Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 373/2010
PDF · 107.56 KB
No categories available
II. ÚS 373/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra
2010 predbežne prerokoval sťažnosť I. A., Č., vo veci namietaného porušenia práva na
spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a práva byť stíhaný vo svojej prítomnosti zaručeného v čl. 14 ods. 3
písm. d) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach rozhodnutím
Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Ps 14/04 a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. A. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2010
doručená a 26. júla 2010 doplnená sťažnosť I. A., Č. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva byť
stíhaný vo svojej prítomnosti zaručeného v čl. 14 ods. 3 písm. d) Medzinárodného paktu o
občianskych a politických právach (ďalej len „medzinárodný pakt“) rozhodnutím
Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Ps
14/04.
Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Ps 14/04 konal okresný
súd vo veci pozbavenia sťažovateľa na právne úkony. Sťažovateľ tvrdí, že on sám nemal
o tomto konaní žiadnu vedomosť, na konanie nebol predvolaný a okresným súdom nebol
ani vypočutý, preto malo podľa neho dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny
proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj práva byť stíhaný v jeho prítomnosti
zaručeného v čl. 14 ods. 3 písm. d) medzinárodného paktu. Sťažovateľ tiež vyjadruje svoju
nespokojnosť s tým, že „nemá žiadne práva“, pričom v tejto súvislosti v sťažnosti okrem
iného uviedol: „Od r. 2005 my nebol doručený do vlastných rúk dôchodok, ktorý my zo
zákona patrí. Od roka 2005 som sa nemohol zúčastniť nijakých volieb... Od roka 2005 som
sa nemohol zamestnať, lebo my bol odňatí občiansky preukaz.“
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd zrušil rozhodnutie
okresného súdu, ktorým bol v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Ps 14/04 pozbavený v celom
rozsahu spôsobilosti na právne úkony.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ústavný súd rozhoduje
o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich
základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich
z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Na základe sťažovateľom označeného konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
26 Ps 14/04 ústavný súd zistil, že sťažovateľ bol v celom rozsahu pozbavený spôsobilosti na
právne úkony rozsudkom z 11. mája 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 16. júla 2005.
Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že jednou zo základných podmienok prijatia
sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti
rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení
alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom
zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na
odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V
prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie
tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde to
nedovoľuje.
Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,
že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený
právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02,
III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).
Sťažovateľ sťažnosťou pred ústavným súdom napáda konanie okresného súdu
vedené pod sp. zn. 26 Ps 14/04, ktoré bolo právoplatne skončené 16. júla 2005, pričom od
16. júla 2005 do 13. júla 2010, keď sťažovateľ podal sťažnosť adresovanú ústavnému súdu
na poštovú prepravu (ústavnému súdu bola doručená 15. júla 2010), nepochybne uplynula
dvojmesačná lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom
prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. septembra 2010