Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 259/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2010

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. M. S., C., vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa a 2 a

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 14. januára

2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. M. S. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. apríla 2010

doručená sťažnosť MUDr. M. S., C. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa a 2 a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. zo 14. januára 2009.

Sťažovateľ tvrdí, že najvyšší súd porušil jeho základné práva podľa čl. 48 ods. 1 a 2

a v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. tým, že

odmietol dovolanie ako oneskorene podané, pričom poukazuje na to, že dovolanie podal

oneskorene pre pochybenie ustanoveného právneho zástupcu, ktorý mu nedoručil

rozhodnutie Krajského súdu v Trnave. Domnieva sa, že za chybu je zodpovedný nielen

ustanovený právny zástupca, ale v konečnom dôsledku aj ustanovujúci súd.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„ÚS určuje, že postupom NSSR vo veci uznesenia č. zo 14.1.10,

v nadväznosti na nedoručenie uznesenia KS Trnava firmou V. s.r.o., T. dovolateľovi boli

NS SR porušené základné práva MUDr. M. S., zaručené SR,

SR, ÚSR;

ÚS zrušuje nezákonné uznesenie č. zo 14.1.2010 NS SR v plnom

rozsahu a vec vracia na ďalšie konanie NS SR.“

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom.

Podľa nikoho nemožno odňať zákonnému sudcovi. Príslušnosť

súdu ustanoví zákon.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti návrhu

možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu

toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva

alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

(, , ).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu

došlo k porušeniu jeho základných práv tým, že najvyšší súd odmietol jeho dovolanie ako

oneskorene podané.

Najvyšší súd v odôvodnení uznesenia sp. zn. zo 14. januára 2010

uvádza:

„Ako vyplýva z doručeniek založených v spise (č. l. 221), uznesenie Krajského súdu

v Trnave z 29. mája 2009, sp. zn. bolo doručované tak právnemu

zástupcovi žalobcu, ktoré mu bolo doručené 21. júla 2009 ako aj žalobcovi, ktoré osobne

prevzal na pošte dňa 7. augusta 2009...

Z uznesenia Okresného súdu v Senici č. k. SI - -93 v spojení s

uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. a z uznesenia Okresného súdu

Skalica č. k. -125 vyplýva, že žalobcovi bol ustanovený zástupca pre celé

konanie. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva povinnosť súdom

doručovať písomnosti tak účastníkovi konania ako aj zástupcovi len v prípade, ak má

účastník konania niečo osobne v konaní vykonať. Nakoľko napadnutým rozhodnutím

odvolacieho nebola uložená žalobcovi povinnosť niečo osobne vykonať a žalobcovi bol

ustanovený zástupca pre celé konanie nebolo potrebné, aby súd prvého stupňa doručoval

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu aj žalobcovi. Účinky doručenia nastali už

doručením uznesenia právnemu zástupcovi žalobcu bez ohľadu na skutočnosť, či a kedy sám

žalobca uznesenie odvolacieho súdu prevzal. Doručenie uznesenia odvolacieho súdu

žalobcovi nemalo vplyv na plynutie lehoty na podanie dovolania. Rozhodnutie odvolacieho

súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 22. júla 2009. Jednomesačná lehota zákonom

vymedzená na podanie dovolania ( ) preto začala v danom prípade

plynúť dňa 22. júla 2009 (streda), kedy predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a

uplynula 22. augusta 2009 (sobota), teda posledným dňom na podanie dovolania bol deň

24. augusta 2009 (pondelok).

Zo spisu vyplýva, že žalobca podal dovolanie osobne na Krajskom .súde v Trnave až

25. augusta 2009, teda oneskorene.

Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky oneskorene podané dovolanie

žalobcu podľa ustanovenia v spojení s

odmietol.“

Ústavný súd posudzoval, či v danom prípade predmetným uznesením najvyššieho

súdu mohlo dôjsť k porušeniu označených základných práv sťažovateľa. Ústavný súd z

rozhodnutia najvyššieho súdu zistil, že najvyšší súd dovolanie sťažovateľa odmietol, pretože

sťažovateľ podal dovolanie oneskorene, t. j. najvyšší súd ako jednu z podmienok

uskutočnenia dovolacieho konania posudzoval len otázku včasnosti dovolania. Dospel však

k záveru, že sťažovateľ podal dovolanie po uplynutí lehoty na podanie dovolania (§ 240

ods. 1 ), a preto dovolanie odmietol. Vzhľadom na túto

skutočnosť už najvyšší súd nemohol porušiť sťažovateľom označené základné právo,

pretože najvyšší súd po tomto rozhodnutí vo veci ďalej nekonal. Ústavný súd akceptuje

dôvody odmietnutia dovolania a konštatuje, že je vylúčené založenie príčinnej súvislosti

medzi sťažovateľom označenými základnými právami uvedenými v čl. 46 ods. 3 a čl. 48

ods. 1 a 2 a napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu ako predpoklad možného

vyslovenia porušenia sťažovateľom označených základných práv.

Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd v napadnutom uznesení dostatočne

vysvetlil dôvody, pre ktoré považoval dovolanie za oneskorene podané. Skutočnosť, že

sťažovateľ neakceptuje právny názor dovolacieho súdu, nemožno hodnotiť ako porušenie

jeho základných práv (, ). Vzhľadom na absenciu príčinnej

súvislosti napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu a možným porušením označených

práv sťažovateľa ústavný súd nezistil ani možnosť vyslovenia porušenia základných práv

sťažovateľa po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a preto sťažnosť odmietol už

pri jej predbežnom prerokovaní z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2

.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd už o ďalších požiadavkách

sťažovateľa nerozhodoval.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd uvádza, že ak je sťažovateľ toho názoru, že

ujmu na jeho právach mu spôsobil advokát svojím nekvalifikovaným postupom pri jeho

zastupovaní, má možnosť náhradu vzniknutej prípadnej škody uplatniť v občianskoprávnom

konaní [ o advokácii a o zmene a doplnení

Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov].

Sťažovateľ môže tiež podľa uvedeného zákona na postup advokáta podať sťažnosť v tejto

súvislosti na Slovenskej advokátskej komore.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26 augusta 2010