Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
PL. ÚS 16/2010
PDF · 193.03 KB
No categories available
PL. ÚS 16/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 29. septembra
2010 v zložení z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Petra Brňáka, Ľubomíra
Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Jána
Lubyho, Marianny Mochnáčovej, Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne
prerokoval návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej
poslancom Mgr. R. R., na začatie konania o súlade § 13 ods. 2 písm. a) až c) zákona
č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 37/2009 Z. z. s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 6 ods. 1, čl. 34
a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a takto
rozhodol:
Návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 11. júna 2010
doručený návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej
len „navrhovateľ“), zastúpenej poslancom Mgr. R. R., na začatie konania o súlade § 13
ods. 2 písm. a) až c) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2009 Z. z. (ďalej len
„školský zákon“) s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 6 ods. 1, čl. 34 a čl. 152 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).
2. Podstata tvrdenia navrhovateľa, že napadnutý § 13 ods. 2 písm. a) až c) školského
zákona nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 6 ods. 1, čl. 34 a čl. 152 ods. 4 ústavy,
spočívala:
(i) V neurčitosti/nenormatívnosti pojmu „vžité a zaužívané geografické názvy“,
uvedeného v § 13 ods. 2 písm. a) školského zákona. Podľa názoru navrhovateľa
z ustanovenia § 13 ods. 2 písm. a) školského zákona nie je jasné, „ktoré geografické názvy
sú vžité a zaužívané v jazyku národnostnej menšiny, ... ktorý subjekt a... podľa akých kritérií
posúdi vžitosť a zaužívanosť geografických názvov v jazyku národnostnej menšiny“.
Navrhovateľ ďalej namietal, že toto ustanovenie neprípustne/nepriamo novelizuje zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o geodézii a kartografii“), ako aj zákon Národnej
rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných
menšín v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o označovaní obcí“).
V tejto súvislosti navrhovateľ (v texte návrhu opakovane, pozn.) uviedol, že
„Napadnuté znenie § 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 245/2008 Z. z. je v rozpore s čl. 1 ods. 1
ústavy, pretože štandardizácia geografického názvoslovia je upravená z hľadiska vecnej
pôsobnosti v zákone o geodézii a kartografii, a preto nemôže byt' predmetom úpravy
školského zákona, keďže nepriama novela je v právnom štáte neprípustná... pretože
neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 ústavy je aj
princíp právnej istoty“. V tomto ohľade poukázal tiež na čl. 11 legislatívnych pravidiel
tvorby zákonov (uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 519 publikované
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 19/1997 Z. z.). V súvislosti
s neurčitosťou/nenormatívnosťou pojmov „vžitý“ a „zaužívaný“ poukázal tiež na „čl. 4
Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky ako aj s Legislatívnymi pravidlami
tvorby zákonov Národnej rady Slovenskej republiky, podľa ktorých zákon musí byť
zrozumiteľný, terminologický presný, prehľadne usporiadaný a stručný v tom zmysle, že má
obsahovať len ustanovenia s normatívnym obsahom.“.
(ii) V neexistencii učebníc schválených v rokoch 2002 až 2006, na ktoré poukazuje
§ 13 ods. 2 písm. a) in fine školského zákona. Podľa názoru navrhovateľa „v rokoch 2002
až 2006 nebola schválená žiadna učebnica v jazyku národnostnej menšiny, a preto je
citované ustanovenie nevykonateľné, a nie je možné skutočne splniť príkaz právnej normy
vychádzajúci z neexistujúcich skutočnosti“. Z uvedených dôvodov podľa názoru
navrhovateľa „... je toto ustanovenie nevykonateľné a je v rozpore s čl. 1 ods. 1 ústavy,
pretože nezaručuje právnu istotu občanov“.
