Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-36-2021.pdf
PDF · 109.46 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/36/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobkyne E. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, F., zastúpenej JUDr. Stelou Wildeovou, advokátkou, so sídlom Palárikova 3, Prešov, proti žalovanému E. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, Z. H. - J., prechodne bytom C. XX, F., o ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovanému sa voči žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 31. 08. 2021, doručenou elektronicky Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej „súd“) dňa 20. 09. 2021, žalobkyňa, zastúpená advokátkou ustanovenou Centrom právnej pomoci, kanceláriou Prešov žiadala, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa priblíženia k nej na vzdialenosť 10 metrov. Žalobu odôvodnila tým, že má za sebou traumatizujúci manželský vzťah so žalovaným, plný hádok a manipulovaní jej osoby, podľa jej subjektívneho názoru aj plný psychického a fyzického násilia, páchaného žalovaným na jej osobe. Týranie však nebolo potvrdené rozsudkom súdu. Bolo však voči žalovanému začaté trestné stíhanie pre podozrenie z týrania blízkej osoby, keď žalovaný po verbálnom konflikte a zamknutí žalobkyne v kôlni 18. 07. 2019, ktorý vznikol ohľadne vynášania spoločných vecí zo strany žalovaného zo spoločného domu, patriaceho v tom čase do BSM, sotil do žalobkyne takým spôsobom, že si to u nej vyžiadalo operáciu kolena. Tento skutok však bol následne prekvalifikovaný na priestupok a žalovaný bol Okresným úradom Prešov, odborom všeobecnej vnútornej správy, dňa 17. 12. 2019, uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Tvrdila, že existovali aj ďalšie konflikty, ktoré však pre nedostatok iných dôkazov neohlásila orgánom činným v trestnom konaní s výnimkou fyzického napadnutia, ktorého sa žalovaný dopustil v roku 2012, za čo bol žalovaný uznaný vinným z priestupku. Na základe jej návrhu, ktorý podala v obave o svoj život a zdravie, bolo vydané neodkladné opatrenie a žalovaný bol dočasne vylúčený z užívania v tom čase ešte spoločného rodinného domu súpisné číslo XX, C., zapísaný na LV č. XX, vrátane priľahlých pozemkov č. XX, XX, XX a XX. Žalovaný sa však aj po rozvode občasne zdržiava v Obci C., v dôsledku čoho sa cíti byť žalobkyňa pod neustálym tlakom a žije v strachu keď nikdy nevie, kde a kedy sa objaví. Po rozvode manželstva došlo k vyporiadaniu BSM s tým, že nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XX, k. ú C.
- rodinný dom súpisné číslo XX a priľahlé pozemky, prešli do výlučného vlastníctva žalobkyne, k čomu došlo dňa 22. 05. 2020. v dôsledku tejto skutočnosti požiadala o zmenu návrhu vo veci v tom čase už vydaného neodkladného opatrenia, vrátane povinnosti podať žalobu o vylúčenie žalovaného z užívania predmetných nehnuteľností. Následne, na základe výzvy súdu, došlo k späťvzatiu tejto žaloby. Súd žalobkyňu poučil, že uvedené jej nebráni podať inú žalobu, a to práva na ochranu osobnosti - zákaz
priblíženia. Podľa žalobkyne boli naplnené atribúty žaloby, pričom sa odvolávala na neoprávnené zásahy žalovaného v roku 2012 a v roku 2019. Tieto zásahy žalovaného objektívne privodili žalobkyni ujmu na zdraví, pričom sa jedná o ujmu na právach žalobkyne, ustanovených v § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.).
