Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 16/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 29. septembra

2010 v zložení z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Petra Brňáka, Ľubomíra

Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Jána

Lubyho, Marianny Mochnáčovej, Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne

prerokoval návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej

poslancom Mgr. R. R., na začatie konania o súlade § 13 ods. 2 písm. a) až c) zákona

č. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých

s , , ,

a a takto

rozhodol:

Návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 11. júna 2010

doručený návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej

len „navrhovateľ“), zastúpenej poslancom Mgr. R. R., na začatie konania o súlade § 13

ods. 2 písm. a) až c) o výchove a vzdelávaní (školský zákon)

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„školský zákon“) s , , , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

2. Podstata tvrdenia navrhovateľa, že napadnutý § 13 ods. 2 písm. a) až c) školského

zákona nie je v súlade s , , , a ,

spočívala:

(i) V neurčitosti/nenormatívnosti pojmu „vžité a zaužívané geografické názvy“,

uvedeného v § 13 ods. 2 písm. a) školského zákona. Podľa názoru navrhovateľa

z ustanovenia § 13 ods. 2 písm. a) školského zákona nie je jasné, „ktoré geografické názvy

sú vžité a zaužívané v jazyku národnostnej menšiny, ... ktorý subjekt a... podľa akých kritérií

posúdi vžitosť a zaužívanosť geografických názvov v jazyku národnostnej menšiny“.

Navrhovateľ ďalej namietal, že toto ustanovenie neprípustne/nepriamo novelizuje zákon

Národnej rady Slovenskej republiky č. o geodézii a kartografii v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o geodézii a kartografii“), ako aj zákon Národnej

rady Slovenskej republiky č. o označovaní obcí v jazyku národnostných

menšín v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o označovaní obcí“).

V tejto súvislosti navrhovateľ (v texte návrhu opakovane, pozn.) uviedol, že

„Napadnuté znenie je v rozpore s

, pretože štandardizácia geografického názvoslovia je upravená z hľadiska vecnej

pôsobnosti v zákone o geodézii a kartografii, a preto nemôže byt' predmetom úpravy

školského zákona, keďže nepriama novela je v právnom štáte neprípustná... pretože

neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa je aj

princíp právnej istoty“. V tomto ohľade poukázal tiež na čl. 11 legislatívnych pravidiel

tvorby zákonov (uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 519 publikované

v Zbierke ). V súvislosti

s neurčitosťou/nenormatívnosťou pojmov „vžitý“ a „zaužívaný“ poukázal tiež na „čl. 4

Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky ako aj s Legislatívnymi pravidlami

tvorby zákonov Národnej rady Slovenskej republiky, podľa ktorých zákon musí byť

zrozumiteľný, terminologický presný, prehľadne usporiadaný a stručný v tom zmysle, že má

obsahovať len ustanovenia s normatívnym obsahom.“.

(ii) V neexistencii učebníc schválených v rokoch 2002 až 2006, na ktoré poukazuje

§ 13 ods. 2 písm. a) in fine školského zákona. Podľa názoru navrhovateľa „v rokoch 2002

až 2006 nebola schválená žiadna učebnica v jazyku národnostnej menšiny, a preto je

citované ustanovenie nevykonateľné, a nie je možné skutočne splniť príkaz právnej normy

vychádzajúci z neexistujúcich skutočnosti“. Z uvedených dôvodov podľa názoru

navrhovateľa „... je toto ustanovenie nevykonateľné a je v rozpore s ,

pretože nezaručuje právnu istotu občanov“.

(iii) V tom, že ustanovenie § 13 ods. 2 písm. b) školského zákona

neprípustne/nepriamo novelizuje § 18 ods. 1 zákona o geodézii a kartografii, hoci

„Štandardizácia geografického názvoslovia je upravená z hľadiska vecnej pôsobnosti

v zákone o geodézii a kartografii.“. Podľa názoru navrhovateľa štandardizácia nemôže byť

„... v súlade s predmetom úpravy školského zákona, keďže nepriama

novela je v právnom štáte neprípustná... Zároveň ide o duplicitu, ktorá je v právnom štáte

neprípustná, pretože predmetná povinnosť je už upravená v zákone o štátnom jazyku

a v zákone o geodézii a kartografii.“.

(iv) V tom, že ustanovenie § 13 ods. 2 písm. c) školského zákona je nevykonateľné

z dôvodov uvedených v bode 2 (i), t. j. pre neurčitosť pojmu „vžité a zaužívané geografické

názvy“. V súvislosti s namietanými skutočnosťami v bode 2 (iii) a 2 (iv) navrhovateľ ešte

uviedol, že „Text ustanovení uvedených v § 13 ods. 2 písm. b) a c) školského zákona je

z jazykového a významového hľadiska nesprávny, pretože predmetné ustanovenia

nenadväzujú na úvodnú vetu (predvetie) uvedenú na začiatku ustanovenia § 13 ods. 2

školského zákona a nevytvárajú jednotný logický celok.“.

(v) V tom, že predmetom skúmania tohto návrhu je novela zákona [zákon

č. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých

], ktorá bola schválená Národnou radou

Slovenskej republiky pod názvom „zákon z 3. februára 2009, ktorým sa mení a dopĺňa

o výchove a vzdelávaní...“,

pričom «zákon pod týmto názvom nikdy nebol uverejnený v Zbierke zákonov, a preto

objektívne nie je možné novelizovať neexistujúci zákon. Tento nedostatok má natoľko

závažný charakter, že ho nepochybne nemožno považovať za chybu v písaní alebo inú

zrejmú nesprávnosť.

