Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 378/2010
PDF · 160.53 KB
No categories available
II. ÚS 378/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. septembra
2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. Ž., P. B., zastúpeného advokátkou JUDr. I. G.,
Advokátska kancelária B. F., s. r. o., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru skráteného vyšetrovania,
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Považskej Bystrici, v konaní vedenom pod
sp. zn. ČVS: ORP-520/OSV-PB-2008 a jeho uznesením z 26. júna 2008, ako aj postupom
Okresnej prokuratúry Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 694/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. Ž. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. apríla
2010 doručená sťažnosť M. Ž., P. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Úradu justičnej a kriminálnej
polície, odboru skráteného vyšetrovania, Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Považskej Bystrici (ďalej len „úrad justičnej a kriminálnej polície“) v konaní vedenom
pod sp. zn. ČVS: ORP-520/OSV-PB-2008 a jeho uznesením z 26. júna 2008, ako aj
postupom Okresnej prokuratúry Považská Bystrica (ďalej len „okresná prokuratúra“)
v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 694/2008.
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že poverený príslušník Policajného zboru úradu
justičnej a kriminálnej polície (ďalej len „policajt“) uznesením sp. zn. ČVS: ORP-520/OSV-
PB-2008 z 26. júna 2008 rozhodol podľa § 214 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) o postúpení veci,
v ktorej bolo začaté trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný
zákon“) a v ktorej mal sťažovateľ procesné postavenie poškodeného.
3. Dôvodom postúpenia označenej veci Obvodnému úradu, odboru všeobecnej
vnútornej správy v Považskej Bystrici bol záver policajta, že výsledky skráteného
vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť
priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
4. Sťažovateľ ako poškodený podal 3. júla 2008 prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne proti označenému uzneseniu úradu justičnej a kriminálnej polície z 26. júna
2008 sťažnosť, o ktorej nebolo rozhodnuté aj napriek tomu, že právna zástupkyňa
sťažovateľa podaním z 28. januára 2009 požiadala okresnú prokuratúru o preskúmanie
postupu policajta a o odstránenie zbytočných prieťahov v konaní (v súvislosti s predložením
veci prokurátorovi na rozhodnutie o sťažnosti) a nasledujúcim podaním okresnej
prokuratúre z 11. februára 2010 vybavenie žiadosti z 28. januára 2009 urgovala.
5. Sťažovateľ tvrdí, že úrad justičnej a kriminálnej polície a okresná prokuratúra
svojou nečinnosťou v označenej veci (na okresnej prokuratúre vedenej pod
sp. zn. Pv 694/2008) porušili jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.
6. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom
vyslovil: „Nečinnosťou Okresného riaditeľstva PZ v Považskej Bystrici, odboru skráteného
vyšetrovania, oddelenia skráteného vyšetrovania, v konaní ČVS: ORP-520/OSV-PB-2008
a Okresnej prokuratúry Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. PV-694/2008
došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov upraveného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Okresná prokuratúra Považská Bystrica je povinná odstrániť prieťahy a vo veci
konať a je povinná uhradiť sťažovateľovi 2500 Eur ako náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch a nahradiť sťažovateľovi trovy tohto konania.“
II.
1. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
3. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže
zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv
a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,
obnovil stav pred porušením.
4. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
5. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127
ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
6. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa.
7. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
8. Podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa návrh neodložil alebo neodmietol,
prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí
návrhu.
9. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
10. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
III.
1. Ústavný súd si v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti
vyžiadal vyšetrovací spis úradu justičnej a kriminálnej polície sp. zn. ČVS: ORP-520/OSV-
PB-2008, ako aj dozorový spis okresnej prokuratúry sp. zn. Pv 694/2008, z ktorých vyplýva,
že na základe sťažovateľovho oznámenia z 26. apríla 2008, podaných vysvetlení
a lekárskeho vyjadrenia z 21. mája 2008 policajt uznesením sp. zn. ČVS: ORP-520/OSV-
PB-2008 zo 16. júna 2008 rozhodol podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku o začatí
trestného stíhania v trestnej veci pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona, ktorým mala byť sťažovateľovi spôsobená ujma na zdraví.
