Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 337/2010
PDF · 160.37 KB
No categories available
III. ÚS 337/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. septembra 2010
predbežne prerokoval sťažnosť R. M., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia
jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.
4 T 167/2006 a v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 0 T 1/2008
a takto
rozhodol:
Sťažnosť R. M. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. mája 2010
doručená sťažnosť R. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 4 T 167/2006
a v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 0 T 1/2008.
Sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti uvádza:
„Koncom roka 2008 som podal žiadosť na započítanie väzby do výkonu trestu
odňatia slobody na Okr. súdy BA V a BA III, na čom som mal podľa § 45 ods. 1 Tr. Zákona
a podľa § 414 Tr. poriadku zákonný nárok. Na moju žiadosť do dnešného dňa ani jeden
Okr. súd (BA V a BA III) nereagoval. Vzhľadom k tomu, že som danú väzbu vykonával
v čase od 20.4.2006 do 21.12.2006, ktorú nariadil Okresný súd BA V a vzhľadom k môjmu
právoplatnému odsúdeniu Okr. súdom BA V zo dňa 5.5.2008 č. k. 4 T 167/2006 mi zaslal
platobný rozkaz na úhradu trovov výkonu väzby, ale túto dobu mi do trestu odňatia slobody
nezapočítal. Taktiež Okr. súd Bratislava III mi do dnešného dňa dobu strávenú vo väzbe
a to od 13.2.2008 do 20.3.2008 vzhľadom na právoplatné odsúdenie Okr. súdom BA III
zo dňa 20.3.2008, č. k. 0 T 1/2008 nezapočítal do trestu odňatia slobody, ktorý práve
vykonávam, a to rozhodnutím (rozsudkom) Okr. súdu Bratislava I, sp. zn. 4 T 47/06 zo dňa
24.1.2007 vo výške 6 (šesť) rokov a 4 (štyri) mesiace nepodmienečne.“
Sťažovateľ tiež v sťažnosti uviedol, že na postup súdu (bez bližšej špecifikácie,
ktorého súdu) podal 13. januára 2010 sťažnosť „na Generálnu prokuratúru, kde je vedená
pod spisovou značkou IV Spr 14/10-2. Následne na tom som bol oboznámený pracovníkom
Gen. prokuratúry SR, a to dňa 21.1.2010, že moju sťažnosť v súlade s ustanovením § 63
ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. postúpili predsedovi Okr. Súdu BA V na prešetrenie podľa
ustanovenia § 64 ods. 1, ods. 2 a tiež ods. 3. Na základe týchto skutočností som do dnešného
dňa nebol upovedomený o postupe v riešení mojej sťažnosti a z tohto dôvodu mám za to, že
Okr. súd BA V a taktiež Okr. súd BA III pochybil v postupe a dopustil sa prieťahov
v konaní. Na základe týchto skutočností som ukrátený o zákonom mi dané právo na podanie
si žiadosti o podmienečné prepustenie, na ktoré by som mal nárok po započítaní doby
strávenej vo väzbe v decembri roku 2010 a to mi je postupom Okr. súdov BA V a BA III
uprené.“.
V závere svojej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že pokiaľ „sa v daných skutočnostiach
nezjedná náprava, budem nútený podať trestné oznámenie na predsedov Okr. súdu
BA V a tiež Okr. súdu BA III. Rovnopis mojej sťažnosti taktiež zasielam na Ministerstvo
spravodlivosti SR na prešetrenie.“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie
konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto
ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ
(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným
právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že
sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.
1. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných
náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,
a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,
b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili
základné práva alebo slobody,
c) proti komu sťažnosť smeruje.
Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych
aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný
súd viazaný návrhom na začatie konania, pričom viazanosť ústavného súdu návrhom sa
vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný
súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti.
Sťažnosť sťažovateľa je ako celok zmätočná a v niektorých častiach odôvodnenia
nejasná. Sťažovateľ nie celkom jednoznačne identifikoval konania, v ktorých malo dôjsť
k zásahu do jeho ústavou garantovaných práv. V sťažnosti, ktorá v zmysle jej odôvodnenia
primárne smeruje proti postupu Okresného súdu Bratislava V a Okresného súdu
Bratislava III, sťažovateľ uvádza tiež rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn.
