Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Csp-244-2020.pdf
PDF · 116.96 KB
Case nature
Area
Subarea
38Csp/244/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou, v spore žalobkyne: V., právne zastúpenej KubalaLegal s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Rozvojová 2, Košice, IČO: 50 111 213 proti žalovanému: HP Real Estate s.r.o., so sídlom Kežmarská 311/4, Košice, IČO: 50 915 509, právne zastúpeného JUDr. Marián Jusko, advokát so sídlom Račí potok 3, Košice, o zaplatenie 2.000 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobkyni istinu 2.000 EUR spolu s 5 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 7.7.2020 do zaplatenia, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 91,29 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré žalovaný zaplatí na účet právneho zástupcu žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 25.9.2020 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 2.000 EUR spolu s 5 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 7.7.2020 do zaplatenia, ako aj úhrady náklad spojených s uplatnením pohľadávky v sume 91,29 EUR a náhrady trov konania. 2. Žalobkyňa svoj nárok skutkovo odôvodnila tým, že dňa 20.5.2020 uzavrela v právnom postavení odovzdávajúcej, so žalovaným, ako s preberajúcim, Dohodu o prevzatí zábezpeky, podľa ktorej zaplatila žalovanému sumu 2.000 EUR ako zábezpeku na kúpu nehnuteľností, a to : rodinného domu so N. zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcich sa v katastrálnom území J. evidovaných na liste vlastníctvM. a zároveň sa zaviazala uzavrieť kúpnu zmluvu s predávajúcim o prevode vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Za účelom zabezpečenia financovania predmetu kúpy prostredníctvom bankového úveru, si žalobkyňa objednala vypracovanie znaleckého posudku pre stanovenie všeobecnej hodnoty predmetu kúpy. L.ko znalec v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhadu hodnoty nehnuteľností, vypracoval nezávislý znalecký posudok pod číslom XX/XXXX. zo dňa 9.6.2020, z ktorého vyplynuli zamlčané vady predmetu kúpy (opísané v písomnom podaní žalobkyne zo dňa 19.6.2020). O týchto vadách sa žalobkyňa dozvedela až po podpise dohody o prevzatí zábezpeky (opísané v písomnom podaní žalobkyne zo dňa 19.6.2020). Toto zistenie žalobkyňa oznámila žalovanému písomne dňa 19.6.2020 a zároveň oznámila, že odstupuje od dohody o prevzatí zábezpeky s účinnosťou ku dňu doručenia tohto podania, a vyzvala žalovaného na vrátenie zábezpeky v celkovej výške 2.000 EUR v lehote 5 pracovných dní odo dňa doručenia uvedeného písomného podania. Písomné podanie žalobkyne zo dňa 19.6.2020 bolo žalovanému doručené dňa 29.6.2020. Dňa 30.6.2020 bola právnemu zástupcovi žalobkyne doručená žiadosť žalovaného o zaslanie kópie znaleckého posudku P. doručený právnemu zástupcovi žalobcu bol dňa 30.6.2020. Na základe žiadosti podľa predchádzajúceho odseku
právny zástupca žalobcu poslal dňa 1.7.2020 žalovanému kópiu znaleckého posudku č.. Uvedená kópia znaleckého posudku bola žalovanému doručená dňa 2.7.2020. Žalovaný požadovanú sumu žalobkyni dobrovoľne nevrátil. 