Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 337/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-4

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. septembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť R. M., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.

a v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. mája 2010

doručená sťažnosť R. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.

a v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. .

Sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti uvádza:

„Koncom roka 2008 som podal žiadosť na započítanie väzby do výkonu trestu

odňatia slobody na Okr. súdy BA V a BA III, na čom som mal podľa § 45 ods. 1 Tr. Zákona

a podľa zákonný nárok. Na moju žiadosť do dnešného dňa ani jeden

Okr. súd (BA V a BA III) nereagoval. Vzhľadom k tomu, že som danú väzbu vykonával

v čase od 20.4.2006 do 21.12.2006, ktorú nariadil Okresný súd BA V a vzhľadom k môjmu

právoplatnému odsúdeniu Okr. súdom BA V zo dňa 5.5.2008 č. k. mi zaslal

platobný rozkaz na úhradu trovov výkonu väzby, ale túto dobu mi do trestu odňatia slobody

nezapočítal. Taktiež Okr. súd Bratislava III mi do dnešného dňa dobu strávenú vo väzbe

a to od 13.2.2008 do 20.3.2008 vzhľadom na právoplatné odsúdenie Okr. súdom BA III

zo dňa 20.3.2008, č. k. nezapočítal do trestu odňatia slobody, ktorý práve

vykonávam, a to rozhodnutím (rozsudkom) Okr. súdu Bratislava I, sp. zn. zo dňa

24.1.2007 vo výške 6 (šesť) rokov a 4 (štyri) mesiace nepodmienečne.“

Sťažovateľ tiež v sťažnosti uviedol, že na postup súdu (bez bližšej špecifikácie,

ktorého súdu) podal 13. januára 2010 sťažnosť „na Generálnu prokuratúru, kde je vedená

pod spisovou značkou -2. Následne na tom som bol oboznámený pracovníkom

Gen. prokuratúry SR, a to dňa 21.1.2010, že moju sťažnosť v súlade s ustanovením § 63

ods. 1 postúpili predsedovi Okr. Súdu BA V na prešetrenie podľa

ustanovenia § 64 ods. 1, ods. 2 a tiež ods. 3. Na základe týchto skutočností som do dnešného

dňa nebol upovedomený o postupe v riešení mojej sťažnosti a z tohto dôvodu mám za to, že

Okr. súd BA V a taktiež Okr. súd BA III pochybil v postupe a dopustil sa prieťahov

v konaní. Na základe týchto skutočností som ukrátený o zákonom mi dané právo na podanie

si žiadosti o podmienečné prepustenie, na ktoré by som mal nárok po započítaní doby

strávenej vo väzbe v decembri roku 2010 a to mi je postupom Okr. súdov BA V a BA III

uprené.“.

V závere svojej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že pokiaľ „sa v daných skutočnostiach

nezjedná náprava, budem nútený podať trestné oznámenie na predsedov Okr. súdu

BA V a tiež Okr. súdu BA III. Rovnopis mojej sťažnosti taktiež zasielam na Ministerstvo

spravodlivosti SR na prešetrenie.“.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) návrh na začatie

konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto

ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ

(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že

sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa ústavný súd každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.

1. Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný

súd viazaný návrhom na začatie konania, pričom viazanosť ústavného súdu návrhom sa

vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný

súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti.

Sťažnosť sťažovateľa je ako celok zmätočná a v niektorých častiach odôvodnenia

nejasná. Sťažovateľ nie celkom jednoznačne identifikoval konania, v ktorých malo dôjsť

k zásahu do jeho garantovaných práv. V sťažnosti, ktorá v zmysle jej odôvodnenia

primárne smeruje proti postupu Okresného súdu Bratislava V a Okresného súdu

Bratislava III, sťažovateľ uvádza tiež rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

z 24. januára 2007, avšak súvislosť tohto rozhodnutia s namietanými konaniami

nie je z jeho vyjadrení zrejmá. Sťažovateľ taktiež nepredložil ústavnému súdu žiaden dôkaz,

ktorým by podložil svoje tvrdenia obsiahnuté v odôvodnení ústavnej sťažnosti. Sťažovateľ

tiež jednoznačne neidentifikoval (uvedením príslušného článku ) právo, ktoré malo

byť postupom Okresného súdu Bratislava V a Okresného súdu Bratislava III v namietaných

konaniach porušené. Z obsahu sťažnosti však ústavný súd ustálil, že ide o základné právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v .

Zásadným nedostatkom sťažnosti sťažovateľa je skutočnosť, že neobsahuje

kvalifikovaný návrh rozhodnutia vo veci samej, ktorý by bol vymedzený presne, určito

a zrozumiteľne. Sťažovateľ v žiadnej časti svojej sťažnosti neformuluje, akého rozhodnutia

sa na ústavnom súde domáha, preto ústavný súd nemohol ani zo širšieho kontextu

odôvodnenia sťažnosti abstrahovať konkrétny návrh rozhodnutia, ktorý by zodpovedal

požiadavkám zakotveným v .

K návrhu na začatie konania je tiež podľa

potrebné pripojiť splnomocnenie na zastupovanie v konaní, ktoré musí byť udelené

advokátovi. Sťažovateľ takéto splnomocnenie ústavnému súdu nepredložil a ani nepožiadal

o ustanovenie právneho zástupcu ústavným súdom.

Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných

náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr.

).

Nedostatky sťažnosti v uvedenom rozsahu sú dôvodom na odmietnutie sťažnosti

podľa pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

2. Sťažovateľ ústavnému súdu taktiež nepredložil žiaden dôkaz o tom, že

v sťažnosťou napadnutých konaniach vyčerpal v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základného práva poskytuje.

V prípade nečinnosti alebo iných prieťahov v postupe súdu je týmto právnym

prostriedkom sťažnosť účastníka súdneho konania predsedovi súdu podľa § 62 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), ktorá je ústavným súdom považovaná za účinný

prostriedok nápravy, a teda i ochrany základných práv účastníka konania.

Z obsahu sťažnosti síce vyplýva, že sťažovateľ sa so sťažnosťou na postup

Okresného súdu Bratislava V obrátil podaním na Generálnu prokuratúru Slovenskej

republiky, ktorá mala jeho podanie odstúpiť predsedovi príslušného súdu (vo vzťahu

k postupu v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava III sťažovateľ uplatnenie tohto

prostriedku vo svojej sťažnosti ani netvrdil), ale tento postup sťažovateľa nemožno

stotožniť so splnením požiadavky podľa citovaného ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o

ústavnom súde, ktorá je podmienkou prípustnosti sťažnosti. Pod slovným spojením

„vyčerpanie právneho prostriedku (nápravy)“ treba v intenciách tohto ustanovenia

rozumieť situáciu, že oprávnená osoba domáhajúca sa nápravy nielen takýto právny

prostriedok (v danom prípade sťažnosť predsedovi súdu) podá, ale o podanom prostriedku

príslušný orgán aj rozhodne.

Keďže sťažovateľ túto zákonnú podmienku v čase podania sťažnosti nesplnil a je

zrejmé, že nevyužil ani ďalšie možnosti, ktoré mu pre takéto prípady zákon o súdoch

poskytuje (sťažnosť na predsedu súdu podľa § 63 ods. 2 alebo žiadosť o prešetrenie

vybavenia sťažnosti podľa § 67), jeho sťažnosť podanú ústavnému súdu treba považovať aj

za predčasnú, a táto skutočnosť je sama osebe dôvodom na odmietnutie sťažnosti aj pre jej

neprípustnosť podľa .

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. septembra 2010