Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 302/2010
PDF · 170.87 KB
No categories available
I. ÚS 302/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. septembra 2010
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia práv podľa
čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 a čl. 13
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C/48/2006 a uzneseniami Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 8 Co/52/2009 z 27. februára 2009 a sp. zn. 4 Co/425/2009 z 28. apríla
2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2010
doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie práv
podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C/48/2006 a uzneseniami Krajského súdu v Bratislave
(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Co/52/2009 z 27. februára 2009 a sp. zn. 4 Co/425/2009
z 28. apríla 2010.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „... podal... žalobu proti prokurátorke vojenskej
prokuratúry, ktorá odmietla potrestať... vyšetrovateľov... pre nečinnosť. Súd vec posudzoval
v konaní č. 57678/00 a konštatoval porušovanie práv sťažovateľa garantované č1. 6 ods. 1
a čl. 13. Teda žaloba... bola dôvodná...
Zákonná sudkyňa nemala právo konanie 15 C/48/2006 zmariť a nemala právo
vymáhať súdne poplatky, nemala právo neustanoviť advokáta, ktorý mal chrániť
sťažovateľa pred justičnými úskokmi a chrániť základné práva sťažovateľa.
Sťažovateľ správne žiadal aj náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko nerešpektovanie
rozsudku Súdu je hrubý neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti, je to zásah do
jeho zdravia... a života (prekonal krvácanie do mozgu v čase nečinnosti polície
a prokuratúry a stal sa trvalým invalidom v roku 2003...
Súdy nemali právo vymáhať súdne poplatky, čím porušili čl. 6 ods. 1 Dohovoru
a rovnako odvolacie súdy porušili čl. 13, pretože protizákonne uznesenia potvrdzovali
ďalšími protizákonnými uzneseniami.“.
3. Sťažovateľ je toho názoru, že jeho v petite označené práva boli porušené, a preto
ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález tohto znenia:
„... Okresný súd... porušuje základné práva D. B. garantované č1. 46 ods. 1, čl. 48
ods. 2 a č1. 47 ods. 2 Ústavy... a č1. 6 ods. 1.
Krajský súd... porušuje základné právo D. B. garantovaný č1. 13 Dohovoru a čl. 6
ods. 1 (konal neverejne)...
Okresný súd... je povinný zaplatiť p. B. satisfakciu 20.000 Eur (pre opakované
delikty) a Krajsky súd... sumu 50.000 Eur (pre opakované delikty) v lehote 15 dní od
právoplatnosti Nálezu ÚS SR. V prípade omeškania má D. B. právo vymáhať aj úroky
z omeškania vo vyšle 17.6 % z dlžnej sumy od dňa povinnosti zaplatiť do zaplatenia...
Ústavný súd zrušuje uznesenie 8 Co/52/2009-125 z dňa 27. 02. 2009 a uznesenie
4 Co/425/2009-141 z 28. 04. 2010 a vec vracia na ďalšie konanie. Prikazuje konať bez
zbytočných prieťahov. V prípade ďalších prieťahov budú sankcie zdvojnásobené.“
4. Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie advokáta na konanie pred ústavným
súdom z dôvodov, že „je bez príjmov od mája 2006, invalid a nositeľ ŤZP, nemá možnosť
zárobku pre zlý zdravotný stav“.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie základných práv
podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13
dohovoru, a to postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C/48/2006
a uzneseniami krajského súdu sp. zn. 8 Co/52/2009 z 27. februára 2009 a sp. zn.
4 Co/425/2009 z 28. apríla 2010.
II.A
K namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C/48/2006
a uzneseniu krajského súdu sp. zn. 8 Co/52/2009 z 27. februára 2009
8. Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný
súd v tej istej veci koná. Ak ústavný súd zistí, že sťažnosť sa týka toho istého sťažovateľa
a tej istej veci (v danom prípade toho istého súdu a toho istého konania pred ním), sťažnosť
odmietne ako neprípustnú už po jej predbežnom prerokovaní.
9. Ústavný súd zo spisu sp. zn. Rvp 902/2009 zistil, že sťažovateľ 1. júna 2009
doručil ústavnému súdu sťažnosť, v ktorej (zhodne s touto sťažnosťou, pozn.) namieta
porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj
práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 15 C/48/2006 a uznesením krajského súdu sp. zn. 8 Co/52/2009 z 27. februára 2009.
O tejto sťažnosti vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 902/09 nebolo doteraz
rozhodnuté.
10. Z týchto dôvodov (bod 9) rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, že sťažnosť v časti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 15 C/48/2006 a proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 8 Co/52/2009 z 27. februára
2009 odmietol ako neprípustnú (pozri bod 8).
II.B
K namietanému uzneseniu krajského súdu sp. zn. 4 Co/425/2009 z 28. apríla 2010
11. Sťažovateľ namietal tiež porušenie v petite (bod 3) označených práv uznesením
sp. zn. 4 Co/425/2009 z 28. apríla 2010, ktorým krajský súd potvrdil prvostupňové
uznesenie o neustanovení právneho zástupcu navrhovateľovi (sťažovateľovi). Okrem v texte
uvedenej výhrady, že „sudkyňa... nemala právo neustanoviť advokáta“, sťažovateľ v petite
sťažnosti v tejto súvislosti namietal tiež okolnosť, že krajský súd uznesením sp. zn.
4 Co/425/2009 z 28. apríla 2010 rozhodol na neverejnom zasadnutí („konal neverejne“).
12. Ústavný súd koná na základe princípu subsidiarity zakotvenej v čl. 127 ods. 1
ústavy, ktorý znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení
sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v
súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom
prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané
porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj
právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Zmyslom a účelom uvedeného princípu
subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne
úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených
kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré sú v občianskom súdnom konaní povinné vykladať
a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo
kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné
aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva
dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima
ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých
ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by
znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad
uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada
subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do
právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané
13. Podľa § 237 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím
možnosti konať pred súdom sa v zmysle stabilnej súdnej praxe [pozri napríklad rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 27. septembra 2001
sp. zn. 5 Cdo 102/01] rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania
realizáciu tých procesných práv, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. K odňatiu
možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu
predchádza, ale aj samotným rozhodnutím (II. ÚS 102/04). V inej veci najvyšší súd
v odôvodnení uviedol (rozsudok najvyššieho súdu z 28. februára 2001 sp. zn.
2 Cdo 114/2000): „Podľa § 237 písm. f) O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, a tiež zakladá samostatný dovolací dôvod podľa § 241
ods. 2 písm. a) O. s. p. aj vtedy, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv
priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a
právom chránených záujmov.“
14. V danom prípade sťažovateľ v rozsahu v sťažnosti namietaných okolností
(bod 11 in fine) mal reálnu možnosť využiť na ochranu porušených svojich práv dovolanie
proti namietanému uzneseniu krajského súdu, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny
poriadok, a bolo už jeho subjektívnym právom, či toto právo využije, alebo nevyužije.
15. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti (proti namietanému
uzneseniu krajského súdu sp. zn. 4 Co/425/2009 z 28. apríla 2010) odmietol ako
neprípustnú podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, pretože
sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných
práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa Občianskeho
súdneho poriadku.
III.
16. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho
významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa na rozhodnutie ústavného súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. septembra 2010