2. Po vykonaní viacerých procesných úkonov (výsluchu svedkov, výsluchu svedka –
poškodeného, resp. jeho právnej zástupkyne – splnomocnenkyne, a zadovážení odborného
vyjadrenia o spôsobe vzniku, charaktere, závažnosti a následkoch poranení poškodeného)
v dňoch 17. až 25. júna 2008 policajt uznesením sp. zn. ČVS: ORP-520/OSV-PB-2008
z 26. júna 2008 rozhodol podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku o postúpení veci
obvodnému úradu na konanie o priestupkoch. Uznesenie bolo doručené okresnej
prokuratúre 1. júla 2008.
3. Sťažovateľ, ktorý v trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody, podal 3. júla
2008 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne proti označenému uzneseniu úradu
justičnej a kriminálnej polície z 26. júna 2008 sťažnosť.
4. Sťažnosť bola predložená okresnej prokuratúre 8. júla 2008. Právna zástupkyňa
sťažovateľa podaním z 28. januára 2009 požiadala okresnú prokuratúru o preskúmanie
postupu policajta a o odstránenie zbytočných prieťahov v konaní (v súvislosti s predložením
veci prokurátorovi na rozhodnutie o sťažnosti) a nasledujúcim podaním okresnej
prokuratúre z 11. februára 2010 vybavenie žiadosti z 28. januára 2009 urgovala.
5. Prokurátor okresnej prokuratúry uznesením sp. zn. Pv 694/2008 z 1. júna 2010
sťažnosť proti uzneseniu úradu justičnej a kriminálnej polície z 26. júna 2008 o postúpení
veci zamietol stotožniac sa so záverom, že skutok, ktorého sa trestné konanie týkalo, nie je
trestným činom. V priebehu trestného konania nebolo vznesené obvinenie žiadnej osobe.
IV.
1. Účelom, podstatou a zmyslom základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci.
Ťažiskovým pojmom a komponentom tohto základného práva je to, že jeho ochrana sa
uplatňuje vo veci účastníka konania, v jeho záležitosti (obdobne napr. I. ÚS 18/06,
2. Uplatnenie nároku poškodeným na náhradu škody v trestnom konaní vytvára
prekážku paralelného prerokovania a rozhodnutia o tom istom nároku všeobecným súdom
v rámci občianskoprávneho konania. Preto konanie a rozhodovanie o nároku na náhradu
škody v rámci trestného konania vo vzťahu k poškodenému spadá do pôsobnosti základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
3. Z uvedeného vyplýva, že uplatňovanie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy poškodeným v rámci trestného
konania je podmienené tým, aby v trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody.
4. Až vznesením obvinenia však poškodeným uplatnený nárok na náhradu škody
v trestnom konaní získava podobu nároku uplatneného proti konkrétnej osobe (obdobne
ako v prípade uplatnenia takéhoto nároku na náhradu škody v občianskom súdnom konaní).
5. Od momentu, keď poškodený uplatnil nárok na náhradu škody v trestnom konaní
a došlo aj k vzneseniu obvinenia proti konkrétnej osobe, dochádza ku konštituovaniu
procesných vzťahov, v rámci ktorých sa môže realizovať zodpovednostný vzťah medzi
konkrétnymi subjektmi, medzi poškodeným a obvineným (resp. neskôr obžalovaným)
v rámci tzv. adhézneho konania.
6. Až vznesenie obvinenia je teda tým momentom, ktorý dáva poškodenému
v trestnom konaní možnosť uplatňovať si ochranu proti konkrétnemu možnému pôvodcovi
svojho poškodenia, a teda z neho robí „vec“, na ktorej prerokovanie bez zbytočných
prieťahov má nárok v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne napr. II. ÚS 75/2010).
7. Základné právo poškodeného v trestnom konaní na prerokovanie jeho veci
bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy je preto uplatniteľné až
po vznesení obvinenia proti konkrétnej osobe (obdobne napr. III. ÚS 109/06,
8. V konaní vedenom úradom justičnej a kriminálnej polície pod sp. zn. ČVS: ORP-
520/OSV-PB-2008 síce sťažovateľ uplatnil nárok na náhradu škody ako poškodený,
k vzneseniu obvinenia žiadnej osobe v danej veci však nikdy nedošlo.
9. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
10. Ústavný súd vzhľadom na horeuvedené rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. septembra 2010