Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 340/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Ľ. H., K., zastúpeného Advokátskou kanceláriou

JUDr. S., s. r. o., Č., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

podľa v konaní vedenom Krajským súdom

v Žiline pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. Ľ. H. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. augusta

2010 doručená sťažnosť Mgr. Ľ. H., K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom Krajským súdom v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) pod sp. zn. . Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu

12. augusta 2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 5. februára 2001 podal Okresnému súdu Čadca

(ďalej len „okresný súd“) žalobu proti Ing. P. I. a MUDr. M. I. (ďalej len „žalovaní“)

vo veci práva prechodu. Domáhal sa vyslovenia práva prechodu cez parcely žalovaných na

tom základe, že jeho právni predchodcovia už mali takúto prístupovú cestu, ktorú mu

žalovaní v súčasnosti odmietajú umožniť používať. Rozsudkom okresného súdu č. k.

-206 z 20. júna 2005 bola žaloba sťažovateľa zamietnutá. Na základe jeho

odvolania krajský súd uznesením sp. zn. z 30. júna 2006 zastavil odvolacie

konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku. Sťažovateľ podal proti uzneseniu krajského

súdu podnet generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky na podanie mimoriadneho

dovolania. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 28. februára 2008 bolo uznesenie krajského súdu o zastavení

odvolacieho konania zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie s konštatovaním, že

krajský súd prekročil svoju právomoc, keď sám rozhodol o zastavení odvolacieho konania.

Bol totiž oprávnený sťažovateľa iba vyzvať na zaplatenie súdneho poplatku. V následnom

novom odvolacom konaní krajský súd bez nariadenia pojednávania (napriek výslovnej

požiadavke sťažovateľa, aby bolo nariadené odvolacie pojednávanie) rozhodol rozsudkom

sp. zn. z 26. februára 2009 tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil.

V odôvodnení konštatoval, že okresný súd náležite zistil skutkový stav veci. Sťažovateľ

nepreukázal existenciu tvrdeného práva prechodu, nevymedzil, odkedy malo toto právo

prechodu existovať, a až na obhliadke konanej 31. júla 2003 poukázal na to, že toto právo

existuje od štyridsiatych rokov. Krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, podľa

ktorého sťažovateľ neuniesol ani bremeno tvrdenia, ale ani dôkazné bremeno, na základe

ktorého by bolo možné zistiť, odkedy mala jeho oprávnená držba, resp. oprávnená držba

jeho právneho predchodcu začať a dokedy mala trvať. Krajský súd ďalej konštatoval, že zo

zisteného skutkového stavu podmienky na vydržanie práva vyplývajúceho z vecného

bremena neboli splnené. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie,

v ktorom namietal, že postupom krajského súdu, ktorý vo veci samej rozhodol 26. februára

2009 bez nariadenia odvolacieho pojednávania, mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Uznesením najvyššieho súdu (sťažovateľ neuvádza spisovú značku a dátum uznesenia,

pozn.) bolo dovolanie odmietnuté. Najvyšší súd konštatoval, že podľa ustanovenia § 372p

ods. 1 sa na konania začaté pred 15. októbrom 2008 použijú

predpisy účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa názoru sťažovateľa výklad najvyššieho súdu nie je celkom správny, pretože je

v rozpore so zásadou právnej istoty, podľa ktorej by sa počas konania nemali procesné

pravidlá meniť. Takýto postup pôsobí značne neisto a narúša právnu istotu účastníkov

konania.

Sťažovateľ považuje za porušenie označeného základného práva najmä to, že krajský

súd v odvolacom konaní začatom 7. septembra 2005 mal postupovať podľa Občianskeho

súdneho poriadku platného a účinného v čase podania odvolania, a teda nemal v odvolacom

konaní aplikovať nové znenie ustanovenia

účinného v čase jeho rozhodovania (umožňujúceho rozhodnúť bez nariadenia odvolacieho

pojednávania), ale mal postupovať podľa ustanovenia § 214 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku účinného v čase podania odvolania (prikazujúceho rozhodnúť vo veci samej na

odvolacom pojednávaní). Aj napriek zákonnému ustanoveniu § 372p ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku nie je podľa názoru sťažovateľa v súlade s princípmi spravodlivého

súdneho konania meniť počas konania pravidlá a už raz nastavený systém. Podobným

výkladom právnej normy by totiž dochádzalo k narúšaniu právnej istoty účastníkov konania.

Spôsob rozhodnutia krajského súdu bez nariadenia odvolacieho pojednávania neobstojí

v systéme práva Slovenskej republiky a porušuje právo na spravodlivé súdne konanie.

Sťažnosť podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia uznesenia najvyššieho súdu.

Sťažovateľ navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označeného článku v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn.

s tým, aby bol rozsudok z 26. februára 2009 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.

Domáha sa napokon náhrady trov právneho zastúpenia advokátom vo výške 303,31 €.

Z rozsudku krajského súdu sp. zn. z 26. februára 2009 vyplýva, že

ním bol vo veci samej potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. -206

z 20. júna 2005. Podľa dátumovej pečiatky okresného súdu rozsudok krajského súdu spolu

so spisom okresného súdu sp. zn. bol okresnému súdu vrátený 16. apríla

2009.

Podľa zistenia ústavného súdu rozsudok krajského súdu sp. zn.

z 26. februára 2009 nadobudol právoplatnosť 5. mája 2009

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Predmetom sťažnosti je námietka, podľa ktorej postupom krajského súdu bola

sťažovateľovi ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, pretože krajský

súd rozhodol v merite veci o odvolaní sťažovateľa bez nariadenia odvolacieho

pojednávania. Malo sa tak stať v dôsledku ústavne nekonformného výkladu

intertemporálneho ustanovenia . Toto

pochybenie krajského súdu nenapravil ani najvyšší súd v dovolacom konaní. Ani on totiž

neuznal, že postupom krajského súdu bola sťažovateľovi odňatá možnosť konať pred

odvolacím súdom, pretože aj najvyšší súd uprednostnil doslovný výklad intertemporálneho

ustanovenia pred výkladom ústavne konformným.

Zo sťažnosti je zrejmé, že táto z hľadiska uplatnenej argumentácie smeruje

v skutočnosti proti uzneseniu najvyššieho súdu (bez bližšieho označenia jeho spisovej

značky a dátumu vydania), ktorým nebolo dovolaniu sťažovateľa vyhovené.

Napriek uvedeným rozhodujúcim skutočnostiam však sťažovateľ označil za ďalšieho

účastníka konania nie najvyšší súd, ktorý rozhodol (podľa názoru sťažovateľa protiústavne)

v poslednej inštancii, ale krajský súd a za predmet konania označil porušenie označeného

základného práva krajským súdom v odvolacom konaní.

Za uvedeného stavu považuje ústavný súd sťažnosť za oneskorene podanú.

Keďže podľa zistenia ústavného súdu napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol

právoplatnosť ešte 5. mája 2009, sťažnosť odovzdaná na poštovú prepravu 12. augusta 2010

bola podaná dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2010