Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 378/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. septembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. Ž., P. B., zastúpeného advokátkou JUDr. I. G.,

Advokátska kancelária B. F., s. r. o., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v Slovenskej

republiky postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru skráteného vyšetrovania,

Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Považskej Bystrici, v konaní vedenom pod

sp. zn. ČVS: ORP-520/OSV-PB-2008 a jeho uznesením z 26. júna 2008, ako aj postupom

Okresnej prokuratúry Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. Ž. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. apríla

2010 doručená sťažnosť M. Ž., P. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Úradu justičnej a kriminálnej

polície, odboru skráteného vyšetrovania, Okresného riaditeľstva Policajného zboru

v Považskej Bystrici (ďalej len „úrad justičnej a kriminálnej polície“) v konaní vedenom

pod sp. zn. ČVS: ORP-520/OSV-PB-2008 a jeho uznesením z 26. júna 2008, ako aj

postupom Okresnej prokuratúry Považská Bystrica (ďalej len „okresná prokuratúra“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že poverený príslušník Policajného zboru úradu

justičnej a kriminálnej polície (ďalej len „policajt“) uznesením sp. zn. ČVS: ORP-520/OSV-

PB-2008 z 26. júna 2008 rozhodol podľa Trestný

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) o postúpení veci,

v ktorej bolo začaté trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

zákon“) a v ktorej mal sťažovateľ procesné postavenie poškodeného.

3. Dôvodom postúpenia označenej veci Obvodnému úradu, odboru všeobecnej

vnútornej správy v Považskej Bystrici bol záver policajta, že výsledky skráteného

vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť

priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona

Slovenskej národnej rady č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

4. Sťažovateľ ako poškodený podal 3. júla 2008 prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne proti označenému uzneseniu úradu justičnej a kriminálnej polície z 26. júna

2008 sťažnosť, o ktorej nebolo rozhodnuté aj napriek tomu, že právna zástupkyňa

sťažovateľa podaním z 28. januára 2009 požiadala okresnú prokuratúru o preskúmanie

postupu policajta a o odstránenie zbytočných prieťahov v konaní (v súvislosti s predložením

veci prokurátorovi na rozhodnutie o sťažnosti) a nasledujúcim podaním okresnej

prokuratúre z 11. februára 2010 vybavenie žiadosti z 28. januára 2009 urgovala.

5. Sťažovateľ tvrdí, že úrad justičnej a kriminálnej polície a okresná prokuratúra

svojou nečinnosťou v označenej veci (na okresnej prokuratúre vedenej pod

sp. zn. ) porušili jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov.

6. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom

vyslovil: „Nečinnosťou Okresného riaditeľstva PZ v Považskej Bystrici, odboru skráteného

vyšetrovania, oddelenia skráteného vyšetrovania, v konaní ČVS: ORP-520/OSV-PB-2008

a Okresnej prokuratúry Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. PV-694/2008

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov upraveného v článku 48 ods. 2 .

Okresná prokuratúra Považská Bystrica je povinná odstrániť prieťahy a vo veci

konať a je povinná uhradiť sťažovateľovi 2500 Eur ako náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch a nahradiť sťažovateľovi trovy tohto konania.“

II.

1. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

2. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

4. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

6. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

7. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

8. Podľa ak sa návrh neodložil alebo neodmietol,

prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí

návrhu.

9. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

10. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

III.

1. Ústavný súd si v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti

vyžiadal vyšetrovací spis úradu justičnej a kriminálnej polície sp. zn. ČVS: ORP-520/OSV-

PB-2008, ako aj dozorový spis okresnej prokuratúry sp. zn. , z ktorých vyplýva,

že na základe sťažovateľovho oznámenia z 26. apríla 2008, podaných vysvetlení

a lekárskeho vyjadrenia z 21. mája 2008 policajt uznesením sp. zn. ČVS: ORP-520/OSV-

PB-2008 zo 16. júna 2008 rozhodol podľa o začatí

trestného stíhania v trestnej veci pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného

zákona, ktorým mala byť sťažovateľovi spôsobená ujma na zdraví.

