnet sťažovateľa bol založený na obdobných námietkach a argumentoch ako
sťažnosť podaná ústavnému súdu.
V upovedomení o preskúmaní podnetu okresná prokuratúra uviedla:
„Dňa 05. 03. 2010 (zrejmé z časovej pečiatky na obálke) Ste sa obrátili na mestský
úrad D. vo veci objednávky protestu a žiadosti o vyhotovenie protestnej listiny. Na to mesto
Vám hneď, t. j. 09. 03. 2010 objednávku protestu vrátilo späť vzhľadom na skutočnosť, že
miestne národné výbory zanikli ex lege a od 24. 11. 1990 nadobudol účinnosť zákon o
obecnom zriadení pod č. 369/1990 Z. z. Táto kompetencia v zmysle uvedeného zákona na
obce/mestá neprešla, túto činnosť v súčasnosti vykonávajú už len súdy a notári.
Ako ďalej vyplýva z predložených listinných materiálov mesta D., originál Vašej
žiadosti a originál cudzej zmenky Vám bol vrátený mestom doporučene späť na adresu,
ktorú Ste uviedli v liste i na obálke. Na to Ústav na výkon trestu odňatia slobody - priečinok
42/VD Ž. vrátil poštu späť s poznámkou - adresát neznámy, Eskorta 09. 03. 2010 súd Žilina
(fotokópiu prikladám k nahliadnutiu).
V zmysle § 35 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je
prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu
zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na
podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či
môže vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie
porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona
alebo podľa osobitných predpisov.
Záverom len podotýkam, že za nečinnosť orgánov verejnej správy sa považuje stav,
keď z titulu nepresných vymedzení kompetencií kompetentný orgán nekoná, hoci nastali
skutočnosti, s ktorými zákon spája povinnosť konať.
Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov
v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných
podmienok, príp. opomenutie urobiť úkon.
Vzhľadom na uvedené som dospela k záveru, že Vami uvádzané skutočnosti nie sú
dôvodné, a teda mesto D. postupovalo v súlade so zákonom, svojím konaním sa nedopustilo
nečinnosti, ani nesprávneho úradného postupu.“
Z uvedeného vyplýva, že námietkami sťažovateľa proti postupu mesta tak, ako ich
predniesol aj v sťažnosti podanej ústavnému súdu, sa príslušný orgán verejnej moci –
okresná prokuratúra – v dostatočnej miere zaoberal a primerane zisteným záverom ho
vybavil. Proti vybaveniu svojho podnetu okresnou prokuratúrou však sťažovateľ opakovaný
podnet, ktorým by sa zaoberala nadriadená prokuratúra, nepodal (aspoň to nevyplýva ani
z obsahu sťažnosti, ani z jej príloh). Nič to však nemení na skutočnosti, že sťažovateľ
vo svojej sťažnosti adresovanej ústavnému súdu upovedomenie okresnej prokuratúry
z 2. júna 2010, ktorým bol jeho podnet vybavený a postup jeho vydaniu predchádzajúci,
nenamietal, preto tento ani nemohol byť predmetom skúmania ústavného súdu z hľadiska
možného porušenia základných práv sťažovateľa, a to s prihliadnutím na znenie § 20 ods. 3
zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania
okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone, čo nebol tento prípad.
Zákon o prokuratúre teda poskytoval sťažovateľovi proti postupu mesta prostriedok
nápravy – podnet (sťažovateľom využitý, ale pred ústavným súdom nenamietaný)
a opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre), ktorým sa mohol domáhať
preskúmania zákonnosti napadnutého postupu mesta, ale aj postupu okresnej prokuratúry
(opakovaným podnetom), ktorá preskúmala postup mesta v predmetnej veci. Uvedené
právne prostriedky umožňovali sťažovateľovi dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na
právomoc prokurátora okresnej prokuratúry, ako aj prokurátora vyššej inštancie záväzným
pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení v predmetnej veci, ak by na základe podnetu
(aj opakovaného) sťažovateľa dospeli k záveru, že označené vybavenie či už mesta, alebo aj
okresnej prokuratúry, príp. ich postup, ktorý im predchádzal, bol v rozpore so zákonom.
Vyčerpanie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom
súde podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred
ústavným súdom (napr. I. ÚS 256/05, IV. ÚS 126/07).
Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ ešte pred podaním
sťažnosti ústavnému súdu mal využiť iný právny prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu
práva účinne poskytuje, v danom prípade opakovaný podnet v zmysle citovaných
ustanovení zákona o prokuratúre. Z tohto dôvodu ústavný súd odmietol sťažnosť v celom
rozsahu ako neprípustnú podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa, aby „ÚS SR... v zmysle ust. § 53 ods. 2 zohľadnil
všetky okolnosti danej veci, ktoré by mohli spĺňať podmienku nesplnenia vyčerpania
opravných prostriedkov z dôvodov hodných osobitného zreteľa...“, ústavný súd ju nemohol
akceptovať, a to najmä z dôvodu, že sťažovateľ žiadne dôvody ani okolnosti hodné
osobitného zreteľa vo svojej sťažnosti neuviedol.
Nad rámec ústavný súd poznamenáva, že pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie ním
označených článkov ústavy a dohovoru (príp. dodatkového protokolu) nečinnosťou mesta
a jeho nesprávnym úradným postupom, v takom prípade mal možnosť domáhať sa ochrany
svojich práv žalobou podanou všeobecnému súdu v zmysle ustanovení piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) upravujúcich správne súdnictvo.
V ustanoveniach § 247 a nasl. OSP (druhá hlava piatej časti) je upravený osobitný
druh konania v správnom súdnictve, ktorým je rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam
a postupom správnych orgánov. Podľa týchto ustanovení sa postupuje v prípadoch,
v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto
rozhodnutia a postupu.
V ustanoveniach § 250t a § 250u OSP (štvrtá hlava piatej časti) je upravený osobitný
druh konania v správnom súdnictve, a to konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy,
v rámci ktorého sa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej
správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym
predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu
verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.
Ak sa teda sťažovateľ domnieva, že mesto je pri vybavovaní jeho podania nečinné,
resp. že jeho úradný postup je nesprávny, je nepochybné, že má možnosť s týmito
námietkami obrátiť sa žalobou na všeobecný súd. Sťažovateľ využitie tohto prostriedku
nápravy porušenia ním označených článkov ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu
v konaní pred ústavným súdom nepreukázal.
Vzhľadom na princíp subsidiarity („ak nerozhoduje iný súd“) vyplývajúci
z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu
alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba
alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred iným štátnym orgánom
Slovenskej republiky (vrátane všeobecných súdov).
Keďže právomoc všeobecného súdu v danej veci vylučuje právomoc ústavného súdu,
bolo možné sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde aj pre nedostatok právomoci ústavného súdu.
S poukázaním na uvedené sa ústavný súd nemohol stotožniť s tvrdením sťažovateľa,
že „nezdá sa, že by bolo reálne dosiahnuť nápravu v niektorom type konania pred
všeobecným súdom SR (i keď sa o to pokúsim, avšak neskôr)“. Navyše toto svoje
presvedčenie sťažovateľ nepodporil žiadnym racionálnym argumentom.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby
ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa uplatnených v jeho sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. júla 2010