2. Žalovaný vo vyjadrení, doručenom súdu písomne dňa 20. 10. 2021, žiadal žalobu zamietnuť. Žalobkyňou popísané incidenty, a to prvý spred 10-tich rokov a druhý spred 2 rokov označil za obranu dcéry pred útokom a obranou svojho majetku. Uviedol, že tvrdenie žalobkyne o tom, že on jej privodil ujmu na zdraví, nebolo potvrdené v trestnom konaní. Tvrdil, že psychické problémy u žalobkyne začali v roku 2017 po tom, ako ju odmietol iný muž, s ktorým sa snažila nadviazať vzťah. Žalobkyni (bývalej manželke) sa snažil pomôcť tým, že zobral ju aj spoločnú dcéru na niekoľko mesiacov do Indie, kde sa podľa žalovaného zlepšil žalobkynin stav. Tvrdil, že nie je agresívny, pričom sa odvolával na znalecký posudok, vypracovaný pre účely trestného konania. Ako nenáležité označil tvrdenie žalobkyne, že sa obáva o svoj život, pretože neuviedla žiadnu udalosť od rozvodu manželstva, ktorá by tomu nasvedčovala. Žalobu považuje preto za snahu žalobkyne vyštvať ho z dediny. Pokiaľ ide o spoločnú dcéru, žalobkyňa mu umožňovala s touto sa stretávať až na základe výkonu rozhodnutia, v dôsledku čoho návrh na výkon rozhodnutia stiahol. Žalobkyňa bráni dcére hrať sa von vtedy, keď je on prítomný v dedine. Podľa rozhodnutia súdu dcéru si majú odovzdávať, takže v prípade vyhovenia žaloby by nebolo možné realizovať odovzdávanie dcéry, ako aj zúčastňovať sa rodičovských združení, podujatí dcéry, ak by tam bola aj žalobkyňa. Obidvaja sú členmi komunity Hare Krišna na adrese C. XX. Podľa žalovaného má problém práve žalobkyňa, ktorý súvisí s jej nepriaznivým psychickým stavom, ktorý podľa jeho názoru je možné liečiť iba medikamentózne. Žalobkyňa vyhľadala psychológa až vo februári 2021, keď sa dozvedela o jeho úmysle vrátiť sa do C..
3. Žalobkyňa v replike označila tvrdenie žalovaného, pokiaľ sa odvolával na výsledky trestného konania, za účelové, pričom poukázala na to, že v prvom prípade žalovaný uznal, že ju udrel do hlavy a v druhom prípade, že ju sotil. Žalovaný bagatelizuje jej traumatizujúce zážitky z ich vzájomného spolužitia. Ako vykonštruované označila tvrdenie o tom, že neuniesla odmietnutie iného muža - uviedla, že išlo len o e-mailovú komunikáciu a jej chvíľkovú nevinnú ilúziu o peknom harmonickom vzťahu. Poprela, že by havária a psychické zrútenie boli z jej strany pokusom o samovraždu, pretože išlo len o nešťastnú náhodu. Trvalé bydlisko na adrese C. XX si žalovaný zriadil až po tom, ako počas pandémie bol dňa 26. 03. 2021 pokutovaný za porušenie zákazu vychádzania. Vyhovenie návrhu by nemalo vplyv na úpravu styku s dcérou, pretože táto má 10 rokov, takže vzdialenosť 10 metrov pri odovzdávajú dieťaťa nie je problém. Miesto odovzdania je totiž zvonica, vzdialená 20 metrov od bydliska žalobkyne.
4. Žalovaný v duplike tvrdil, že si nespomína, že by pri prvom incidente bol udrel žalobkyňu do hlavy, ani nevedel, ako sa tento údaj dostal do rozhodnutia. Druhý incident podľa žalovaného bol vyvolaný správaním sa žalobkyne, ktorá posypala jeho auto popolom, pričom nebolo zistené kedy a akým spôsobom došlo k zraneniu žalobkyne. Od rozvodu manželstva z jeho strany nedochádza k žiadnemu agresívnemu správaniu voči žalobkyni, naopak ona mu do hlavy hodila šutry - za tento priestupok jej bola uložená sankcia. Pokiaľ ide o porušenie zákazu vychádzania, bolo to v čase, keď odovzdal dcéru žalobkyni a išiel si ku kamarátovi po peniaze. Vtedy žalobkyňa zavolala na neho políciu a nakoľko sa s policajtami nechcel hádať, zaplatiť miernu pokutu, o čom doklad nemá. Túto udalosť zo dňa 26. 03. 2021 označil za zákerné správanie žalobkyne.