V názve novely školského zákona schváleného dňa 3. februára 2009 sú slová

„Národnej rady Slovenskej republiky“ v rozpore s

o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

ako aj s . Podľa citovaného ustanovenia sa od 1. januára 1997 používa

len označenie „zákon“.

Z uvedeného dôvodu vyplýva, že novela zákona, ktorú schválila Národná rada

Slovenskej republiky dňa 3. februára 2009 podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,

nikdy nemôže nadobudnúť platnosť a účinnosť a nemôže sa stať súčasťou právneho

poriadku Slovenskej republiky, pretože žiadny zákon nebol v Zbierke zákonov publikovaný

ako „ o výchove a vzdelávaní

(školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.».

(vi) V tom, že „nie je možné prisudzovať geografickým objektom iný názov, ktorý nie

je výsledkom oficiálnej štandardizácie“, o ktorej (štandardizácií) rozhoduje iba Úrad

geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len „úrad geodézie, kartografie

a katastra“) podľa § 18 a nasl. zákona o geodézii a kartografii. Štandardizované geografické

názvy sú záväzné inter alia aj pre vydavateľov učebníc (a teda pre učebnice ako také, pozn.).

A keďže štandardizované geografické názvy sa v zmysle s § 3 ods. 3 písm. d) zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o štátnom jazyku Slovenskej

republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnom jazyku“) uvádzajú

v štátnom jazyku, podľa názoru navrhovateľa nedošlo (zrejme v minulosti, pozn.)

uvádzaním geografických názvov v štátnom jazyku v učebniciach národnostných menšín

k žiadnemu protiprávnemu konaniu, pretože ich uvádzanie v štátnom jazyku je v súlade

s platným právnym poriadkom.

3. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal tento

nález: „ustanovenia až c) 2. z. o výchove

a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona

č. 37/2009 2. z. nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 6 ods. 1, čl. 34 a čl. 152 ods. 4

...“

4. Navrhovateľ zároveň požiadal ústavný súd, aby pozastavil účinnosť § 13 ods. 2

písm. a) až c) školského zákona až do rozhodnutia vo veci samej vzhľadom na to, že jeho

ďalšie uplatňovanie ohrozuje základné práva a slobody a zároveň z jeho uplatňovania hrozí

vážny a nenapraviteľný následok. V ďalšom odôvodnil tento návrh, v podstate zhodne

s uvedeným v bode 4. Nad rámec týchto dôvodov uviedol, že „Účinnosť napadnutých

ustanovení môže zapríčiniť veľké problémy didaktického

i psychického charakteru, pretože používaním dvojjazyčných geografických názvov

v učebniciach, učebných textoch a pracovných zošitoch vydávaných v jazyku národnostných

menšín sa vnesie zmätok, nesúlad a nevyváženosť do procesu systematického učenia

a ukladania získaných poznatkov do pamäti detí a žiakov, ktorých materinským jazykom je

jazyk národnostnej menšiny, a to im následne spôsobí pamäťovú fixáciu a používanie

v praxi aj umelých, nie historicky vytvorených geografických názvov, čo neskôr sťaží ich

spoločenské uplatnenie v Slovenskej republike.“.

II.

5. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Z povahy veci vyplýva, že pri predbežnom prerokovaní návrhu je ústavný

súd povinný skúmať aj to, či sú splnené ďalšie zákonné podmienky na to, aby sa o návrhu

mohlo konať.

6. V konaní podľa postupuje ústavný súd v zmysle

predovšetkým podľa všeobecných ustanovení až a podľa

osobitných ustanovení až upravujúcich špecificky

konanie o súlade právnych predpisov.

7. Podľa druhej vety sa plénum ústavného súdu uznáša

nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa

zamietne. Podľa sa ústavný súd skladá z trinástich sudcov. Podľa

ods. 2 ústavný súd je spôsobilý v pléne konať a uznášať sa, ak je

na rokovaní a rozhodovaní prítomných aspoň sedem sudcov. Podľa § 4 ods. 3 zákona

o ústavnom súde plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých

sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.

8. Na rokovaní a rozhodovaní pléna ústavného súdu konaného 29. septembra 2010

boli prítomní jedenásti sudcovia. Za návrh alebo za protinávrh malo hlasovať minimálne 7

sudcov, ináč sa návrh zamietne. Na tomto rokovaní pléna boli predložené tri návrhy:

- sudca spravodajca predložil návrh na prijatie návrhu navrhovateľa na ďalšie

konanie a na nevyhovenie návrhu na pozastavenie účinnosti § 13 ods. 2 písm. a) až c)

školského zákona,

- sudca Ladislav Orosz predniesol protinávrh:

„1. Návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v časti

o vyslovenie nesúladu až c) o výchove

a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona

č. s (ústavy, pozn.) p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. Vo zvyšnej časti návrh o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

3. Návrhu na pozastavenie účinnosti § 13 ods. 2 písm. a) až c) zákona

č. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých

n e v y h o v u j e . “ a

- sudca Lajos Mészáros predniesol protinávrh:

„Návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o d m i e t a

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.“

9. Pri hlasovaní o protinávrhoch sudcov Ladislava Orosza, Lajosa Mészárosa

a návrhu sudcu spravodajcu na rozhodnutie sa ani v jednom prípade nedosiahla

nadpolovičná väčšina hlasov všetkých sudcov.

10. Vzhľadom na uvedené, ako aj so zreteľom na to, že plénu ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní tejto veci, s výnimkou návrhu sudcu spravodajcu a dvoch

protinávrhov (bod 8), nebol predložený na rozhodnutie iný návrh, resp. protinávrh, ústavný

súd návrh navrhovateľa na začatie konania o súlade § 13 ods. 2 písm. a) až c) školského

zákona s , , , a z procesných

dôvodov zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2010