Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 315/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. N., B., vo veci namietaného porušenia bližšie

neoznačených práv rozhodnutiami Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny B. sp. zn. 490,

491 a 492/2005-OSP-SBT z 21. marca 2005 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. A. N. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. apríla 2010

doručená sťažnosť Ing. A. N., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

bližšie neoznačených práv rozhodnutiami Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny

Bratislava (ďalej len „ústredie“) sp. zn. 490, 491 a 492/2005-OSP-SBT z 21. marca 2005.

Zo sťažnosti a z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 30. novembra 2009 vyplýva, že rozhodnutiami

ústredia sp. zn. 490, 491 a 492/2005-OSP-SBT z 21. marca 2005 neboli sťažovateľke

priznané dávky, a to peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, peňažný

príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky

osobného motorového vozidla a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov

súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia

podľa príslušných ustanovení o sociálnej pomoci v znení

neskorších predpisov.

Žaloba sťažovateľky o preskúmanie zákonnosti právoplatných rozhodnutí

ústredia bola rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-114, , z 20. novembra 2008 zamietnutá.

Rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. z 30. novembra 2009 bol

rozsudok krajského súdu potvrdený.

Najvyšší súd odôvodnil svoje rozhodnutie takto:

„V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol

v čase vydania napadnutého rozhodnutia /§ 250i ods. 1 0.s.p./.

Súd prvého stupňa postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti

preskúmal zákonnosť rozhodnutí žalovaného, ktorými žalobkyni nebol priznaný :

- peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla podľa § 61 ods. 1 zákona

o sociálnej pomoci,

- peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením

prevádzky osobného motorového vozidla podľa a

- peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo

s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia podľa § 64 ods. 1 písm. b/

.

Z podkladov pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že prvostupňový

správny orgán pri rozhodovaní o žiadostiach žalobkyne vychádzal z posudku vydaného

oddelením posudkových činností 12.11.2004, ktorým bola miera funkčnej poruchy

žalobkyne stanovená vo výške 60% podľa prílohy č.4, časť IV., bod 4, písm. c/ zák.

č. s tým, že žalobkyňa sa považuje za občana s ťažkým zdravotným

postihnutím. V rámci tohto posudku bolo konštatované, že ťažké zdravotné postihnutie

žalobkyne v posudzovaných oblastiach /mobility, komunikácie, nevyhnutných životných

úkonov a prác v domácnosti, zvýšených výdavkov/ má sociálne dôsledky, pričom žiadna

forma kompenzácie jej navrhnutá nebola.

Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla žalobcovi navrhnutý

nebol, nakoľko žalobkyňa sa v čase posúdenia dokázala prepravovať prostriedkami verejnej

hromadnej dopravy a na individuálnu prepravu nebola odkázaná. Z tohto dôvodu jej nebol

navrhnutý ani príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením

prevádzky osobného motorového vozidla. Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených

výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového

zariadenia nebol navrhovateľke navrhnutý z dôvodu, že jej zdravotné postihnutie nie je

podľa prílohy č. 12 k zaradené do zoznamu chronických stavov, pri

ktorých dochádza k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, obuvi a bytového

zariadenia a nepoužíva technicky náročné pomôcky, ktorých používaním by dochádzalo

k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.

Odvolací správny orgán za účelom objektívneho posúdenia veci 14.3.2005 vydal

posudok o miere funkčnej poruchy žalobkyne, v ktorom zhodne s prvostupňovým správnym

orgánom konštatoval, že žalobkyňa je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou

funkčnej poruchy 60%, pričom kompenzácia sociálnych dôsledkov jej navrhnutá nebola.

V nadväznosti na uvedený posudok žalovaný správny orgán vydal preskúmavané

rozhodnutia, ktorými horeuvedeným žiadostiam žalobkyne nevyhovel.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na skutočnosť, že podľa posudkov

vydaných podľa , žalobkyni požadovaná forma

kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia nebola navrhnutá,

nebolo jej možné požadované príspevky poskytnúť.

Nepochybil preto Krajský súd v Bratislave, keď dospel k záveru, že napadnuté

rozhodnutia žalovaného sú v súlade so zákonom a žalobu zamietol. Krajský súd zo zisteného

skutkového stavu vyvodil správny právny záver, ktorý náležitým spôsobom aj odôvodnil.

Námietky žalobkyne uvedené v jej odvolaní sú skutkovo i právne bezvýznamné pre

rozhodnutie v preskúmavanej veci.

Vychádzajúc zo skutočnosti, pri preskúmavani zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci

skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia / /.

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu v súlade s ust. § 219

ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.“

Podľa názoru sťažovateľky rozhodnutím orgánu verejnej správy (ústredia) bola

ukrátená na svojich právach. Namieta, že boli porušené jej základné práva zaručené

ústavným poriadkom Slovenskej republiky vrátane ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že „Zmyslom kompenzácií v zmysle zákona

č. o sociálnej pomoci je prekonať alebo aspoň zmierniť sociálne dôsledky

ťažkého zdravotného postihnutia.

To, že žalobkyňa je ZŤP je v konaní nesporné. Správne orgány ale odmietajú poskytnúť

žalobkyni pomoc a kompenzovať jej zvýšené náklady spojené s jej zdravotným stavom. Tým

negujú zámer zákona o sociálnej pomoci, ktorého zmyslom je práve ľuďom so zdravotným

postihnutím, ktorí nemajú finančné prostriedky, pomôcť prekonať zvýšené náklady, spojené

so zdravotným postihnutím.“.

Sťažovateľka napokon navrhuje, aby jej ústavný súd ustanovil advokáta ako

právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Podaná sťažnosť smeruje proti rozhodnutiam ústredia sp. zn. 490, 491 a 492/2005-

-SBT z 21. marca 2005.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania. Nad rámec petitu ústavný súd nemôže ísť. Ústavný súd preto rozhodoval

len v rozsahu požadovanom sťažovateľkou.

Hoci ústavnému súdu nie je známe, kedy presne boli rozhodnutia ústredia

sťažovateľke doručené, z rozsudku najvyššieho súdu možno zistiť, že žaloba sťažovateľky

o preskúmanie rozhodnutí ústredia bola krajským súdom zamietnutá rozsudkom

č. k. -114, , z 20. novembra 2008. To znamená, že

sťažovateľke muselo byť rozhodnutie ústredia doručené skôr ako 20. novembra 2008.

Sťažnosť ústavnému súdu bola doručená 28. apríla 2010, teda dávno po uplynutí zákonnej

dvojmesačnej lehoty.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2010