Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 409/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. septembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti B. L., a. s., B., zastúpenej advokátom Mgr.

R. S., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na ochranu majetku zaručeného

v , základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

zaručeného v , práva na pokojné užívanie majetku

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

na pokojné užívanie majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.

zn. z 29. novembra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti B. L., a. s., o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. mája 2010

doručená sťažnosť spoločnosti B. L., a. s., B.(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na ochranu majetku zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

zaručeného v , práva na pokojné užívanie majetku zaručeného v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a

práva na pokojné užívanie majetku zaručeného čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 29.

novembra 2009.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka 11. marca 2009 doručila

súdnemu exekútorovi Mgr. M. P. (ďalej len „súdny exekútor“) návrh na vykonanie exekúcie

pre vymoženie istiny v sume 1 589 806,62 € s prísl. proti C. T. a K. T. (spolu ďalej len

„povinní“). Okresný súd Pezinok (ďalej len „okresný súd“) poverením č. 5107/008422 z 30.

apríla 2009 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora, ktorý 25. júna 2009 doručil

okresnému súdu námietku povinných proti exekúcii s návrhom na odklad exekúcie s

odôvodnením, že okresný súd uznesením č. k. -321 z 22. októbra 2008 nariadil

predbežné opatrenie, ktorým zakázal povinným nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú

predmetom žaloby vo veci vedenej pod sp. zn. , a to až do právoplatného

rozhodnutia vo veci samej. Povinní poukázali na to, že do tejto situácie, t. j. nesplácanie

úveru sťažovateľke, sa dostali bez vlastnej viny, v dôsledku znemožnenia vykonávania

podnikateľskej činnosti vyplývajúceho zo súdneho sporu vedeného pod sp. zn. .

Taktiež uviedli, že pred podaním návrhu na predbežné opatrenie splátky úveru riadne

uhrádzali. Z uvedených dôvodov požiadali o odklad exekúcie do doby právoplatného

skončenia veci vedenej pod sp. zn. .

Okresný súd uznesením č. k. -54 z 27. júla 2009 povolil odklad

exekúcie vedenej pod sp. zn. , Ex 108/2009 do doby právoplatného skončenia

veci vedenej pod sp. zn. . Proti predmetnému uzneseniu podala sťažovateľka

odvolanie, v ktorom namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa

sťažovateľky okresný súd bez toho, aby zisťoval majetok (veci, práva a pohľadávky), ktorý

je vylúčený z exekúcie, zastavil túto v celom rozsahu.

Krajský súd uznesením sp. zn. z 29. novembra 2009 odvolaním

napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. -54 z 27. júla 2009 potvrdil. Podľa

sťažovateľky krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval odôvodnenie

uznesenia okresného súdu, pričom skonštatoval nedôvodnosť jej odvolania.

Podľa sťažovateľky uznesením sp. zn. z 29. novembra 2009,

ktorým krajský súd potvrdil odklad exekúcie na dobu do právoplatného skončenia veci

vedenej na okresnom súde pod sp. zn. , boli porušené ňou označené základné práva

zaručené a práva zaručené dohovorom a dodatkovým dohovorom.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd takto

rozhodol:

„Základné právo spoločnosti B. L., a. s.,... na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 a Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. novembra 2009 pod

sp. zn. porušené bolo.

Základné právo spoločnosti B. L., a. s.,... podľa Slovenskej

republiky a právo podľa čl. 1Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. novembra 2009 pod

sp. zn. porušené bolo.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. novembra 2009 pod sp. zn.

zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia spoločnosti

B. L., a. s., v sume na účet jej právneho zástupcu vedený v T., a. s.,... do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie základných práv

zaručených v a , práva zaručeného v dohovoru

a práva zaručeného v čl. 1 dodatkového protokolu uznesením krajského súdu sp. zn.

z 29. novembra 2009.

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť sťažovateľky, ktorou namieta porušenie

označených základných práv a práv uznesením krajského súdu sp. zn.

z 29. novembra 2009, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. -54

z 27. júla 2009, je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Ústavný súd predovšetkým pripomína, že podľa svojej ustálenej judikatúry nemá

zásadne oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil (). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej

ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných

súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi

ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ).