3. Na tieto skutkové tvrdenia žalobkyňa označila alebo predložila dôkazy : Dohoda o prevzatí zábezpeky zo dňa 20.5.2020, Potvrdenie o platbe žalobkyne zo dňa 20.5.2020, Znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 9.6.2020, Písomné podanie žalobkyne zo dňa 19.6.2020, Sledovanie zásielky s podacím číslom V., Písomné podanie žalovaného doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 30.6.2020, Písomné podanie právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 1.7.2020, Sledovanie zásielky s podacím číslom V., Písomné podanie žalobkyne zo dňa 16.7.2020, Sledovanie zásielky s podacím číslom V. 4. Okresný súd Banská Bystrica v skrátenom súdnom konaní vydal dňa 3.8.2020 platobný rozkaz pod sp.zn.č. 30Up/1469/2020-0, ktorým zaviazal žalovaného úhrade sumy 2.000 EUR spolu s 5 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 7.7.2020 do zaplatenia, úhrady náklad spojených s uplatnením pohľadávky v sume 91,29 EUR a náhrady trov konania v sume 203,82 EUR. 5. Dňa 11.9.2020 podal žalovaný voči vydanému platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, že skutočnosti uvádzané žalobkyňou v predmetnej právnej veci sú nepravdivé a nárok uplatňovaný žalobkyňou v tomto konaní považuje za nedôvodný, pretože jej boli oznámené všetky informácie o nehnuteľnosti žalovaným a vlastníkom nehnuteľnosti, preto sa domnieva, že od dohody o prevzatí zábezpeky odstúpila nedôvodne. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. 6. Na tieto skutkové tvrdenia žalovaný označil dôkazy, a to výsluchom žalobkyne, žalovaného, svedkyne
- zamestnankyne žalovaného. 7. Dňa 22.9.2020 právny zástupca žalobkyne v replike uviedol, že žalobkyňa striktne popiera tvrdenie žalovaného, podľa ktorého jej boli poskytnuté všetky dostupné informácie a to s osobitným poukazom na skutočnosti a dôkazy predložené súdu v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Argumentáciu žalovaného považuje za vymyslenú a nepreukázanú, pretože žalovaný žiadnym relevantným a hodnoverným spôsobom nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení uvedených v odpore. Obrana žalovaného obsiahnutá v odpore je podľa názoru žalobkyne len tendenčného charakteru a jej cieľom je vyhnúť sa zaplateniu peňažných nárokov uplatňovaných žalobkyňou v predmetnej právnej veci. Zároveň poukázal na právne postavenie žalobkyne v predmetnej právnej veci (spotrebiteľ) a povahu sporu (spotrebiteľský spor), sa na predmetné sporové konanie vzťahujú okrem iných aj ustanovenia § 290 a nasl. Civilného sporového poriadku týkajúce sa sporov s ochranou slabšej strany. Zotrval na žalobe v celom rozsahu. 8. Žalovaný v duplike zo dňa 25.10.2020 uviedol, že konanie žalobkyne považuje vyslovene za účelové, nakoľko všetky informácie, ktoré boli podstatné pre žalobkyňu a na ktoré sa odvoláva v odstúpení od Dohody jej boli poskytnuté. Odstúpenie od Dohody o prevzatí zábezpeky považujeme za neplatné, pretože na uvedený krok nebol dôvod. Má zato, že žalobkyňa si kúpu rozmyslela dodatočne, po zložení zábezpeky a dôvod na odstúpenie nemala, preto uviedla ako dôvod odstúpenia zamlčanie skutočností, na ktoré odkázala s poukazom na znalecký posudok, ktorý si nechala vypracovať. Žalovaný dodržal všetky zmluvné podmienky a nepovažuje za dôvodné nedostatky uvedené v žalobe. Žalobkyňa mala možnosť pri svojich obhliadkach nehnuteľnosti dostatočne si prezrieť jej stav, dokonca pri obhliadke bol aj jej známy, podľa vlastných slov žalobkyne „stavbár“, čo taktiež eliminovalo možnosť neuviesť všetky podstatné informácie týkajúce sa nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd žalobcu v celom rozsahu zamietol a priznal náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100 %. 9. Na tieto skutkové tvrdenia žalovaný označil ďalšie dôkazy, a to výsluchom svedkyne - finančnej poradkyne.
