Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 377/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť B. A., V., t. č. vo výkone trestu I., vo veci

namietaného porušenia základného práva na obhajobu zaručeného v

Slovenskej republiky uznesením prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej prokuratúry č. k. VII/2 Gv 86/08-59 z 20. mája 2010, ako aj jeho

žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej

republiky a takto

rozhodol:

Sťažnosť B. A. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. augusta 2010

doručená sťažnosť B. A., V., t. č. vo výkone trestu I. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na obhajobu zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením prokurátora Úradu Špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej prokuratúry (ďalej len „špeciálna

prokuratúra“) č. k. VII/2 Gv 86/08-59 z 20. mája 2010.

Sťažovateľ súčasne žiadal, aby mu v konaní pred ústavným súdom bol ustanovený

právny zástupca z radov advokátov z dôvodu jeho nepriaznivých majetkových pomerov.

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu

boja proti organizovanej kriminalite, oddelenia vyšetrovania, odboru Východ K. (ďalej len

„vyšetrovateľ“) sp. zn. ČVS: PPZ-6/BOK-V-2008 z 13. apríla 2006 bolo sťažovateľovi

vznesené obvinenie pre trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 a § 219

ods. 1 a 2 písm. b) účinného do 31. decembra 2005. Uznesením z 18.

januára 2010 vyšetrovateľ prerušil trestné stíhanie obvineného sťažovateľa z dôvodu

potreby vypočutia svedka, ktorý sa zdržiaval na neznámom mieste.

Proti uzneseniu vyšetrovateľa o prerušení trestného stíhania z 18. januára 2010

podal 10. februára 2010 sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol prokurátor špeciálnej

prokuratúry uznesením č. k. VII/2 Gv 86/08-59 z 20. mája 2010 tak, že sťažnosť

obvineného sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol. Následne 3. júna 2010 podal sťažovateľ

generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) návrh

podľa a nasl. , ktorým sa domáhal zrušenia uznesenia prokurátora

špeciálnej prokuratúry z 20. mája 2010 z dôvodu jeho tvrdenia o nezákonnosti predmetného

uznesenia, pretože podľa neho malo byť týmto rozhodnutím prokurátora špeciálnej

prokuratúry porušené jeho právo na obhajobu, keďže od februára 2010 nebol zastúpený

obhajcom aj napriek tomu, že bol stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, ktorý je prípadom

nutnej obhajoby. Podanie sťažovateľa z 3. júna 2010 bolo špeciálnym prokurátorom

kvalifikované ako podnet na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia podriadeného

prokurátora špeciálnej prokuratúry, a nie ako návrh podľa a nasl. ,

pričom o spôsobe vybavenia tohto podnetu špeciálnym prokurátorom bol sťažovateľ

upovedomený listom č. k. VII/2 Gv 86/08-65 z 28. júla 2010, a to v tom zmysle, že

špeciálny prokurátor nezistil žiadne pochybenie prokurátora špeciálnej prokuratúry, ktoré by

mohlo mať za následok nezákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s tým, že sťažovateľ

nemôže tvrdiť nezákonnosť tohto rozhodnutia, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť proti

uzneseniu o prerušení trestného stíhania, iba z dôvodu, že v čase medzi rozhodnutím

o prerušení trestného stíhania a rozhodovaním o jeho sťažnosti proti uzneseniu

vyšetrovateľa o prerušení trestného stíhania stratil obhajcu, pretože samotná táto skutočnosť

nemôže mať bez ďalšieho za následok aj nezákonnosť prerušenia trestného stíhania v čase,

keď sťažovateľ ešte obhajcu mal.

Sťažovateľ sťažnosťou podanou ústavnému súdu namieta, že aj napriek skutočnosti,

že je trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin a súčasne je pre tento zločin stíhaný v čase,

keď je pre iný skutok vo výkone trestu odňatia slobody, a teda v jeho prípade ide

nepochybne o prípad nutnej obhajoby podľa a , aj

napriek tomu už od februára 2010 nie je zastúpený obhajcom, pretože sťažovateľom

zvolenému obhajcovi JUDr. S., ktorý ho v tejto trestnej veci zastupoval, „Slovenská

advokátska komora pozastavila výkon advokácie od 08. 02. 2010“ a od tej doby

vyšetrovateľ nevyzval sťažovateľa, aby si zvolil nového obhajcu a ani mu nový obhajca

nebol ustanovený.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

«Dňa 02. 08. 2010 mi bolo doručené „Preskúmanie postupu prokurátora –

upovedomenie“ z 28. 07. 2010 zástupcu Špeciálneho prokurátora sp. zn. VI/2 Gv 86/08–65,

obsahom ktorého je vysvetľujúca argumentácia, že nedošlo k porušeniu práva na obhajobu

a prokurátor postupoval zákonne, pretože vyšetrovateľ vydal uznesenie o prerušení

trestného stíhania ešte 18. 01. 2010 teda v čase, keď ešte JUDr. S. mojim obhajcom bol, a

uznesenie o prerušení tr. stíhania je ihneď vykonateľné, číže sa nevykonávajú žiadne

procesné úkony.

Zástupca ŠP je zrejme toho názoru, že momentom vydania uznesenia o prerušení

tr. stíhania už obvinený nepotrebuje obhajcu napriek zneniu § 37 ods. 1 písm. a) písm. c)

TrP.