4 T 47/06 z 24. januára 2007, avšak súvislosť tohto rozhodnutia s namietanými konaniami
nie je z jeho vyjadrení zrejmá. Sťažovateľ taktiež nepredložil ústavnému súdu žiaden dôkaz,
ktorým by podložil svoje tvrdenia obsiahnuté v odôvodnení ústavnej sťažnosti. Sťažovateľ
tiež jednoznačne neidentifikoval (uvedením príslušného článku ústavy) právo, ktoré malo
byť postupom Okresného súdu Bratislava V a Okresného súdu Bratislava III v namietaných
konaniach porušené. Z obsahu sťažnosti však ústavný súd ustálil, že ide o základné právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v čl. 48 ods. 2 ústavy.
Zásadným nedostatkom sťažnosti sťažovateľa je skutočnosť, že neobsahuje
kvalifikovaný návrh rozhodnutia vo veci samej, ktorý by bol vymedzený presne, určito
a zrozumiteľne. Sťažovateľ v žiadnej časti svojej sťažnosti neformuluje, akého rozhodnutia
sa na ústavnom súde domáha, preto ústavný súd nemohol ani zo širšieho kontextu
odôvodnenia sťažnosti abstrahovať konkrétny návrh rozhodnutia, ktorý by zodpovedal
požiadavkám zakotveným v § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
K návrhu na začatie konania je tiež podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde
potrebné pripojiť splnomocnenie na zastupovanie v konaní, ktoré musí byť udelené
advokátovi. Sťažovateľ takéto splnomocnenie ústavnému súdu nepredložil a ani nepožiadal
o ustanovenie právneho zástupcu ústavným súdom.
Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných
náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred
ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd
posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr.
Nedostatky sťažnosti v uvedenom rozsahu sú dôvodom na odmietnutie sťažnosti
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
2. Sťažovateľ ústavnému súdu taktiež nepredložil žiaden dôkaz o tom, že
v sťažnosťou napadnutých konaniach vyčerpal v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom
súde právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základného práva poskytuje.
V prípade nečinnosti alebo iných prieťahov v postupe súdu je týmto právnym
prostriedkom sťažnosť účastníka súdneho konania predsedovi súdu podľa § 62 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), ktorá je ústavným súdom považovaná za účinný
prostriedok nápravy, a teda i ochrany základných práv účastníka konania.
Z obsahu sťažnosti síce vyplýva, že sťažovateľ sa so sťažnosťou na postup
Okresného súdu Bratislava V obrátil podaním na Generálnu prokuratúru Slovenskej
republiky, ktorá mala jeho podanie odstúpiť predsedovi príslušného súdu (vo vzťahu
k postupu v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava III sťažovateľ uplatnenie tohto
prostriedku vo svojej sťažnosti ani netvrdil), ale tento postup sťažovateľa nemožno
stotožniť so splnením požiadavky podľa citovaného ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o
ústavnom súde, ktorá je podmienkou prípustnosti sťažnosti. Pod slovným spojením
„vyčerpanie právneho prostriedku (nápravy)“ treba v intenciách tohto ustanovenia
rozumieť situáciu, že oprávnená osoba domáhajúca sa nápravy nielen takýto právny
prostriedok (v danom prípade sťažnosť predsedovi súdu) podá, ale o podanom prostriedku
príslušný orgán aj rozhodne.
Keďže sťažovateľ túto zákonnú podmienku v čase podania sťažnosti nesplnil a je
zrejmé, že nevyužil ani ďalšie možnosti, ktoré mu pre takéto prípady zákon o súdoch
poskytuje (sťažnosť na predsedu súdu podľa § 63 ods. 2 alebo žiadosť o prešetrenie
vybavenia sťažnosti podľa § 67), jeho sťažnosť podanú ústavnému súdu treba považovať aj
za predčasnú, a táto skutočnosť je sama osebe dôvodom na odmietnutie sťažnosti aj pre jej
neprípustnosť podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. septembra 2010