Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 302/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. septembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia práv podľa

, a a a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a uzneseniami Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 27. februára 2009 a sp. zn. z 28. apríla

2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2010

doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie práv

podľa , a (ďalej len

„ústava“) a čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a uzneseniami Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 27. februára 2009 a sp. zn.

z 28. apríla 2010.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „... podal... žalobu proti prokurátorke vojenskej

prokuratúry, ktorá odmietla potrestať... vyšetrovateľov... pre nečinnosť. Súd vec posudzoval

v konaní č. 57678/00 a konštatoval porušovanie práv sťažovateľa garantované č1. 6 ods. 1

a čl. 13. Teda žaloba... bola dôvodná...

Zákonná sudkyňa nemala právo konanie zmariť a nemala právo

vymáhať súdne poplatky, nemala právo neustanoviť advokáta, ktorý mal chrániť

sťažovateľa pred justičnými úskokmi a chrániť základné práva sťažovateľa.

Sťažovateľ správne žiadal aj náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko nerešpektovanie

rozsudku Súdu je hrubý neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti, je to zásah do

jeho zdravia... a života (prekonal krvácanie do mozgu v čase nečinnosti polície

a prokuratúry a stal sa trvalým invalidom v roku 2003...

Súdy nemali právo vymáhať súdne poplatky, čím porušili čl. 6 ods. 1 Dohovoru

a rovnako odvolacie súdy porušili čl. 13, pretože protizákonne uznesenia potvrdzovali

ďalšími protizákonnými uzneseniami.“.

3. Sťažovateľ je toho názoru, že jeho v petite označené práva boli porušené, a preto

ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález tohto znenia:

„... Okresný súd... porušuje základné práva D. B. garantované č1. 46 ods. 1, čl. 48

ods. 2 a č1. 47 ods. 2 ... a č1. 6 ods. 1.

Krajský súd... porušuje základné právo D. B. garantovaný č1. 13 Dohovoru a čl. 6

ods. 1 (konal neverejne)...

Okresný súd... je povinný zaplatiť p. B. satisfakciu 20.000 Eur (pre opakované

delikty) a Krajsky súd... sumu 50.000 Eur (pre opakované delikty) v lehote 15 dní od

právoplatnosti Nálezu ÚS SR. V prípade omeškania má D. B. právo vymáhať aj úroky

z omeškania vo vyšle 17.6 % z dlžnej sumy od dňa povinnosti zaplatiť do zaplatenia...

Ústavný súd zrušuje uznesenie -125 z dňa 27. 02. 2009 a uznesenie

-141 z 28. 04. 2010 a vec vracia na ďalšie konanie. Prikazuje konať bez

zbytočných prieťahov. V prípade ďalších prieťahov budú sankcie zdvojnásobené.“

4. Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie advokáta na konanie pred ústavným

súdom z dôvodov, že „je bez príjmov od mája 2006, invalid a nositeľ ŤZP, nemá možnosť

zárobku pre zlý zdravotný stav“.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie základných práv

podľa , a , ako aj práv podľa a

dohovoru, a to postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a uzneseniami krajského súdu sp. zn. z 27. februára 2009 a sp. zn.

z 28. apríla 2010.

II.A

K namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 27. februára 2009

8. Podľa návrh nie je prípustný, ak ústavný

súd v tej istej veci koná. Ak ústavný súd zistí, že sťažnosť sa týka toho istého sťažovateľa

a tej istej veci (v danom prípade toho istého súdu a toho istého konania pred ním), sťažnosť

odmietne ako neprípustnú už po jej predbežnom prerokovaní.

9. Ústavný súd zo spisu sp. zn. zistil, že sťažovateľ 1. júna 2009

doručil ústavnému súdu sťažnosť, v ktorej (zhodne s touto sťažnosťou, pozn.) namieta

porušenie základných práv podľa , a , ako aj

práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a uznesením krajského súdu sp. zn. z 27. februára 2009.

O tejto sťažnosti vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. nebolo doteraz

rozhodnuté.

10. Z týchto dôvodov (bod 9) rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, že sťažnosť v časti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 27. februára

2009 odmietol ako neprípustnú (pozri bod 8).

II.B

K namietanému uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 28. apríla 2010

11. Sťažovateľ namietal tiež porušenie v petite (bod 3) označených práv uznesením

sp. zn. z 28. apríla 2010, ktorým krajský súd potvrdil prvostupňové

uznesenie o neustanovení právneho zástupcu navrhovateľovi (sťažovateľovi). Okrem v texte

uvedenej výhrady, že „sudkyňa... nemala právo neustanoviť advokáta“, sťažovateľ v petite

sťažnosti v tejto súvislosti namietal tiež okolnosť, že krajský súd uznesením sp. zn.

z 28. apríla 2010 rozhodol na neverejnom zasadnutí („konal neverejne“).

12. Ústavný súd koná na základe princípu subsidiarity zakotvenej v čl. 127 ods. 1

, ktorý znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení

sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v

súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom

prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané

porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj

právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Zmyslom a účelom uvedeného princípu

subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne

úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených

kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré sú v občianskom súdnom konaní povinné vykladať

a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa , sú primárne zodpovedné

aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva

dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by

znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad

uvedených v (, ). Zásada

subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do

právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané

().

13. Podľa , v znení

neskorších predpisov dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím

možnosti konať pred súdom sa v zmysle stabilnej súdnej praxe [pozri napríklad rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 27. septembra 2001

sp. zn. ] rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania

realizáciu tých procesných práv, ktoré mu poskytuje . K odňatiu

možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu

predchádza, ale aj samotným rozhodnutím (). V inej veci najvyšší súd

v odôvodnení uviedol (rozsudok najvyššieho súdu z 28. februára 2001 sp. zn.

): „Podľa dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, a tiež zakladá samostatný dovolací dôvod podľa § 241

ods. 2 písm. a) aj vtedy, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv

priznaných mu za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a

právom chránených záujmov.“

14. V danom prípade sťažovateľ v rozsahu v sťažnosti namietaných okolností

(bod 11 in fine) mal reálnu možnosť využiť na ochranu porušených svojich práv dovolanie

proti namietanému uzneseniu krajského súdu, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny

poriadok, a bolo už jeho subjektívnym právom, či toto právo využije, alebo nevyužije.

15. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti (proti namietanému

uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 28. apríla 2010) odmietol ako

neprípustnú podľa v spojení s , pretože

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných

práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa Občianskeho

súdneho poriadku.

III.

16. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa na rozhodnutie ústavného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2010