5. Na pojednávaní strany vo svojich výpovediach v podstate zotrvali na tvrdeniach, uvedených v písomných podaniach.
6. Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že podanie žaloby je následkom dlhodobého ponižovania zo strany žalovaného, čo postupne gradovalo až tak, že žalovaný s ňou vyslovene manipuloval. Po tom, ako v roku 2019 podala návrh na výživné na dcéru, začali vznikať konflikty z toho, že žalovaný si začal odnášať veci z domu, čomu sa ona snažila zabrániť, nakoľko sa jednalo o spoločný majetok. Žalovaný sa jej vyhrážal, že ju vyhodí, vyhrážal sa jej zabitím, a preto vždy zavolala políciu tak, ako jej to bolo odporúčané, pričom sami policajti jej povedali, že to zaváňa týraním. Preto dala aj podnet na trestné stíhanie. Následne však dokázali vyriešiť problémy s BSM, všetko po telefóne a teraz už riešia iba otázku dcéry. Keď vie, že žalovaný je v obci, tak sa mu snaží vyhýbať, zamyká sa v dome z dôvodu, že akýkoľvek problém, ktorý sa týka dcéry, žalovaný má tendenciu riešiť z očí do očí, pričom ona vzájomný kontakt so žalovaným nezvláda. On to veľmi dobre vie a podľa jej názoru žalovaný vyhľadáva problémy ohľadne dcéry, aby sa
s ňou mohol osobne kontaktovať. Potvrdila, že hodila do žalovaného štrk pri konflikte, ktorý sa stal pri dome patriacom jej matke. S nájomcom riešila otázku jeho odchodu z nájmu a vzhľadom na správanie žalovaného to nezvládla - stalo sa to v roku 2020. Potvrdila, že v minulosti mávala stavy neurózy, preto začala navštevovať psychológa, teraz absolvuje tieto návštevy 1x mesačne a vidí pokrok. Za posledné 2 roky sa so žalovaným vôbec osobne nestretli, okrem stretnutí sa súdoch. Jej zdravotný stav sa zlepšil až tak, že kvôli dcére je schopná v obci prejsť popri aute žalovaného. Žalovaný síce do domu nechodí ale vie, že čas trávi v C.. Obec C. má asi 500 obyvateľov, kde je chrám Hare Krišna, pričom žalobkyňa aj žalovaný sú členmi tejto komunity. Aktuálne do chrámu nechodí kvôli kovidu, ale na žiadne podujatia ani nemôže ísť slobodne, pretože má obavu, či sa nestretne so žalovaným. Práve pre túto istotu potrebuje, aby bolo jej žalobe vyhovené. Potvrdila, že posypala auto žalovaného popolom za situácie, že žalovaný odnášal veci napriek jej nesúhlasu, a preto mu povedala, že nech si odnesie všetko aj s popolom. Popol chcela vysypať do auta, keď by žalovaný otvoril dvere na aute, ale on ju sotil, takže popol vysypala na seba a tým pádom aj na auto.
