Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 389/2010
PDF · 133.08 KB
No categories available
II. ÚS 389/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. septembra
2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. Ď., B., vo veci namietaného porušenia práva na
prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom
pod sp. zn. 3 Pp 51/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. P. Ď. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2010
doručená sťažnosť Ing. P. Ď., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie práva
na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Pp 51/2010. Sťažnosť
bola podaná na poštovú prepravu 16. júla 2010.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že:
„Sťažovateľ vykonával od 15. 2. 2010 trest odňatia slobody v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody K.
Sťažovateľ podal dňa 2. 3. 2010 návrh na jeho podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody na Okresný súd Košice 2.
Listom z 18. 4. 2010 požiadal sťažovateľ Okresný súd Košice 2 o vytýčenie
pojednávania tak, aby mohla byť zachovaná zákonná 60-dňová lehota na rozhodnutie
o mojom návrhu od jeho doručenia súdu v zmysle § 415 ods. 3 TP.
Okresný súd Košice 2 vytýčil termín verejného zasadnutia o mojom návrhu na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na 18. mája 2010.
Konanie o predmetnom návrhu bolo na Okresnom súde Košice 2 vedené pod č.k.
Okresný súd Košice 2 návrhu sťažovateľa vyhovel a uznesením z 18. 5. 2010 ho
podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody. ...“
Sťažovateľ v rámci svojej argumentácie v sťažnosti ďalej uviedol:
„Zákonodarca považoval za primeranú lehotu na rozhodnutie o návrhu na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody lehotu 60 dní od doručenia
takéhoto návrhu, pričom sťažovateľ má za to, že pod lehotou na rozhodnutie sa myslí lehota
na právoplatné rozhodnutie, teda prvostupňový súd musí prejednať vec tak, aby
druhostupňový súd mal reálny časový priestor na rozhodnutie o prípadnom opravnom
prostriedku proti rozhodnutiu prvostupňového súdu, to všetko v lehote 60 dní od podania
návrhu na podmienečné prepustenie podľa § 415 ods. 1 alebo ods. 2 TP.
Sťažovateľ má za to, že len takýto postup prvostupňového súdu, t.j. postup, ktorý
umožní dodržať zákonom stanovenú 60-dňovú lehotu na konečné a právoplatné rozhodnutie
o návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je možné považovať
za správny úradný postup. A contrario, každý iný postup prvostupňového súdu,
znemožňujúci dodržanie uvedenej zákonnej lehoty, je nesprávnym úradným postupom.
Sťažovateľ má za to, že Okresný súd Košice 2 tým, že vytýčil pojednávanie vo veci
jeho návrhu z 2. 3. 2010 na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
až na 18. 5. 2010, hoci bol na možné porušenie zákona sťažovateľom upozornený, porušil
právo sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru na prejednanie veci v primeranej lehote
a zároveň sa takýmto postupom dopustil nesprávneho úradného postupu.“
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí
jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Okresný súd Košice 2 porušil právo Ing. P. Ď. podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd dobou rozhodovania o jeho návrhu na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody z 2. marca 2010.
Okresný súd Košice 2 je povinný zaplatiť Ing. P. Ď. primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 5000,- EUR (slovom päťtisíc EUR) do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Ing. P. Ď. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia a náhradu trov konania do 15
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
Sťažovateľ s poukazom na svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery, ktoré
zdokladoval, zároveň požiadal o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, „nakoľko je to
potrebné na ochranu jeho práv“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho
práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Pp 51/2010. K porušeniu sťažovateľových
práv malo dôjsť tým, že okresný súd vo veci jeho návrhu na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody nerozhodol v zákonom ustanovenej lehote podľa § 415
ods. 3 Trestného poriadku, čím sa zároveň okresný súd dopustil nesprávneho úradného
postupu.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) je odstránenie stavu
právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,
ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte
trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť
ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný
súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde)
bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).
Podľa zistenia ústavného súdu návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody bol doručený okresnému súdu 3. marca 2010 (sťažovateľ v sťažnosti
uviedol ako dátum doručenia žiadosti okresnému súdu 2. marec 2010). O tomto návrhu
okresný súd rozhodol 18. mája 2010 tak, že návrhu na podmienečné prepustenie sťažovateľa
vyhovel. Konanie bolo ako celok právoplatne skončené 18. mája 2010, pretože sa obe
strany, t. j. sťažovateľ, ako aj prokurátor vzdali svojho práva na podanie opravného
prostriedku proti uzneseniu okresného súdu.
Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie bolo na okresnom súde právoplatne
skončené 18. mája 2010. Sťažovateľ sa napriek tomu obrátil na ústavný súd so svojou
sťažnosťou podanou na poštovú prepravu 16. júla 2010 (doručená ústavnému súdu bola
20. júla 2010), t. j. v čase, keď porušenie označeného práva na súde, ktorý sťažovateľ
označil za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom
nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis
Ústavný súd napokon poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva, podľa ktorého je v súlade s praxou ústavného súdu preskúmavať podobné sťažnosti,
iba ak napadnuté konanie stále prebieha (prípad Mazurek proti Slovenskej republike,
sťažnosť č. 16970/05, 3. marec 2009).
Pretože sa sťažovateľ v predmetnej veci domáhal ochrany svojho práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru v čase, keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané
porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jeho právna neistota, pripadalo do úvahy
odmietnutie predmetnej ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. septembra 2010