Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 375/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť A. P., K., vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 40

C 3/2001 a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

30/2003 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. P. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. augusta 2010

doručená sťažnosť A. P., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Košice II

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského

súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„Navrhovateľka bola účastníčkou dedičského konania pod š. D not 10/2000, 38 D/98

u konajúcej notárky JUDr. E. P., a neskôr u Okresného súdu Košice II v konaní pod č. 40 C

3/01-115 a Krajského súdu Košice pod č. k. -62 ako domnelá dedička po neb.

E. H. ..., ktoré konania, resp. ich priebeh trval celkom, t. j. od úmrtia zomrelej v roku 1998

až do... 25. 02. 2010!

Teda celkovo 12 rokov, čo znamená dlhodobé prieťahy v tomto občiansko-právnom

spore, ktoré prieťahy spôsobil Slovenský štát – konajúce súdy jak Okresný súd Košice II, tak

i Krajský súd Košice. ...

SR a násl. právne predpisy stanovujú striktne povinnosť konajúcich súdov

Slovenskej republiky, aby tieto postupovali v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak,

aby ochrana práv bola rýchla a účinná, a aby skutočnosti, ktoré sú medzi mini sporné, sa

spoľahlivo zistili a aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

účastníkov konaní.

V súlade s týmto konštatovaním záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky

by mali byť prieťahy v súdnych sporoch len výnimočne, a nie tak, ako to bolo v konaniach

uvedených v bode I tohto podnetu, preto návrh je právne dôvodný a opodstatnený v celom

rozsahu podania...“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu vedenom pod sp. zn.

. Zároveň žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €

a „súdny poplatok vo výške 5.000,- Sk, t. j. 166 euro“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti v konaní pred ústavným súdom je sťažovateľkou namietané

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v postupom okresného súdu a krajského súdu v označených konaniach.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu jednou zo základných podmienok prijatia

sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení

alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom

zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na

odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene ( ).

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie

tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie to

nedovoľuje.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

, , ).

Z ústavným súdom vyžiadaných relevantných rozhodnutí okresného súdu a krajského

súdu vyplývajú tieto skutočnosti:

Sťažovateľka sa žalobou podanou okresnému súdu 24. apríla 2001 domáhala určenia,

že je dedičkou zo zákona po E. H. (ďalej len „poručiteľka“). Okresný súd rozsudkom č. k.

-36 z 25. októbra 2002 žalobný návrh sťažovateľky zamietol.

Krajský súd následne uznesením č. k. -62 z 9. júna 2003 rozhodnutie

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že vo veci bude

potrebné doplniť dokazovanie.

Po doplnení dokazovania okresný súd rozsudkom z 2. decembra 2005 znovu

rozhodol, že zo strany sťažovateľky nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok na

jej určenie za zákonnú dedičku po poručiteľke, a preto žalobu sťažovateľky znova zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom krajský súd

rozsudkom č. k. -134 zo 7. augusta 2006 rozhodol tak, že rozsudok

okresného súdu z 2. decembra 2005 ako vecne správny potvrdil.

Právoplatným sa rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu stal

28. októbra 2006.

Dedičské konanie po nebohej poručiteľke, v ktorom sa sťažovateľka neúspešne

domáhala byť zákonnou dedičkou, bolo vedené pod sp. zn. ,

a právoplatne bolo skončené vydaním osvedčenia o dedičstve 20. februára 2008.

Z týchto skutočností ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o sťažnosti

sťažovateľky, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka teda nebola účastníčkou konania o dedičstve vedeného okresným

súdom pod sp. zn. , ktoré bolo právoplatne skončené 20. februára 2008. Bola

však účastníčkou sťažnosťou napadnutých konaní vedených okresným súdom a krajským

súdom. Tieto však boli právoplatne skončené 28. októbra 2006 (konanie krajského súdu

vedené pod sp. zn. ešte skôr). Sťažnosť sťažovateľky bola doručená

ústavnému súdu 4. augusta 2010 (podaná na poštovú prepravu 3. augusta 2010). Je teda

zrejmé, že od právoplatného skončenia sťažovateľkou napadnutých konaní nepochybne

uplynula lehota dvoch mesiacov v zmysle ustanovení

na podanie sťažnosti pre porušenie základných práv alebo slobôd ústavnému súdu (podľa

).

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol

ako podanú oneskorene podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2010