7. Žalovaný uviedol, že problémy u žalobkyne začali vznikať v roku 2017 z dôvodu, že mala záujem o iného muža, ktorý ju odmietol. V dôsledku toho sa žalobkyňa zrútila, čo dospelo do takého štádia, že v noci ho zobudil svokor, ktorý mu povedal, že žalobkyňa odišla na aute, pričom od dcéry sa dozvedel, že matka jej pred odchodom povedala „promiň, já to musím udělat“. Žalovaný z toho vyvodil, že dopravná nehoda bola pokusom žalobkyne o samovraždu. Poprel, že by žalobkyňu bol napádal, bola to práve žalobkyňa, ktorá sa začala zvláštne správať. Ešte v čase, keď spolu bývali v C., požadovala, aby každý z nich mal vlastnú chladničku, vlastnú hubku na umývanie riadu, zamkla bojler a požadovala, aby si urobil vlastný bojler. Posledný konflikt sa stal 13. 11. 2020, kedy žalobkyňa do neho hodila kamene za situácie, že on chcel riešiť nejaké otázky so susedom. Poprel tvrdenie žalobkyne, že by mal snahu riešiť konflikty so žalobkyňou z očí do očí, všetko riešia telefonicky alebo si píšu. Potvrdil, že začiatkom roka 2021, keď doviezol dcéru a odovzdal ju navrhovateľke, išiel za kamarátom, ktorý v obci býva. Na to žalobkyňa oznámila polícii, že porušuje protipandemické opatrenia. Vtedy zaplatil pokutu asi 10,- eur. Žalobkyňa bráni dcére, aby sa s ním stretáva v iný čas, ako je to určené súdom. Pokiaľ je on v C., tak žalobkyňa dcéru nepustí von, aby sa s ním náhodou nestretla.
8. Podľa § 11 Obč. zák., fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
9. Podľa § 13 ods. 1 Obč. zák., fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
10. Podľa § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
11. Súd vo veci vykonal všetky dôkazy, označené stranami, okrem žalobkyňou navrhnutého dôkazu, a to obsahom rozhodnutia, ktoré sa malo týkať druhého prípadu (v podaní žalobkyne z 02. 11. 2021, tento dôkaz nie je dostatočne identifikovaný). So súhlasom žalovaného súd nevykonal ani ním navrhnuté dôkazy - vyžiadanie nahrávky (zrejme z pojednávania, predmetom ktorého bol riešený styk dcéry s otcom) a stanoviska „chrámovej rady“, ktorá má byť riadiacim orgánom komunity. Tieto dôkazy by navyše by ani nebolo možné vykonať, pretože podľa § 185 CSP súd v sporovom konaní z vlastnej iniciatívny dôkazy nevykonáva a ust. § 97 CSP by neumožňovalo „chrámovej rade“ oboznámiť sa s obsahom žaloby tak, ako žiadal žalovaný.
12. Z listinných dôkazov vyplýva, že manželstvo, ktoré strany uzavreli dňa 13. 06. 2009, bolo rozvedené na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 18. 08. 2019 - dátum rozvodu manželstva strany neuviedli a tento ani nevyplýva z listinných dôkazov. Pretože podľa údajov, zverejnených na LV č. XX k. ú. C., bol dňa 22. 05. 2020 povolený vklad vlastníckeho práva na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), k rozvodu manželstva došlo pred týmto dátumom.
