Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 337/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., zastúpenej advokátkou JUDr.

A. C., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a na rovnosť

účastníkov súdneho konania podľa a

v konaní vedenom Krajským súdom v Trenčíne pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júla 2010

doručená sťažnosť spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu a na rovnosť účastníkov súdneho konania

podľa a (ďalej len „“) v konaní

vedenom Krajským súdom v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. .

Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 9. júla 2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že návrhom na vykonanie exekúcie podaným súdnemu

exekútorovi Mgr. Ing. I. Š. 7. novembra 2008 sa sťažovateľka domáhala vymoženia sumy

46 753 Sk s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok sp. zn.

RK-96/08-EK z 12. februára 2008, ktorý sa stal právoplatným 26. marca 2008

a vykonateľným 1. apríla 2008. Uznesením Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný

súd“) č. k. -50 z 28. októbra 2009 bolo vyhovené námietkam povinných

s odôvodnením, že rozhodcovská doložka dojednaná v čl. 18 zmluvy o revolvingovom

úvere č. 8000056095 je nekalým zmluvným dojednaním v neprospech spotrebiteľa,

zmluvná odmena je v rozpore s dobrými mravmi a zmluvná pokuta predstavuje neprijateľnú

podmienku. Proti uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, v ktorom

namietala nedostatok oprávnenia okresného súdu ako exekučného súdu preskúmavať vecnú

správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov

orgánu, ktorý ho vydal. Poukázala aj na fakt, že tvrdenia o neprijateľnosti rozhodcovskej

doložky nezodpovedajú skutočnému priebehu rozhodcovského konania a obsahu

rozhodcovskej doložky. Uznesením krajského súdu č. k. -74 zo 16. apríla

2010 bolo uznesenie okresného súdu potvrdené. Písomné vyhotovenie uznesenia bolo

sťažovateľke doručené 13. mája 2010.

Podľa názoru sťažovateľky uzneseniami všeobecných súdov boli porušené jej

označené základné práva podľa . Podľa názoru všeobecných súdov ide o neplatnú

rozhodcovskú doložku napriek tomu, že oprávnenie na jej posudzovanie im nepriznáva

žiadne zákonné ustanovenie. Preto všeobecné súdy konali v rozpore s .

Popieranie platnosti rozhodcovskej doložky bolo možné a zo zákona predvídané v priebehu

rozhodcovského konania a po jeho skončení len v rámci žaloby o zrušenie rozhodcovského

rozsudku. V tomto smere sťažovateľka poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej

únie (ďalej len „súdny dvor“), najmä na rozhodnutie vo veci Mostaza Claro. Navyše,

uznesenie krajského súdu nie je ani dostatočným spôsobom odôvodnené. Postupom

všeobecných súdov boli povinní zvýhodnení, čím sa porušila zásada rovnosti účastníkov

konania.

Sťažovateľka navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn.

s tým, aby bolo uznesenie zo 16. apríla 2010 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie.

Požaduje tiež náhradu trov právneho zastúpenia v sume 303,16 € vrátane dane z pridanej

hodnoty.

Z uznesenia krajského súdu č. k. -74 zo 16. apríla 2010 vyplýva, že

ním bolo potvrdené uznesenie okresného súdu č. k. -50 z 28. októbra 2009

v časti vyhovenia námietkam povinných. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak,

že námietky povinných považoval proti exekúcii za dôvodné v celom rozsahu. Podľa názoru

krajského súdu je potrebné sa v celom rozsahu stotožniť s okresným súdom. Rozhodcovskú

doložku treba považovať ako celok za neprijateľnú a neplatnú v súlade s ustanovením § 53

ods. 5, resp. ods. 4 . Exekúcia je preto ako celok neprípustná.

Za dôvodné treba považovať aj námietky týkajúce sa samotného doručovania rozsudku

povinnému 1 na adresu, ktorá nie je adresou jeho trvalého bydliska. Preto nemohli nastať

účinky doručenia ani fikciou doručenia a rozhodcovský rozsudok by ani v prípade platnosti

rozhodcovskej doložky nemohol nadobudnúť vykonateľnosť. Okresný súd sa správne

zaoberal (napriek nevykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a neplatnosti rozhodcovskej

doložky) aj samotným obsahom spotrebiteľskej zmluvy a dospel v konečnom dôsledku

k správnym skutkovým a právnym záverom.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka nepodala proti uzneseniu krajského súdu

dovolanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, podľa ktorého všeobecné súdy

v rozpore so zákonom a s judikatúrou súdneho dvora neumožnili jej ako oprávnenému

subjektu vymôcť peňažnú pohľadávku od povinných judikovanú právoplatným

rozhodcovským rozsudkom. Sťažovateľka teda vlastne tvrdí, že postupom všeobecných

súdov bola pozbavená súdnej ochrany v exekučnom konaní, teda možnosti konať pred

súdom v exekučnom konaní.

Vzhľadom na citované ustanovenie mohla

sťažovateľka podať proti uzneseniu krajského súdu dovolanie a v rámci neho sa domáhať

ochrany označených základných práv. Podľa zistenia ústavného súdu však sťažovateľka

dovolanie nepodala.

Možno urobiť záver, že sťažovateľka nevyčerpala dovolanie ako mimoriadny

opravný prostriedok, ktorý jej zákon na ochranu jej základných práv účinne poskytuje a na

ktorého použitie bola sťažovateľka osobne oprávnená podľa Občianskeho súdneho

poriadku. Preto treba sťažnosť považovať za neprípustnú.

Sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej preukazovala), že by nesplnila podmienku

vyčerpania opravného prostriedku z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto vôbec

neprichádzal do úvahy zo strany ústavného súdu postup v zmysle ustanovenia § 53 ods. 2

.

Odhliadnuc od už uvedených záverov o neprípustnosti podanej sťažnosti by

prichádzalo do úvahy považovať sťažnosť aj za zjavne neopodstatnenú.

Všeobecné súdy použili dva samostatné argumenty, na základe ktorých vyhoveli

námietkam povinných. Stalo sa tak jednak pre záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky,

resp. neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere, ale nezávisle na tom aj z dôvodu, že

rozhodcovský rozsudok sa nestal právoplatným a vykonateľným, keďže nebol riadne

doručený. Sťažovateľka však v podanej sťažnosti napáda iba argumentáciu všeobecných

súdov týkajúcu sa neplatnosti rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy o revolvingovom úvere.

Nijako nespochybňuje závery, podľa ktorých sa rozhodcovský rozsudok nestal

právoplatným a vykonateľným. Uvedený dôvod (pokiaľ sa považuje za správny) sám osebe

odôvodňuje vyhovenie námietkam povinných proti upovedomeniu o začatí exekúcie.

Berúc do úvahy všetky uvedené skutočnosti rozhodol ústavný súd tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2010