S k u t k o v ý stav :
10. Dňa 20.5.2020 bola podpísaná Dohoda o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti medzi žalovaným ako sprostredkovateľom, a pani V. ako vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu na ul. J.a účelom sprostredkovania príležitosti uzavrieť kúpnu zmluvu na túto nehnuteľnosť s treťou osobou. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, na 40 dní. 11. Dňa 20.5.2020 bola s odkazom na ust. § 51 OZ podpísaná Dohoda o prevzatí zábezpeky medzi žalovaným, ako preberajúcim a žalobkyňou ako odovzdajúcou, predmetom ktorej bol záväzok žalobkyne previesť sumu 2.000 EUR na účet žalovaného, ktorá mala slúžiť ako zábezpeka na kúpu nehnuteľnosti na W. a tiež záväzok žalobkyne uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v termíne do 22.6.2020, za kúpnu cenu 155.000 EUR. V texte dohody sa uvádza, že „podpisom tejto dohody odovzdávajúci prehlasuje, že je mu stav horeuvedených nehnuteľností známy“. V prípade, že odovzdávajúci poruší svoj záväzok a neuzavrie zmluvu o prevode vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam v určenom termíne, je povinný zaplatiť preberajúcemu odstupné
vo výške zaplatenej zábezpeky, ktorá a v takom prípade delí rovnakým dielom medzi predávajúceho a sprostredkovateľa. Zábezpeka na kúpu nehnuteľnosti sa započítava na odstupné dňom, kedy na ňu preberajúcemu vznikol nárok. V prípade, ak odovzdávajúci nedostane resp. neprejde mu hypotekárny úver, bude mu vrátených 50 % zábezpeky zo sumy 2.000 EUR. 12. Zo Znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 9.6.2020 znalca F. znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhadu hodnoty nehnuteľností, ktorého zadávateľom bola žalobkyňa vyplýva záver, že pre potrebu stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti - rodinného domu súp. P.ríslušenstvom v katastrálnom území J., vrátane príslušenstva pre potrebu záložného práva banky a pre prevod vlastníctva, mu zo strany zadávateľa bol dodaný Znalecký posudok č..c., a pri obhliadke dňa 25.5.2020 mu pre porovnanie súladu projektovej dokumentácie a stavebnej dokumentácie so zisteným skutočným stavom nebola predložená žiadna projektová dokumentácia, len znalecký posudok, stavby zodpovedajúcu stavu podľa predloženého znaleckého posudku, zmeny len v rozostavaných schodoch do podkrovia. Nebol mu predložený projekt ani iný doklad preukazujúci tieto stavebné zásahy (zmeny stavby). Stavby zamerané znalcom s vyznačením rozhodujúcich rozmerov v prílohe. Kolaudačné rozhodnutie nie je predložené, stavba s modernizáciami. V analýze prípadných rizík spojených s využívaním nehnuteľností znalec uviedol, že lokalita sa nenachádza v žiadnom ochrannom pásme, ani chránenej krajinnej oblasti, stavebná uzávera nie je vyhlásená. Nie je doklad o ohrození stavbami vo verejnom záujme. Bez nevýhodných nájomných zmlúv. Rodinný dom, stavba domu je zakreslená na katastrálnej mape vo svojom pôdoryse. Ostatná právna dokumentácia je v súlade so skutkovým stavom. V obci a okolí nie sú vplyvy nepriaznivo pôsobiacej priemyselnej alebo inej výroby, bežný hluk a prach od dopravy pred domom. Prístup k domu je z verejného priestranstva. Pri obhliadke neboli na výzvu znalca predložené majiteľom žiadne iné ťarchy a vecné bremená, ani tieto inak zistené znalcom. Nie sú zdokladované stavebné práce spojené so zobytnením podkrovia. V čase obhliadky nedokončené stavebné úpravy spočívajúce vo vybudovaní nových schodov do podkrovia z izby domu. Ťarcha záložného práva banky nie je hodnotená. Jeden sused môže vykazovať znaky problémového správania. Pri obhliadke neboli na výzvu znalca predložené majiteľom žiadne iné ťarchy a vecné bremená, ani tieto inak zistené znalcom. Všetky známe riziká v čase obhliadky sú zohľadnené v doporučenej všeobecnej hodnote. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola stanovená metódou polohovej diferenciácie na sumu po zaokrúhlení 136.000 EUR. 13. Podľa Čestného prehlásenia K. ktoré je súčasťou L. (nedátumované), výstavba rodinného domu na parc. „.Stavebný úrad S. dňa 13.8.2015 oznámil vlastníkom nehnuteľnosti (. že nemá námietky k zrealizovaniu drobnej stavby, a to 2 prístreškov na pozemkoch K.. drevený prístrešok s plechovou pultovou strechou o celkovej rozlohe 11 m2 a výške 2 m2, realizovaný v severozápadnej časti pozemku na hranici s pM. domom. Predmetné prístrešky budú realizované na vlastnom pozemku a nebudú zasahovať do susedných parciel (viď dokumentácia a priložená situácia so zakreslením plánovaných prístreškov). 