13. Rozhodnutím o priestupku zo dňa 26. 10. 2012, vydaným Obvodným úradom Liptovský Mikuláš, odborom všeobecnej vnútornej správy, bol žalovaný uznaný vinným z priestupku, a to fyzického napadnutia žalobkyne dňa 22. 06. 2012 za čo mu bola uložená pokuta 20,- eur. Rozkazom o uložení sankcie, vydaným dňa 17. 12. 2019 OÚ-PO-OBVSII-2019/059647, Okresný úrad Prešov, odbor
všeobecnej vnútornej správy, bol žalovaný uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolužitiu, ktorého sa dopustil tým, že dňa 18. 07. 2019 na dvore rodinného domu XX, v Obci C. obidvoma rukami strčil do žalobkyne, následkom čoho táto spadla. Žalovanému bola uložená pokuta 30,- eur. Ako priestupok bola uznesením zo dňa 23. 01. 2020, č. k. ČVS: ORP-986/1-VYS-PO-2019, postúpená na prejednanie Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy Prešov trestnú vec, v ktorej bolo voči žalovanému začaté trestné stíhanie za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ktorého sa mal žalovaný dopustiť v presne nezistenom čase od roku 2009 až do vydania tohto rozhodnutia tak, že počas vzájomných hádok udieral svoju manželku päsťou do hlavy, kopal do nej a dal jej facku, vyhrážal sa jej fyzickým násilím a bránil jej stretávať sa inými ľuďmi, čím jej spôsoboval psychické utrpenie, stres, stavy úzkosti a to aj napriek tomu, že za obdobné konanie bol v minulosti priestupkovo riešené. Z dôvodov tohto uznesenia vyplýva, že za účelom objektívneho posúdenia skutkového stavu bol do konania pribratý znalec z odboru psychológie, pričom podľa záverov znaleckého posudku, vypracovaného J.. E. Č., charakter trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby nezodpovedá osobnosti E. C.. U tohto však bolo možné predpokladať vysoké očakávanie smerom k partnerke, zaujatie detailami, rozhodnosť a menšiu flexibilitu v prispôsobovaní sa v rutinných záležitostiach. Preto partnerské nezhody vedú ku konfliktom skôr v zhode s jeho osobnostnou výbavou, agresivita nie je primárnou zložkou osobnosti E. C. a impulzivita, ak sa vyskytla, bola vysoko pravdepodobne dlhodobo potencovaná partnerskými konfliktami. Výsledok tohto priestupkového konania nebol dokladovaný - z vyjadrenia žalobkyne vyplýva, že táto zrejme odmietla v tejto veci vypovedať. Na základe návrhu žalobkyne zo dňa 20. 09. 2019, Okresný súd v Prešove uznesením zo dňa 20. 09. 2019, č. k. 32C/44/2019-23, uložil žalovanému, aby dočasne nevstupoval do rodinného domu č. XX, postavený na parcele č. 63, zapísaný na LV č. XX, k. ú. C., a na pozemky registra C-KN, parcela č. 58, 59, 60 a 63, zapísané na LV č. XX, k. ú. C.. Žalobkyni uložil podať v lehote 30 dní na Okresnom súde Prešov žalobu vo veci samej. Podľa tvrdenia žalobkyne podala žalobu, ktorou sa domáhala vylúčenia žalovaného z užívania spoločného domu a priľahlých pozemkov, avšak na základe výzvy Okresného súdu Prešov zo dňa 10. 06. 2020, sp. zn. 13C/55/2019, žalobu zobrala späť. V dôsledku toho uznesením zo dňa 25. 09. 2020, č. k. 13C/55/2019-89, Okresný súd Prešov zastavil konanie o vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti. Podľa tvrdenia strán, toto neodkladné opatrenia nebolo zrušené postupom podľa ust. § 336 ods. 4 CSP v spojení s § 335 CSP, ale viac-menej zaniklo, pretože v dôsledku vyporiadania BSM žalobkyňa zobrala späť žalobu o vylúčenie žalovaného z užívania domu. Po rozvode manželstva strany uzavreli dohodu o vyporiadaní BSM, v rámci ktorej nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XX, k. ú. C., a to rodinný dom súpisné číslo XX a priľahlé pozemky parcely č. 58, 59, 60 a 63 nadobudla žalobkyňa, ktorá tieto nehnuteľnosti vlastní v celosti. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 24. 05. 2021, č. k. 30P/118/2021-17, súd schválil rodičovskú dohodu o úprave styku otca (žalovaného) s maloletou C. C., nar. XX. XX. XXXX tak, že otec je oprávnený s dcérou sa stretávať počas bežného roka každý párny týždeň od piatka od 13.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Zároveň bol upravený styk otca s maloletou dcérou aj počas letných prázdniny, jarných prázdnin, veľkonočných prázdnin, vianočných prázdnin, zimných prázdnin a počas jesenných prázdnin. Otec sa zaviazal maloletú prevziať aj odovzdať v dohodnutý deň a čas vždy v mieste bydliska matky pred drevenou zvonicou. Matka sa zaviazala maloletú na styk s otcom riadne pripraviť. Rozkazom o uložení sankcie za priestupok zo dňa 13. 01. 2021 Okresný úrad Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy, uložil žalobkyni pokutu vo výške 15,- eur za priestupok proti občianskemu spolužitiu, ktorého sa dopustila 13. 11. 2020 v Obci C., pri dome s popisným číslom XX, kde fyzicky napadla svojho bývalého manžela E. C. tak, že po ňom hádzala kamene, ktoré vzala zo zeme z príjazdovej cesty, pričom ho trafila do hlavy, ale nespôsobila mu zranenie, ktoré by si vyžadovalo lekárske ošetrenie. Žalobkyni bola uložená pokuta 15,- eur.