2. Po vykonaní viacerých procesných úkonov (výsluchu svedkov, výsluchu svedka –

poškodeného, resp. jeho právnej zástupkyne – splnomocnenkyne, a zadovážení odborného

vyjadrenia o spôsobe vzniku, charaktere, závažnosti a následkoch poranení poškodeného)

v dňoch 17. až 25. júna 2008 policajt uznesením sp. zn. ČVS: ORP-520/OSV-PB-2008

z 26. júna 2008 rozhodol podľa o postúpení veci

obvodnému úradu na konanie o priestupkoch. Uznesenie bolo doručené okresnej

prokuratúre 1. júla 2008.

3. Sťažovateľ, ktorý v trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody, podal 3. júla

2008 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne proti označenému uzneseniu úradu

justičnej a kriminálnej polície z 26. júna 2008 sťažnosť.

4. Sťažnosť bola predložená okresnej prokuratúre 8. júla 2008. Právna zástupkyňa

sťažovateľa podaním z 28. januára 2009 požiadala okresnú prokuratúru o preskúmanie

postupu policajta a o odstránenie zbytočných prieťahov v konaní (v súvislosti s predložením

veci prokurátorovi na rozhodnutie o sťažnosti) a nasledujúcim podaním okresnej

prokuratúre z 11. februára 2010 vybavenie žiadosti z 28. januára 2009 urgovala.

5. Prokurátor okresnej prokuratúry uznesením sp. zn. z 1. júna 2010

sťažnosť proti uzneseniu úradu justičnej a kriminálnej polície z 26. júna 2008 o postúpení

veci zamietol stotožniac sa so záverom, že skutok, ktorého sa trestné konanie týkalo, nie je

trestným činom. V priebehu trestného konania nebolo vznesené obvinenie žiadnej osobe.

IV.

1. Účelom, podstatou a zmyslom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci.

Ťažiskovým pojmom a komponentom tohto základného práva je to, že jeho ochrana sa

uplatňuje vo veci účastníka konania, v jeho záležitosti (obdobne napr. ,

).

2. Uplatnenie nároku poškodeným na náhradu škody v trestnom konaní vytvára

prekážku paralelného prerokovania a rozhodnutia o tom istom nároku všeobecným súdom

v rámci občianskoprávneho konania. Preto konanie a rozhodovanie o nároku na náhradu

škody v rámci trestného konania vo vzťahu k poškodenému spadá do pôsobnosti základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

3. Z uvedeného vyplýva, že uplatňovanie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v poškodeným v rámci trestného

konania je podmienené tým, aby v trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody.

4. Až vznesením obvinenia však poškodeným uplatnený nárok na náhradu škody

v trestnom konaní získava podobu nároku uplatneného proti konkrétnej osobe (obdobne

ako v prípade uplatnenia takéhoto nároku na náhradu škody v občianskom súdnom konaní).

5. Od momentu, keď poškodený uplatnil nárok na náhradu škody v trestnom konaní

a došlo aj k vzneseniu obvinenia proti konkrétnej osobe, dochádza ku konštituovaniu

procesných vzťahov, v rámci ktorých sa môže realizovať zodpovednostný vzťah medzi

konkrétnymi subjektmi, medzi poškodeným a obvineným (resp. neskôr obžalovaným)

v rámci tzv. adhézneho konania.

6. Až vznesenie obvinenia je teda tým momentom, ktorý dáva poškodenému

v trestnom konaní možnosť uplatňovať si ochranu proti konkrétnemu možnému pôvodcovi

svojho poškodenia, a teda z neho robí „vec“, na ktorej prerokovanie bez zbytočných

prieťahov má nárok v zmysle (obdobne napr. ).

7. Základné právo poškodeného v trestnom konaní na prerokovanie jeho veci

bez zbytočných prieťahov zaručené v je preto uplatniteľné až

po vznesení obvinenia proti konkrétnej osobe (obdobne napr. ,

).

8. V konaní vedenom úradom justičnej a kriminálnej polície pod sp. zn. ČVS: ORP-

520/OSV-PB-2008 síce sťažovateľ uplatnil nárok na náhradu škody ako poškodený,

k vzneseniu obvinenia žiadnej osobe v danej veci však nikdy nedošlo.

9. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom

prerokovaní odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

10. Ústavný súd vzhľadom na horeuvedené rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2010