15. Dňa 19.6.2020 právny zástupca žalobkyne oznámil žalovanému odstúpenie žalobkyne od Dohody o prevzatí zábezpeky a súčasne ho vyzval na úhradu sumy 2.000 EUR na účet žalobkyne do 5 pracovných dní odo dňa doručenia tohto písomného podania. Ako dôvody odstúpenia od Dohody o prevzatí zábezpeky uviedol : po 1. zistenie zamlčaných vád nehnuteľnosti, ktoré boli zadefinované v Znaleckom posudku P., a to konkrétne, že : „stavebné práce spojené so zobytnením podkrovia rodinného domu neboli znalcovi zdokladované“, pričom podľa žalobkyne zobytniť podkrovie a užívať ho ako obytný priestor je možné iba na základe príslušného povolenia vydaného v súlade s ustanovením zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, pretože takouto stavebnou úpravou sa mení pôvodný spôsob užívania stavby, resp. jej časti a bez následnej kolaudácie nie je možné podkrovie užívať ako obytnú plochu. Vykonanie stavebných úprav spojených so zobytnením podkrovia rodinného domu bez príslušného povolenia vydaného v stavebnom konaní je protiprávnym konaním, ktoré bráni následnému riadnemu a plnohodnotnému užívaniu podkrovia ako obytného priestoru v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Vykonanie stavebných úprav spojených so zobytnením podkrovia rodinného domu bez príslušného povolenia vydaného v stavebnom konaní predstavuje vadu predmetu kúpy, ktorá bola žalobkyni zamlčaná a o ktorej sa naša klientka dozvedela až po podpise dohody o prevzatí zábezpeky na základe vyhotoveného znaleckého posudku P. Ďalej po 2. až podpise dohody o prevzatí zábezpeky bolo žalobkyni oznámené, že liatinová pec nachádzajúca sa v rodinnom dome, ktorá je hlavným zdrojom vykurovania rodinného domu nebude súčasťou predmetu kúpy, čo by malo za následok vznik vysokých dodatočných nákladov na zabezpečenie hlavného zdroja vykurovania rodinného domu, s ktorými žalobkyňa v čase uzavretia dohody o prevzatí zábezpeky nemohla počítať, keďže ju nikto neinformoval o úmysle vlastníkov nehnuteľnosti vymontovať liatinovú pec z rodinného domu a predať nehnuteľnosť bez hlavného zdroja vykurovania. V oboch vyššie uvedených prípadoch
bola žalobkyňa uvedené do omylu resp. jej boli zamlčané skutočnosti majúce významný vplyv na prijatie kvalifikovaného rozhodnutia kúpiť, resp. nekúpiť nehnuteľnosti. Dojednanie účastníkov dohody o prevzatí zábezpeky týkajúce sa záväzku žalobkyne kúpiť nehnuteľnosti má ďalšie významné nedostatky, v dôsledku ktorých nie je možné tento záväzok považovať za platne dojednaný a to : po a) v predmetnej dohode chýba identifikácia predávajúceho/predávajúcich, s ktorými mala žalobkyňa uzavrieť zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, po b) účastníkmi dohody o prevzatí zábezpeky sú iba žalobkyňa a spoločnosť HP Real Estate s.r.o, pričom predávajúci ako budúca zmluvná strana kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých sa tento záväzok bezprostredne týka a vyplývajú mu z neho práva a povinnosti, nie je účastníkom predmetnej dohody, po c) v dohode o prevzatí zábezpeky nie sú špecifikované podstatné podmienky, za ktorých má dôjsť k realizácii prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v dôsledku čoho je takýto záväzok z právneho hľadiska neurčitý. S ohľadom na už napísané nemožno označenie predmetu kúpy a stanovenia kúpnej ceny považovať za dostatočné na platné dojednanie spomínaného záväzku. Vzhľadom na vyššie opísané zamlčané vady predmetu kúpy a právne nedostatky dohody o prevzatí zábezpeky, nie je záväzok žalobkyne uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam platne dojednaný a teda je nevymožiteľný. V dôsledku neplatnosti záväzku podľa predchádzajúceho odseku je neplatný a zároveň nevymožiteľný aj zabezpečovací záväzok žalobkyne zaplatiť zmluvnú pokutu v sume zloženej zábezpeky vyplývajúci z dohody o prevzatí zábezpeky.