14. Zo správy, vypracovanej dňa 08. 11. 2021 H.. E. Š., klinickým psychológom vyplýva, že žalobkyňa je vedená v ambulancii od marca 2021, kde bola odoslaná psychiatrom na vyšetrenie a psychoterapiu. Žalobkyňa na sedenia pravidelne dochádza, jedno sedenie trvá 50 minút. Nastáva zlepšenie stavu, dokáže lepšie fungovať v bežnom živote, ale tak, ako to pri posttraumatických stavoch býva, znovuobjavenie sa situácie, udalosti, miesta, či osoby, na ktorú je stav viazaný, zvyšujú strach a pocit bezmocnosti, ktoré zvyšujú hladinu strachu. Správa, predložená na pojednávaní, popisuje psychologické vyšetrenie žalobkyne dňa 05. 03. 2021 a uvádza, že u žalobkyne je najvýraznejšia úzkosť, až psychotické hĺbky, výrazné, ale zároveň trošku aj vážne pocity ohrozenia, bojí sa exmanžela, ale nevie špecifikovať, čoho presne. Nevie odísť, ale bojí sa aké to bude, ak zostane. Prítomná je bezmocnosť, ale zároveň v iných oblastiach sila, bojovnosť. Tento stav môže byť spôsobený skúsenosťou s tým, čo sa dialo v manželstve, ale resp. zároveň môže ísť o výrazný vnútorný konfliktný obsah, ktorý nevie vyriešiť a obranné mechanizmy zlyhávajú až k psychotickým obranám.
15. V zmysle čl. 23 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje sa sloboda pohybu a pobytu. Obdobné právo vyplýva aj z čl. 45 Charty základných práv EÚ. Toto ústavne garantované právo je možné obmedziť hlavne podľa § 51 ods. 1 a 4 Trestného zákona, keď takéto obmedzenie môže súd uložiť pri podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody alebo uložení probačného dohľadu nad správaním sa v skúšobnej dobe, pričom sa jedná o obmedzenie dočasné. Slobodu pohybu, garantovanú Ústavou Slovenskej republiky a Chartou základných práv EÚ, je možné obmedziť aj podľa predpisov občianskeho práva, za splnenia podmienok, upravených v § 11 a v § 13 ods. 1 Obč. zák. K tomu, aby bolo možné fyzickej osobe uložiť takéto obmedzenie, musí byť preukázaný neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti. Pre rozhodnutie súdu je navyše rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia.
