Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 315/2010
PDF · 148.9 KB
No categories available
IV. ÚS 315/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2010
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. N., B., vo veci namietaného porušenia bližšie
neoznačených práv rozhodnutiami Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny B. sp. zn. 490,
491 a 492/2005-OSP-SBT z 21. marca 2005 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. A. N. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. apríla 2010
doručená sťažnosť Ing. A. N., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie
bližšie neoznačených práv rozhodnutiami Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava (ďalej len „ústredie“) sp. zn. 490, 491 a 492/2005-OSP-SBT z 21. marca 2005.
Zo sťažnosti a z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“) sp. zn. 4 Sžso 8/2009 z 30. novembra 2009 vyplýva, že rozhodnutiami
ústredia sp. zn. 490, 491 a 492/2005-OSP-SBT z 21. marca 2005 neboli sťažovateľke
priznané dávky, a to peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, peňažný
príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia
podľa príslušných ustanovení zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení
neskorších predpisov.
Žaloba sťažovateľky o preskúmanie zákonnosti právoplatných rozhodnutí
ústredia bola rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k.
1 S 61/2006-114, 1 S 216/2008, 1 S 217/2008 z 20. novembra 2008 zamietnutá.
Rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžso 8/2009 z 30. novembra 2009 bol
rozsudok krajského súdu potvrdený.
Najvyšší súd odôvodnil svoje rozhodnutie takto:
„V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia
alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol
v čase vydania napadnutého rozhodnutia /§ 250i ods. 1 0.s.p./.
Súd prvého stupňa postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p.
preskúmal zákonnosť rozhodnutí žalovaného, ktorými žalobkyni nebol priznaný :
- peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla podľa § 61 ods. 1 zákona
o sociálnej pomoci,
- peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla podľa § 64 ods. 1 písm. b/ zák. č. 195/1998 Z. z. a
- peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo
s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia podľa § 64 ods. 1 písm. b/
Z podkladov pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že prvostupňový
správny orgán pri rozhodovaní o žiadostiach žalobkyne vychádzal z posudku vydaného
oddelením posudkových činností 12.11.2004, ktorým bola miera funkčnej poruchy
žalobkyne stanovená vo výške 60% podľa prílohy č.4, časť IV., bod 4, písm. c/ zák.
č. 195/1998 Z. z. s tým, že žalobkyňa sa považuje za občana s ťažkým zdravotným
postihnutím. V rámci tohto posudku bolo konštatované, že ťažké zdravotné postihnutie
žalobkyne v posudzovaných oblastiach /mobility, komunikácie, nevyhnutných životných
úkonov a prác v domácnosti, zvýšených výdavkov/ má sociálne dôsledky, pričom žiadna
forma kompenzácie jej navrhnutá nebola.
Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla žalobcovi navrhnutý
nebol, nakoľko žalobkyňa sa v čase posúdenia dokázala prepravovať prostriedkami verejnej
hromadnej dopravy a na individuálnu prepravu nebola odkázaná. Z tohto dôvodu jej nebol
navrhnutý ani príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla. Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového
zariadenia nebol navrhovateľke navrhnutý z dôvodu, že jej zdravotné postihnutie nie je
podľa prílohy č. 12 k zák. č. 195/1998 Z. z. zaradené do zoznamu chronických stavov, pri
ktorých dochádza k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, obuvi a bytového
zariadenia a nepoužíva technicky náročné pomôcky, ktorých používaním by dochádzalo
k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.
Odvolací správny orgán za účelom objektívneho posúdenia veci 14.3.2005 vydal
posudok o miere funkčnej poruchy žalobkyne, v ktorom zhodne s prvostupňovým správnym
orgánom konštatoval, že žalobkyňa je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou
funkčnej poruchy 60%, pričom kompenzácia sociálnych dôsledkov jej navrhnutá nebola.
V nadväznosti na uvedený posudok žalovaný správny orgán vydal preskúmavané
rozhodnutia, ktorými horeuvedeným žiadostiam žalobkyne nevyhovel.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na skutočnosť, že podľa posudkov
vydaných podľa § 57 ods.1,2 zák. č. 195/1998 Z. z. žalobkyni požadovaná forma
kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia nebola navrhnutá,
nebolo jej možné požadované príspevky poskytnúť.
Nepochybil preto Krajský súd v Bratislave, keď dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutia žalovaného sú v súlade so zákonom a žalobu zamietol. Krajský súd zo zisteného
skutkového stavu vyvodil správny právny záver, ktorý náležitým spôsobom aj odôvodnil.
Námietky žalobkyne uvedené v jej odvolaní sú skutkovo i právne bezvýznamné pre
rozhodnutie v preskúmavanej veci.
Vychádzajúc zo skutočnosti, pri preskúmavani zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci
skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia /§ 250i ods. 1 O. s. p./.
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu v súlade s ust. § 219
ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.“
Podľa názoru sťažovateľky rozhodnutím orgánu verejnej správy (ústredia) bola
ukrátená na svojich právach. Namieta, že boli porušené jej základné práva zaručené
ústavným poriadkom Slovenskej republiky vrátane ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.
Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že „Zmyslom kompenzácií v zmysle zákona
č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci je prekonať alebo aspoň zmierniť sociálne dôsledky
ťažkého zdravotného postihnutia.
To, že žalobkyňa je ZŤP je v konaní nesporné. Správne orgány ale odmietajú poskytnúť
žalobkyni pomoc a kompenzovať jej zvýšené náklady spojené s jej zdravotným stavom. Tým
negujú zámer zákona o sociálnej pomoci, ktorého zmyslom je práve ľuďom so zdravotným
postihnutím, ktorí nemajú finančné prostriedky, pomôcť prekonať zvýšené náklady, spojené
so zdravotným postihnutím.“.
Sťažovateľka napokon navrhuje, aby jej ústavný súd ustanovil advokáta ako
právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Podaná sťažnosť smeruje proti rozhodnutiam ústredia sp. zn. 490, 491 a 492/2005-
OSP-SBT z 21. marca 2005.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na
začatie konania. Nad rámec petitu ústavný súd nemôže ísť. Ústavný súd preto rozhodoval
len v rozsahu požadovanom sťažovateľkou.
Hoci ústavnému súdu nie je známe, kedy presne boli rozhodnutia ústredia
sťažovateľke doručené, z rozsudku najvyššieho súdu možno zistiť, že žaloba sťažovateľky
o preskúmanie rozhodnutí ústredia bola krajským súdom zamietnutá rozsudkom
č. k. 1 S 61/2006-114, 1 S 216/2008, 1 S 217/2008 z 20. novembra 2008. To znamená, že
sťažovateľke muselo byť rozhodnutie ústredia doručené skôr ako 20. novembra 2008.
Sťažnosť ústavnému súdu bola doručená 28. apríla 2010, teda dávno po uplynutí zákonnej
dvojmesačnej lehoty.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. septembra 2010