Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 341/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti R., s. r. o., B., zastúpenej advokátom D. T., K.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným

súdom Bardejov pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti R., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. augusta

2010 osobne do podateľne doručená sťažnosť spoločnosti R., s. r. o., (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) v konaní vedenom Okresným súdom Bardejov (ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že 12. apríla 2010 podala sťažovateľka ako žalobkyňa žalobu

proti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „žalovaná“), o zaplatenie sumy 9 234,05 €

s prísl. Právnym titulom uplatnenej pohľadávky bolo doplatenie ceny diela. Záväzok bol zo

strany žalovanej aj písomne uznaný, čo sa týka dôvodu a výšky. Dňa 1. júla 2010 bola

právnemu zástupcovi sťažovateľky doručená výzva okresného súdu z 28. júna 2010 na

úpravu žalobného petitu v časti týkajúcej sa príslušenstva istiny. K tejto výzve zaujal právny

zástupca stanovisko ešte toho istého dňa. Dňa 22. júla 2010 bol doručený platobný rozkaz

okresného súdu sp. zn. . Podľa okresného súdu platobný rozkaz nadobudol

právoplatnosť a vykonateľnosť 7. augusta 2010.

V Obchodnom vestníku č. 121/2010 z 24. júna 2010 bolo uverejnené uznesenie

Okresného súdu Prešov sp. zn. , ktorým bola povolená reštrukturalizácia

žalovanej a za správcu bola ustanovená Ing. E. O. Zároveň boli veritelia vyzvaní, aby

v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie prihlásili svoje pohľadávky.

V zmysle o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o konkurze“) súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii

uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno

uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4 zákona o konkurze.

Napriek tomu, že Okresný súd Prešov 24. júna 2010 povolil reštrukturalizáciu žalovanej,

okresný súd neprerušil konanie tak, ako mu to ukladá zákon, a aj po povolení

reštrukturalizácie žalovanej ďalej konal, pričom sťažovateľku 28. júna 2010 vyzval na

úpravu žaloby a 8. júla 2010 vydal platobný rozkaz doručený 22. júla 2010, ktorý

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 7. augusta 2010. Pritom okresný súd nevydal

žiadne uznesenie, ktorým by prerušil konanie. V súčasnosti už takéto uznesenie ani nemôže

vydať, keďže konanie je právoplatne skončené. Sťažovateľka sa plne spoľahla na základnú

zásadu platnú pre činnosť súdu, a to zásadu iura novit curia (súd pozná právo) a nemala

preto žiaden dôvod skúmať, či vo vzťahu k žalovanej bolo povolené konanie v zmysle

zákona o konkurze. Okresný súd si pritom v súlade s uvedenou zásadou musel byť vedomý

účinkov, ktoré výklad § 118 ods. 4 zákona o konkurze vyvoláva vo vzťahu

k procesnoprávnemu, resp. hmotnoprávnemu postaveniu nositeľa základných práv a slobôd,

teda v danom konkrétnom prípade sťažovateľky.

Podľa názoru sťažovateľky vo vzťahu k žalovanej nemôže prebiehať žiadne konanie,

ktoré by malo byť prerušené, okresný súd napriek tomu riadne konal.

Uvedeným postupom okresného súdu došlo k porušeniu označených práv

sťažovateľky podľa a dohovoru. Ide o zjavnú svojvôľu pri výklade a aplikácii

dotknutých ustanovení, a to najmä ustanovenia § 118 ods. 4 zákona o konkurze v spojení

s ustanoveniami , a . Postup

a rozhodnutie okresného súdu priamo zasahuje do práva sťažovateľky na súdnu ochranu.

Sťažovateľka mala plnú dôveru v správne a efektívne konanie súdu rešpektujúce základné

princípy spravodlivého procesu. Faktickým dôsledkom postupu okresného súdu bolo, že

sťažovateľka si v stanovenej lehote neprihlásila svoju pohľadávku v reštrukturalizačnom

konaní voči žalovanej, čím de facto aj de iure stratila možnosť uspokojenia v rámci

reštrukturalizačného konania.

Sťažovateľka navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov a dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

s tým, aby bol platobný rozkaz z 8. júla 2010 zrušený a vec vrátená na ďalšie

konanie. Požaduje tiež priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €,

ako aj náhradu trov právneho zastúpenia advokátom.

Z platobného rozkazu okresného súdu č. k. -23 z 8. júla 2010 vyplýva,

že žalovaná bola zaviazaná zaplatiť sťažovateľke sumu 9 234,05 € s úrokmi z omeškania

a trovami konania. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 7. augusta

2010.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa názoru ústavného súdu nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti

konať a rozhodnúť.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia , právomoc ústavného

súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len

vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom

prípade z dôvodov uvedených nižšie právomoc poskytnúť ochranu označeným základným

právam sťažovateľky vyplývajúcim z a dohovoru prináleží okresnému súdu, čím je

zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Z doložky právoplatnosti, ktorou okresný súd opatril platobný rozkaz, vyplýva, že

okresný súd považuje platobný rozkaz za právoplatný a vykonateľný, a to dňom 7. augusta

2010.

Doložka právoplatnosti je úradným osvedčením príslušného všeobecného súdu

o tom, že jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, resp. vykonateľnosť. Samotná doložka

teda nemá povahu rozhodnutia, ale iba úradného osvedčenia určitej právne významnej

okolnosti. Povahu rozhodnutia má totiž samotný platobný rozkaz.

Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že doložka právoplatnosti nie je nemenná a možno ju

v prípade potreby opraviť, resp. ju zrušiť, pokiaľ sa dodatočne ukáže, že okolnosti v nej

osvedčené nezodpovedajú skutočnosti.

Sťažovateľka podľa všetkého správne poukazuje na to, že v čase vydania platobného

rozkazu a jeho doručenia účastníkom konania bola už povolená reštrukturalizácia žalovanej,

hoci podľa § 118 ods. 4 zákona o konkurze sa povolením reštrukturalizácie prerušujú

konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou.

Naproti tomu sa sťažovateľka, ako sa zdá, mýli, keď tvrdí, že za daného stavu bolo

povinnosťou okresného súdu konanie o jej návrhu na vydanie platobného rozkazu prerušiť,

pretože z formulácie ustanovenia § 118 ods. 4 zákona o konkurze možno skôr vyvodiť, že

k prerušeniu tam označených konaní dochádza priamo zo zákona momentom povolenia

reštrukturalizácie, teda bez toho, aby konajúci súd musel v každej takejto veci vydať

uznesenie o prerušení konania. Tomu nasvedčuje aj ústavnému súdu známa rozhodovacia

prax všeobecných súdov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno vychádzať z toho, že povolením

reštrukturalizácie žalovanej došlo ex lege k prerušeniu konania o žalobe sťažovateľky.

Za tohto stavu má sťažovateľka aj v súčasnosti možnosť upozorniť okresný súd na

skutočnosť, že k vydaniu platobného rozkazu a k jeho doručeniu došlo po povolení

reštrukturalizácie žalovanej, a teda po prerušení konania. Zároveň môže vyzvať okresný

súd, aby znovu posúdil, či za takéhoto stavu je možné považovať doručenie platobného

rozkazu účastníkom konania za platné a účinné a či teda mohol platobný rozkaz (bez

platného a účinného doručenia) nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť.

Možno uzavrieť, že sťažovateľka dosiaľ nevyčerpala všetky účinné prostriedky

nápravy namietaného porušenia svojich práv, pričom ešte stále má možnosť existujúci

prostriedok uplatniť. Preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľky

má v súčasnosti okresný súd, čím je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2010