16. V predmetnej veci bolo preukázané, že počas trvania manželstva strán sa vyskytovali konfliktné situácie, ktoré boli dokonca riešené orgánmi činnými v trestnom konaní. Po rozvode manželstva - minimálne od roku 2020, sa žalobkyňa so žalovaným nestretávajú inak, ako na súde. Stretávanie žalovaného (otca) s mal. dcérou C., sa realizuje na základe súdneho rozhodnutia tak, že žalovaný si vyzdvihuje dcéru v mieste bydliska žalobkyne dojednaným spôsobom, pričom nebol v súvislosti s tým zaznamenaný žiadny konflikt. Žalobkyňa sama uviedla, že žalovaný od vyporiadania BSM nemám tendenciu vstupovať do domu, pričom minimálne od roku 2020 nebolo zistené žiadne také správanie žalovaného, ktoré by mohlo u žalobkyne vzbudzovať akúkoľvek obavu. Žalobkyňa uznala, že má zdravotné problémy, ktoré sa snaží riešiť, pričom psychologická liečba, ktorú absolvuje u H.. E. Š., má pozitívne výsledky. Z tohto vyjadrenia žalobkyne potom vyplýva, že pokiaľ absolvuje liečbu, dochádza k zlepšeniu jej psychického stavu aj za situácie, že žalovanému nebolo zakázané približovať sa k žalobkyni na požadovanú vzdialenosť 10 metrov. Nemožno vylúčiť, že určité úzkostné stavy žalobkyne môžu mať základ v spolužití so žalovaným. To však neznamená, že žalovanému možno v súčasnom období obmedziť ústavné právo na slobodu pohybu, hoci dlhšiu dobu (v posledných 2 rokoch) nedochádza z jeho strany k fyzickým alebo verbálnym útokom, ktorými by ohrozoval žalovanú. Pokiaľ sa od rozvodu manželstva strán vyskytli konfliktné situácie, bola to práve žalobkyňa, ktorá reagovala neprimerane (hádzala do žalovaného kamene, posypala mu auto popolom). Žalobkyňa uviedla, že zákaz priblíženia zo strany žalovaného by priaznivo pôsobil na jej psychiku. Prezentovala síce úzkostné stavy pokiaľ by sa so žalovaným mala stretnúť, ale jej správanie nesvedčí o tom, že by mala zo žalovaného skutočný strach, prípadne, že by sa obávala o svoj život alebo zdravie. Skôr možno z jej výpovede vyvodiť očakávanie, že ak by žalovanému bolo zakázané približovať sa k nej na určitú vzdialenosť, získala by pocit bezpečia, čím by došlo k zlepšeniu jej psychického stavu - rozhodnutie súdu teda vnímala ako súčasť terapie.
17. V zmysle § 13 ods. 1 Obč. zák. sa fyzická osoba môže domáhať, aby sa upustilo od existujúcich neoprávnených zásahov do jej práv na ochranu osobnosti. V predmetnej veci však nebolo ani tvrdené, že by v čase rozhodovania súdu existovali neoprávnené zásahy zo strany žalovaného voči žalobkyni, ani nebola tvrdená reálna hrozba takýchto zásahov. Od rozvodu manželstva sa strany osobne nestretávajú (mimo súdne pojednávania). Napriek tomu, že podľa žalobkyne má žalovaný tendenciu komunikovať s ňou „z očí do očí“, dokázali bez takéhoto stretnutia uzavrieť dohodu o vyporiadaní BSM, aj rodičovskú dohodu o úprave styku otca s mal. dcérou, ktorý sa realizuje bez zásadných problémov. Návrh žalobkyne, aby súd žalovanému zakázal priblížiť sa k jej osobe na vzdialenosť 10 metrov, potom nemá oporu v zistenom skutkovom stave, a preto súd žalobu zamietol.
18. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
20. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Trovy konania si uplatnila žalobkyňa, ktorá však v konaní úspešná nebola. Úspešný žalovaný si trovy neuplatnil, ale nakoľko v zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd aj bez návrhu, žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, bol priznaný voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Zo spisu však nevyplývajú žiadne trovy žalovaného, a preto o výške náhrady trov konania rozhodne súd - vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku len za predpokladu, že si ich žalovaný uplatní. Inak o výške trov žalovaného súd rozhodovať nebude.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.