Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 370/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátkou

JUDr. A. C., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a na

rovnosť účastníkov súdneho konania podľa a Slovenskej

republiky v konaní vedenom Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. augusta

2010 doručená sťažnosť spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a na rovnosť účastníkov

súdneho konania podľa a (ďalej len

„ústava“) v konaní vedenom Krajským súdom v Prešove (ďalej len „krajský súd“) pod

sp. zn. . Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 20. augusta 2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že návrhom na vykonanie exekúcie podaným súdnemu

exekútorovi Mgr. Ľ. S. (ďalej len „súdny exekútor“) 24. septembra 2009 sa sťažovateľka

domáhala vymoženia sumy 718,79 € s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým bol

rozhodcovský rozsudok sp. zn. z 29. júla 2009, ktorý sa stal právoplatným

19. augusta 2009 a vykonateľným 25. augusta 2009. Uznesením Okresného súdu Stará

Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“) č. k. -22 z 23. februára 2010 bola zamietnutá

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti

špecifikovanej v uznesení s odôvodnením, že rozhodcovský rozsudok je v rozpore so

zákonom, čo sa týka sumy zmluvných pokút a úrokov z omeškania. Proti uzneseniu

okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, v ktorom namietala nedostatok oprávnenia

okresného súdu ako exekučného súdu preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda

zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Poukázala

aj na nesprávnosť samotných skutkových a právnych záverov okresného súdu. Uznesením

krajského súdu sp. zn. z 9. júna 2010 bolo uznesenie okresného súdu

potvrdené. Písomné vyhotovenie uznesenia bolo sťažovateľke doručené 23. júna 2010.

Podľa názoru sťažovateľky uzneseniami všeobecných súdov boli porušené jej

označené základné práva podľa . Z uznesenia krajského súdu vyplýva, že došlo

k čiastočnému zamietnutiu žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov

podľa o rozhodcovskom konaní v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“). Uvedené ustanovenie

však nedáva exekučnému súdu právomoc preskúmavať exekučný titul, ale iba posúdiť

plnenie ním priznané. Preto všeobecné súdy konali v rozpore s .

Popieranie platnosti rozhodcovskej doložky bolo možné a zo zákona predvídané v priebehu

rozhodcovského konania a po jeho skončení len v rámci žaloby o zrušenie rozhodcovského

rozsudku. V tomto smere sťažovateľka poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej

únie (ďalej len „súdny dvor“), najmä na rozhodnutie vo veci Mostaza. Navyše, uznesenie

krajského súdu nie je ani dostatočným spôsobom odôvodnené. Postupom všeobecných

súdov bol povinný zvýhodnený, čím sa porušila zásada rovnosti účastníkov konania.

Sťažovateľka navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn.

s tým, aby bolo uznesenie z 9. júna 2010 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Požaduje

tiež náhradu trov právneho zastúpenia advokátkou vo výške 303,30 € vrátane dane

z pridanej hodnoty.

Z uznesenia krajského súdu sp. zn. z 9. júna 2010 vyplýva, že ním

bolo potvrdené uznesenie okresného súdu č. k. -22 z 23. februára 2010. Podľa

názoru krajského súdu okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a vyvodil

správny právny záver. Skutočnosť existencie právoplatného rozhodcovského rozsudku

neznamená nemožnosť jeho preskúmania v exekučnom konaní. Umožňuje to ustanovenie

§ 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka nepodala proti uzneseniu krajského súdu

dovolanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, podľa ktorého všeobecné súdy

v rozpore so zákonom a s judikatúrou súdneho dvora neumožnili jej ako oprávnenému

subjektu vymôcť peňažnú pohľadávku voči povinným judikovanú právoplatným

rozhodcovským rozsudkom. Sťažovateľka teda vlastne tvrdí, že postupom všeobecných

súdov bola pozbavená súdnej ochrany v exekučnom konaní, teda možnosti konať pred

súdom v exekučnom konaní.

Vzhľadom na citované ustanovenie mohla

sťažovateľka podať proti uzneseniu krajského súdu dovolanie a v rámci neho sa domáhať

ochrany označených základných práv. Podľa zistenia ústavného súdu však sťažovateľka

dovolanie nepodala.

Možno urobiť záver, že sťažovateľka nevyčerpala dovolanie ako mimoriadny

opravný prostriedok, ktorý jej zákon na ochranu jej základných práv účinne poskytuje a na

ktorého použitie bola osobne oprávnená podľa . Preto treba

sťažnosť považovať za neprípustnú.

Sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej preukazovala), že by nesplnila podmienku

vyčerpania opravného prostriedku z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto vôbec

neprichádzal do úvahy zo strany ústavného súdu postup v zmysle ustanovenia § 53 ods. 2

.

Berúc do úvahy všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2010