Aplikované z á k o n n é ustanovenia : 16. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. 17. Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. 18. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 19. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. 20. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 23. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 24. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 25. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. 26. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
28. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 29. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 31. Podľa § 3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
P r á v n y záver :
32. Predmetom sporu je nárok žalobkyne na zaplatenie istiny 2.000 EUR s prísl. po odstúpení od dohody o zábezpeke na kúpu nehnuteľnosti. 33. Žalobkyňa pri vzniku záväzkovo právneho vzťahu so žalovaným vystupovala ako fyzická osoba, ako spotrebiteľ a žalovaný ako preberajúci, pri uzatváraní dohody o zábezpeke na kúpu nehnuteľnosti podľa § 51 Občianskeho zákonníka konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, preto súd posudzoval Dohodu o prevzatí zábezpeky zo dňa 20.5.2020 ako zmluvu spotrebiteľskú. 34. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I je žalovaný, ako obchodná spoločnosť vedený v oddieli: N. pričom za spoločnosť koná a písomnosti zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti podpisuje konateľ samostatne, a to tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis. 35. Po oboznámení sa s obsahom Dohody o prevzatí zábezpeky zo dňa 20.5.2020 súd dospel k záveru, že strany sporu uzavreli v súlade s ust. § 51 a nasl. Občianskeho zákonníka inominátnu zmluvu, t.j. takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená v Občianskom zákonníku, ani v inom zákone, pričom si svoje vzájomné práva a povinnosti upravili v zmysle ust. § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka odchylne od zákona. 36. Platnosti tejto posudzovanej zmluvy však bráni skutočnosť, že zmluva odporuje obsahu, resp. účelu tohto zákona, nakoľko obsahuje neurčité, nejasné a nezrozumiteľné prvky iných typových zmlúv, čo robí túto zmluvu neurčitou, nezrozumiteľnou a vzhľadom na to neplatnou. 37. Na vysvetlenie tohto záveru je potrebné uviesť, že Dohoda o prevzatí zábezpeky uzavretá medzi realitnou kanceláriou a záujemcom o kúpu nehnuteľnosti, vyplýva z hlavnej zmluvy, ktorou je sprostredkovateľská zmluva podľa § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka, uzavretej medzi realitnou kanceláriou a predávajúcim, a teda by mala obsahovať podstatné náležitosti sprostredkovateľskej zmluvy tak, aby z nej bola zrejmá vecná súvislosť so sprostredkovateľskou zmluvou, a aby bola transparentná a vymožiteľná tak pre záujemcu, resp. pre budúceho kupujúceho, ako aj pre realitnú kanceláriu a predávajúceho. 38. V tomto prípade, sa však v Dohode o prevzatí zábezpeky z 20.5.2020 nenachádza ani len zmienka o hlavnom právnom úkone (o sprostredkovateľskej zmluve), predovšetkým tu v časti zmluvné strany chýba údaj o predávajúcich, ktorí by mali byť zmluvnou stranou v tejto zmluve o prevzatí zábezpeky, pretože táto zábezpeka je prioritne určená na zabezpečenie záväzku vo vzťahu k predávajúcim, nie vo vzťahu k realitnej kancelárii. Preto zábezpeka by nemala patriť zo žiadneho titulu do majetku realitnej kancelárie, iba ak by sa preukázalo poverenie zo strany predávajúcich. Realitná kancelária totiž nemá žiadne právo vo vlastnom mene a na vlastný účet bez plnomocenstva od predávajúceho s peniazmi určenými na zabezpečenie splnenia záväzku vo vzťahu k predávajúcemu nakladať. A v posudzovanej zmluve sa žiaden odkaz na sprostredkovateľskú zmluvu alebo na plnomocenstvo od predávajúcich, ktoré by oprávňovalo realitnú kanceláriu vybrať zábezpeku od žalobkyne a túto si na svojom účte uložiť, nenachádza. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že tento právny úkon svojím obsahom odporuje zákonu preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. 39. V predmete Dohody o prevzatí zábezpeky z 20.5.2020 ďalej chýba spôsob úhrady kúpnej ceny, vzájomná úprava práv a povinností všetkých zmluvných strán, a to realitnej kancelárie, predávajúcich a záujemcu súvisiacich so záväzkom realitnej agentúry sprostredkovať pre záujemcu príležitosť na kúpu nehnuteľnosti a záujmom záujemcu a jeho záväzkom zložiť realitnej agentúre finančnú zábezpeku na kúpu predmetu zmluvy, s právami a povinnosťami predávajúcich voči záujemcovi, nielen pre
záujemcu, ako je to v tomto prípade. V predmete Dohody o prevzatí zábezpeky nie je špecifikovaná ponúkaná nehnuteľnosť z hľadiska katastrálneho zákona, t.j. chýba popis danej nehnuteľnosti (dom), spoluvlastnícke podiely, vyhlásenie predávajúceho vo vzťahu k jeho vlastníckemu podielu. 40. V zmluve takisto absentuje konkrétna úprava práv a povinností realitnej kancelárie vo vzťahu k disponovaniu s prijatou sumou od záujemcu, t.j. splnomocnenie od predávajúceho ponechať si finančné prostriedky na svojom účte, resp. povinnosť ich poukázať na účet predávajúceho. Žalovaný napríklad v texte použil termín cit. „uchovať“. V tomto prípade sa však nemôže jednať o klasickú úschovu peňazí podľa § 747 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože toto nie je v predmete podnikateľskej činnosti realitnej kancelárie, a teda, realitná kancelária nemá na to legálne oprávnenie. 41. Na základe týchto nedostatkov zmluvy, súd dospel k záveru, že takáto neurčitá, nejasná a neúplná úprava zmluvných práv a povinností a predmetu zmluvy spôsobila v súlade s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatnosť zmluvy. 42. Ďalej je potrebné poukázať aj na to, že z dôvodu, že v Dohode o prevzatí zábezpeky z 20.5.2020 je upravená sankcia len pre záujemcu, na strane ktorého je pre nesplnenie povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu stanovená sankcia 2.000 EUR, ale na strane zvyšných dvoch zmluvných strán (realitnej kancelárie a chýbajúcich kupujúcich) postihy pre porušenie zmluvných povinností absentujú, sa jedná o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo je podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka vylúčené. 43. Na margo konštatovania, že v texte v Dohody o prevzatí zábezpeky je viacero rôznych právnych termínov, z rôznych typov zmlúv, čo spôsobilo neurčitosť a nezrozumiteľnosť dohody podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd uvádza nasledovné : 44. Čo sa týka termínu „zábezpeka“, ktorý je aplikovaný v Dohode o prevzatí zábezpeky z 20.5.2020, súd poukazuje na to, že Občiansky zákonník vo svojich ustanoveniach § 544 až § 558 upravuje zabezpečenie záväzkov prostredníctvom zmluvnej pokuty, ručenia, dohody o zrážkach zo mzdy, záložnej zmluvy, zabezpečovacieho prevodu práva, zabezpečovacieho postúpenia pohľadávky, zábezpeky a uznania dlhu. Zákon však nevylučuje aj iné nepomenované zabezpečovacie inštitúty, ktoré si však zmluvné strany musia upraviť osobitne v zmluve. 