Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 376/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. S., K., zastúpenej advokátkou JUDr. V. K., K., vo

veci namietaného porušenia základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. z 11. marca

2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 22. marca

2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. S. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. augusta 2010

doručená sťažnosť M. S., K. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Košice II (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 11. marca 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 22. marca 2010.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod

sp. zn. sa žalobca (M. P.) domáhal od sťažovateľky zaplatenia sumy 1 124,21 €

s príslušenstvom z titulu úhrady pomernej časti nákladov vynaložených na plynofikáciu

stavby v sume zodpovedajúcej výške spoluvlastníckeho podielu sťažovateľky. Okresný súd

rozsudkom z 11. marca 2009 uložil sťažovateľke zaplatiť žalobcovi sumu 1 063,21 € so

17,6 % úrokom z omeškania ročne do zaplatenia a tiež jej uložil zaplatiť žalobcovi trovy

konania. Na základe odvolania sťažovateľky bol rozsudok okresného súdu potvrdený aj

rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 22. marca 2010.

Sťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu vyjadruje svoju nespokojnosť

s rozhodnutím okresného súdu, ako aj s rozhodnutím krajského súdu, pričom v tejto

súvislosti v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Na môj podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálny prokurátor

odpovedal listom č. Kc 145/10 zo dňa 12. 07. 2010, že nezistil pochybenie súdov ani vo

výroku vo veci samej, ani vo výroku o trovách konania.

Vo svojich odvolaniach a v podnete na Generálnu prokuratúru som sa dožadovala

nápravy, som toho názoru, že súdy rozhodli chybne a generálny prokurátor sa mojím

podnetom nezaoberal, pretože v liste zo dňa 12. 07. 2010 opomenul odôvodniť jednu

dôležitú námietku, týkajúcu sa duplicitne fakturovanej položky – montáže kúrenia.

Všetky označené rozhodnutia sú nespravodlivé, a súdy nimi porušili moje právo na

spravodlivý súdny proces.

V danej veci ide nielen o nesprávne hodnotenie dôkazov, ale aj o to, že súdy dôkazy

ani nevyhodnotili. Dôkazom toho sú predovšetkým odôvodnenia rozsudkov.“

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáhala, „... aby ústavný súd vydal Nález,

ktorým rozhodne, že rozsudok Okresného súdu Košice 2 č. zo dňa 11. 03.

2009 a rozsudok Krajského súdu Košice č. zo dňa 22. 03. 2010, sú v rozpore

s a že týmito rozhodnutiami bolo porušené moje základné

ľudské právo – právo na spravodlivú súdnu alebo inú ochranu.

Navrhujem, aby Ústavný súd nariadil Okresnému súdu Košice 2 a Krajskému súdu

Košice, aby vo veci znova konali a aby rozhodlo podľa právneho názoru Ústavného súdu,

vyjadreného v Náleze.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie tvrdenia sťažovateľky, že jej

základné právo a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v a

ods. 1 dohovoru boli porušené rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 11. marca

2009 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 22. marca 2010, a to tým,

že tieto súdy podľa sťažovateľky rozhodli na základe nesprávne ustáleného skutkového

stavu.

Ústavný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že jednou zo základných

podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53

ods. 3 . Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od

právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu,

pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol

o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným

dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno

zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde to nedovoľuje.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

, , ).

Sťažovateľka sťažnosťou pred ústavným súdom napáda rozsudok okresného súdu

sp. zn. z 11. marca 2009, ktorý podľa zistenia ústavného súdu v bode 2 jeho

výroku nadobudol právoplatnosť 12. mája 2009 a v bodoch 1 a 3 jeho výroku nadobudol

v spojení s rozhodnutím odvolacieho krajského súdu sp. zn. z 22. marca 2010

právoplatnosť 27. apríla 2010.

Od 12. mája 2009 (nadobudnutie právoplatnosti bodu 2 výroku rozsudku okresného

súdu), resp. od 27. apríla 2010 (nadobudnutie právoplatnosti bodov 1 a 3 výroku rozsudku

okresného súdu) do 5. augusta 2010, keď sťažovateľka osobne podala sťažnosť ústavnému

súdu, nepochybne uplynula dvojmesačná lehota podľa .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnom

prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2010