(iii) V tom, že ustanovenie § 13 ods. 2 písm. b) školského zákona
neprípustne/nepriamo novelizuje § 18 ods. 1 zákona o geodézii a kartografii, hoci
„Štandardizácia geografického názvoslovia je upravená z hľadiska vecnej pôsobnosti
v zákone o geodézii a kartografii.“. Podľa názoru navrhovateľa štandardizácia nemôže byť
„... v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy predmetom úpravy školského zákona, keďže nepriama
novela je v právnom štáte neprípustná... Zároveň ide o duplicitu, ktorá je v právnom štáte
neprípustná, pretože predmetná povinnosť je už upravená v zákone o štátnom jazyku
a v zákone o geodézii a kartografii.“.
(iv) V tom, že ustanovenie § 13 ods. 2 písm. c) školského zákona je nevykonateľné
z dôvodov uvedených v bode 2 (i), t. j. pre neurčitosť pojmu „vžité a zaužívané geografické
názvy“. V súvislosti s namietanými skutočnosťami v bode 2 (iii) a 2 (iv) navrhovateľ ešte
uviedol, že „Text ustanovení uvedených v § 13 ods. 2 písm. b) a c) školského zákona je
z jazykového a významového hľadiska nesprávny, pretože predmetné ustanovenia
nenadväzujú na úvodnú vetu (predvetie) uvedenú na začiatku ustanovenia § 13 ods. 2
školského zákona a nevytvárajú jednotný logický celok.“.
(v) V tom, že predmetom skúmania tohto návrhu je novela zákona [zákon
č. 37/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z.], ktorá bola schválená Národnou radou
Slovenskej republiky pod názvom „zákon z 3. februára 2009, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní...“,
pričom «zákon pod týmto názvom nikdy nebol uverejnený v Zbierke zákonov, a preto
objektívne nie je možné novelizovať neexistujúci zákon. Tento nedostatok má natoľko
závažný charakter, že ho nepochybne nemožno považovať za chybu v písaní alebo inú
zrejmú nesprávnosť.
V názve novely školského zákona schváleného dňa 3. februára 2009 sú slová
„Národnej rady Slovenskej republiky“ v rozpore s § 91 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z.
o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
ako aj s čl. 1 ods. 1 ústavy. Podľa citovaného ustanovenia sa od 1. januára 1997 používa
len označenie „zákon“.
Z uvedeného dôvodu vyplýva, že novela zákona, ktorú schválila Národná rada
Slovenskej republiky dňa 3. februára 2009 podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
nikdy nemôže nadobudnúť platnosť a účinnosť a nemôže sa stať súčasťou právneho
poriadku Slovenskej republiky, pretože žiadny zákon nebol v Zbierke zákonov publikovaný
ako „zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní
(školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.».
(vi) V tom, že „nie je možné prisudzovať geografickým objektom iný názov, ktorý nie
je výsledkom oficiálnej štandardizácie“, o ktorej (štandardizácií) rozhoduje iba Úrad
geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len „úrad geodézie, kartografie
a katastra“) podľa § 18 a nasl. zákona o geodézii a kartografii. Štandardizované geografické
názvy sú záväzné inter alia aj pre vydavateľov učebníc (a teda pre učebnice ako také, pozn.).
A keďže štandardizované geografické názvy sa v zmysle s § 3 ods. 3 písm. d) zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnom jazyku“) uvádzajú
v štátnom jazyku, podľa názoru navrhovateľa nedošlo (zrejme v minulosti, pozn.)
uvádzaním geografických názvov v štátnom jazyku v učebniciach národnostných menšín
k žiadnemu protiprávnemu konaniu, pretože ich uvádzanie v štátnom jazyku je v súlade
s platným právnym poriadkom.
3. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal tento
nález: „ustanovenia § 13 ods. 2 písm. a) až c) zákona č. 245/2008 2. z. o výchove
a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 37/2009 2. z. nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 6 ods. 1, čl. 34 a čl. 152 ods. 4
Ústavy...“
4. Navrhovateľ zároveň požiadal ústavný súd, aby pozastavil účinnosť § 13 ods. 2
písm. a) až c) školského zákona až do rozhodnutia vo veci samej vzhľadom na to, že jeho
ďalšie uplatňovanie ohrozuje základné práva a slobody a zároveň z jeho uplatňovania hrozí
vážny a nenapraviteľný následok. V ďalšom odôvodnil tento návrh, v podstate zhodne
s uvedeným v bode 4. Nad rámec týchto dôvodov uviedol, že „Účinnosť napadnutých
ustanovení zákona č. 245/2008 Z. z. môže zapríčiniť veľké problémy didaktického
i psychického charakteru, pretože používaním dvojjazyčných geografických názvov
v učebniciach, učebných textoch a pracovných zošitoch vydávaných v jazyku národnostných
menšín sa vnesie zmätok, nesúlad a nevyváženosť do procesu systematického učenia
a ukladania získaných poznatkov do pamäti detí a žiakov, ktorých materinským jazykom je
jazyk národnostnej menšiny, a to im následne spôsobí pamäťovú fixáciu a používanie
v praxi aj umelých, nie historicky vytvorených geografických názvov, čo neskôr sťaží ich
spoločenské uplatnenie v Slovenskej republike.“.
II.
5. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde. Z povahy veci vyplýva, že pri predbežnom prerokovaní návrhu je ústavný
súd povinný skúmať aj to, či sú splnené ďalšie zákonné podmienky na to, aby sa o návrhu
mohlo konať.
6. V konaní podľa čl. 125 ústavy postupuje ústavný súd v zmysle čl. 140 ústavy
predovšetkým podľa všeobecných ustanovení § 18 až § 36 zákona o ústavnom súde a podľa
osobitných ustanovení § 37 až § 41b zákona o ústavnom súde upravujúcich špecificky
konanie o súlade právnych predpisov.
7. Podľa čl. 131 ods. 1 druhej vety ústavy sa plénum ústavného súdu uznáša
nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa
zamietne. Podľa čl. 134 ods. 1 ústavy sa ústavný súd skladá z trinástich sudcov. Podľa § 4
ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd je spôsobilý v pléne konať a uznášať sa, ak je
na rokovaní a rozhodovaní prítomných aspoň sedem sudcov. Podľa § 4 ods. 3 zákona
o ústavnom súde plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých
sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.
8. Na rokovaní a rozhodovaní pléna ústavného súdu konaného 29. septembra 2010
boli prítomní jedenásti sudcovia. Za návrh alebo za protinávrh malo hlasovať minimálne 7
sudcov, ináč sa návrh zamietne. Na tomto rokovaní pléna boli predložené tri návrhy:
- sudca spravodajca predložil návrh na prijatie návrhu navrhovateľa na ďalšie
konanie a na nevyhovenie návrhu na pozastavenie účinnosti § 13 ods. 2 písm. a) až c)
školského zákona,
- sudca Ladislav Orosz predniesol protinávrh:
„1. Návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v časti
o vyslovenie nesúladu § 13 ods. 2 písm. a) až c) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove
a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 37/2009 Z. z. s čl. 1 ods. 1 (ústavy, pozn.) p r i j í m a na ďalšie konanie.
2. Vo zvyšnej časti návrh o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
3. Návrhu na pozastavenie účinnosti § 13 ods. 2 písm. a) až c) zákona
č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 37/2009 Z. z. n e v y h o v u j e . “ a
- sudca Lajos Mészáros predniesol protinávrh:
„Návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o d m i e t a
z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.“
9. Pri hlasovaní o protinávrhoch sudcov Ladislava Orosza, Lajosa Mészárosa
a návrhu sudcu spravodajcu na rozhodnutie sa ani v jednom prípade nedosiahla
nadpolovičná väčšina hlasov všetkých sudcov.
10. Vzhľadom na uvedené, ako aj so zreteľom na to, že plénu ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní tejto veci, s výnimkou návrhu sudcu spravodajcu a dvoch
protinávrhov (bod 8), nebol predložený na rozhodnutie iný návrh, resp. protinávrh, ústavný
súd návrh navrhovateľa na začatie konania o súlade § 13 ods. 2 písm. a) až c) školského
zákona s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 6 ods. 1, čl. 34 a čl. 152 ods. 4 ústavy z procesných
dôvodov zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. septembra 2010