45. Zábezpeka podľa § 555 Občianskeho zákonníka predpokladá plnenie najmä zriadením záložného práva alebo spôsobilými ručiteľmi, ale aj inými prostriedkami, a teda nevylučuje sa dohodnúť zábezpeku aj finančnou sumou, ktorej význam spočíva v tom, že núti dlžníka splniť dlh riadne a včas. V prípade, keď tak neurobí, veriteľ sa môže domáhať uspokojenia pohľadávky z veci, ktorou je pohľadávka zabezpečená. V tomto prípade je možné konštatovať, že zábezpeka vyplatená zo strany záujemcu v Dohode o prevzatí zábezpeky je spojená s možnosťou jej započítania so zmluvnou pokutou pre prípad porušenia povinnosti záujemcu uzavrieť kúpnu zmluvu. Aj na tomto mieste je potrebné opätovne poukázať na nerovnovážne postavenie žalovanej ako spotrebiteľa, nakoľko rovnocenná úprava sankcií za porušenie zmluvných povinností absentuje na strane realitnej kancelárie a predávajúceho, čo sa podľa názoru súdu prieči dobrým mravom, na základe čoho je Dohoda o prevzatí zábezpeky z 20.5.2020 v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. 46. V texte dohody je upravená aj zmluvná pokuta, ktorá v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka je zabezpečovacím inštitútom, ktorý núti dlžníka konať v súlade so zmluvou a neporušiť povinnosť viazanú na zaplatenie zmluvnej pokuty. V tomto prípade, v Dohode o prevzatí zábezpeky, sa zmluvná pokuta čo do výšky stotožňuje s vyplatenou zábezpekou 2.000 EUR, a cit. „ktorá sa v celej sume započítava na tzv. odstupné dňom, kedy na ňu preberajúcemu vznikol nárok“. Žalovaný teda na viacerých miestach aplikoval aj termín „odstupné“, ktorý na súdnom pojednávaní vysvetlil konateľ žalovaného tak, že ide o zmluvnú pokutu pre žalobkyňu, dohodnutú pre prípad jej odstúpenia od danej zmluvy. Na tomto mieste súd poukazuje na to, že právo na odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, preto nemôže byť sankcionované zmluvnou pokutou. Z tohto dôvodu je takéto dojednanie o zmluvnej pokute neplatné. 47. Z dôvodov opísaných v bodoch 32. - 41. tohto rozsudku, súd považuje Dohodu o prevzatí zábezpeky zo dňa 20.5.2020 za absolútne neplatný právny úkon, preto sa súd ďalšími námietkami zo strany žalobkyne nezaoberal, a na základe toho dospel k záveru, že strany sporu sú v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka povinní vrátiť druhému všetko, čo podľa neplatnej zmluvy nadobudli, v opačnom prípade by došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Je preukázané, že žalobkyňa vyplatila žalovanému dňa 20.5.2020 na základe neplatnej Dohody o prevzatí zábezpeky zo dňa 20.5.2020 sumu 2.000 EUR, preto je žalovaný povinný túto sumu žalobkyni vrátiť titulom neplatnej dohody. 48. Nakoľko žalovaný nezaplatil pohľadávku vzniknutú z neplatnej zmluvy žalobkyni riadne a včas (§ 563 OZ), dostal sa do omeškania s dlžnou sumou od 1. dňa nasledujúceho po márnom uplynutí 5 pracovných dní určených na plnenie uvedenej vo výzve jej právneho zástupcu zo dňa 19.6.2020,
doručenej žalovanému dňa 29.6.2020, t.j. od od 7.7.2020 a vo výške 5 % ročne, čo zodpovedá ust. § 3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z.. 49. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Nakoľko žalobkyni preukázateľne na uplatnenie svojho nároku voči žalovanému vznikli náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 91,29 EUR (predžalobná výzva zo dňa 19.6.2020), súd tento nárok uznal, a zaviazal žalovaného k jeho úhrade.
T r o v y konania :
50. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 51. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 52. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 53. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu neexistoval spor pred všeobecným súdom. 54. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01). 55. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 CSP) priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (nakoľko bola v spore v celom rozsahu úspešná).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).