Rozhodne nesúhlasím s týmto právnym názorom. Dovolím si tvrdiť, že právo na

obhajobu je jedno z najzákladnejších práv obvineného v trestnom konaní. Do práva obhajcu

je zahrnuté aj právo obhajovať sa osobne, alebo prostredníctvom obhajcu.

Byť zastúpený obhajcom v každom štádiu trestného konania je zvlášť nevyhnutné,

keď je obvinený vo výkone trestu odňatia slobody. Nemenej významnou okolnosťou je

význam veci, teda o čo v spore ide. V danej veci som stíhaný za zločin vraždy, kde je možné

udeliť doživotný trest odňatia slobody.

Úvaha zástupcu ŠP o tom, že vydaním uznesenia o prerušení tr. stíhania sa vo veci už

v podstate nič nedeje, je irelevantné, pretože aj obhajca má právo podať sťažnosť proti

uzneseniu, môže predložiť dôkazy resp. listiny, vzniesť námietky zaujatosti proti

vyšetrovateľovi resp. prokurátorovi, a napokon – môže zabezpečiť prítomnosť svedka na

výsluch, a mnohé ďalšie postupy. Práva na obhajobu sú konkrétne a účinné, a nie teoretické

a iluzórne.»

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatí jeho

sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Základné právo B. A. na obhajobu podľa Slovenskej

republiky rozhodnutím prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky zo dňa 20. mája 2010 sp. zn. VII/2 Gv 86/08-59 porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/2 Gv 86/08-59 zo dňa

20. mája 2010 a prikazuje vo veci znovu konať a rozhodnúť.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v prvom rade podotýka, že podľa

je viazaný návrhom sťažovateľa, pričom viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje

zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd

teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,

preto v danej veci rozhodoval iba o porušení sťažovateľom označeného základného

práva zaručeného v , k porušeniu ktorého malo v zmysle petitu

sťažnosti dôjsť v príčinnej súvislosti s uznesením prokurátora špeciálnej prokuratúry č. k.

VII/2 Gv 86/08-59 z 20. mája 2010. Tvrdenia o porušení sťažovateľom označeného

základného práva aj závermi špeciálneho prokurátora vyjadrenými v liste č. k.

VII/2 Gv 86/08-65 z 28. júla 2010, ktoré sťažovateľ uvádza iba v texte sťažnosti mimo

petitu, treba podľa názoru ústavného súdu považovať iba za súčasť jeho argumentácie (napr.

, , ).

V súvislosti s listom špeciálneho prokurátora č. k. VII/2 Gv 86/08-65 z 28. júla 2010,

ktorým bol sťažovateľ upovedomený o záveroch špeciálneho prokurátora z prešetrenia

zákonnosti postupu jemu podriadeného prokurátora špeciálnej prokuratúry, ústavný súd

však okrem iného iba pripomína, že aj v prípade, keby sťažovateľ v petite sťažnosti

namietal aj tieto závery špeciálneho prokurátora, bolo by potrebné jeho sťažnosť odmietnuť

podľa ako neprípustnú, pretože podľa označeného

ustanovenia sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal

opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, pričom podľa

o prokuratúre v znení neskorších predpisov mal sťažovateľ možnosť domáhať sa prešetrenia

spôsobu vybavenia svojho podnetu špeciálnym prokurátorom prostredníctvom opakovaného

podnetu (§ 34 ods. 1), ktorý by vybavil generálny prokurátor, ako pre tento prípad

prokurátor nadriadený špeciálnemu prokurátorovi [§ 54 ods. 2 písm. a)].

Predmetom konania ústavného súdu bolo teda preskúmanie možného porušenia

základného práva sťažovateľa na obhajobu zaručeného v uznesením

prokurátora špeciálnej prokuratúry č. k. VII/2 Gv 86/08-59 z 20. mája 2010.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že jednou zo základných

podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53

ods. 3 . Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od

právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu,

pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol

o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným

dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno

zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde to nedovoľuje.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

, , ).

Sťažovateľ sťažnosťou pred ústavným súdom napáda uznesenie prokurátora

špeciálnej prokuratúry č. k. VII/2 Gv 86/08-59 z 20. mája 2010, pričom podľa príloh

sťažnosti o tomto uznesení musel mať sťažovateľ vedomosť už 31. mája 2010, keďže

v tento deň spísal proti uvedenému uzneseniu prokurátora špeciálnej prokuratúry podanie

označené ako „návrh na postup podľa “. Navyše, podľa

zistenia ústavného súdu bolo napádané uznesenie prokurátora špeciálnej prokuratúry č. k.

VII/2 Gv 86/08-59 z 20. mája 2010 sťažovateľovi doručené 26. mája 2010.

Od 26. mája 2010, keď bolo napádané uznesenie doručené sťažovateľovi, do

5. augusta 2010, keď sťažovateľ podal svoju sťažnosť adresovanú ústavnému súdu na

poštovú prepravu, nepochybne uplynula dvojmesačná lehota podľa § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom

prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene ( ).

Nad rámec ústavný súd podotýka, že sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na obhajobu v ešte neskončenom trestnom konaní, ktoré sa nachádza iba

v štádiu prípravného konania, takže má stále možnosť využiť ešte aj iné právne prostriedky

na účinnú ochranu svojich práv.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení

napádaného rozhodnutia je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody

sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd o tejto časti sťažnosti

nerozhodoval.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa ako celku bolo tiež bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2010