Ústavný súd teda, tak ako to už vyslovil vo viacerých svojich nálezoch, nie je

opravnou inštanciou všeobecných súdov (napr. ), a preto nemôže preskúmavať

rozhodnutia všeobecných súdov, pokiaľ tieto súdy vo svojej činnosti postupujú v súlade

s právami na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenými v siedmom oddiele druhej hlavy

( až ). Z takéhoto pohľadu pristúpil ústavný súd aj k posúdeniu

napadnutého uznesenia krajského súdu sp. zn. z 29. novembra 2009.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu okrem iného vyplýva:

„Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( ) preskúmal uznesenie

súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním podľa bez nariadenia

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je

nedôvodné.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že povinní sú podnikateľmi v kategórii

§ 2 ods. 2 písm. d) Obch. zák., teda fyzickou osobou vykonávajúcou poľnohospodársku

výrobu a zapísanou do evidencie podľa osobitného predpisu. Súdny exekútor v rámci

exekučného konania zvolil postup vydania upovedomenia o začatí exekúcie v ktorom

vypočítal, ako spôsoby exekúcie, prikázanie pohľadávky z účtu v banke, predaj hnuteľných

vecí, predaj nehnuteľnosti, zrážky zo mzdy, alebo iným spôsobom podľa exekučného

poriadku. Teda zvolil akýsi univerzálny režim pre exekučné konanie (zo spisu je zrejmé, že

postupoval tak ako by sa jednalo o tzv. všeobecné upovedomenie podľa § 48 EP, keďže

upovedomenie doručoval len oprávnenému a povinným). Upovedomenie obsahuje

inhibitórium v podobe zákazu nakladania z akýmkoľvek majetkom povinných do výšky

vymáhanej pohľadávky a to napriek ochrannému ustanoveniu obsiahnutému v ustanovení

§ 114a a § 115 ods. 3 EP podľa ktorého ak sa majú exekúciou postihnúť hnuteľné veci

povinného, ktoré slúžia alebo súvisia s podnikaním, exekútor je povinný postupovať tak, aby

exekúciou neohrozil podnikateľskú činnosť povinného nad nevyhnutnú mieru. Hnuteľné veci

je povinný postihovať exekúciou v poradí: a) veci, ktoré neslúžia na podnikanie, b) veci,

ktoré súvisia s podnikaním, ale bez ktorých je podnikanie možné, c) veci, bez ktorých nie je

podnikanie možné. Ostatné veci, teda i nehnuteľnosti sú vylúčené z exekúcie majetku

podnikateľa hospodáriaceho na pôde, ak by ich zexekvovaním bolo ohrozené riadne

obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy alebo zachovanie plynulej prevádzky rastlinnej

a živočíšnej výroby podľa osobitných predpisov, a chovné zvieratá, t. j. dojnice, vysokoteľné

jalovice, plemenné býky, plemenné prasnice, plemenné kance, bahnice a plemenné barany.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že v rámci exekučného konania sa

exekútor týmito ochrannými ustanoveniami pre osobitnú kategóriu podnikateľov neriadil

keď pri vedení exekúcie postupoval tak, že zvolil všetky spôsoby, ktoré pozná EP pre

vymoženie peňažného plnenia.

Povinní poukazovali tiež na rozpor medzi zmluvou o úvere a exekučným titulom v

úročení poskytnutej pôžičky povinným, ktorú títo považujú za bezúročnú a ktorá okolnosť je

významná pre určenie vymáhanej sumy ako takej. Tiež poukázali na zaistenie nehnuteľného

majetku označeného v upovedomení o spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti

v trestnom konaní v zmysle procesného inštitútu podľa (

Z. z. v platnom znení), sp. zn. ČVS: PPZ-9/BPK-S-2008. Poukázali ostatne i na súdny spor

prebiehajúci pred Okresným súdom Pezinok pod sp. zn. v rámci ktorého bolo

vydané predbežné opatrenie spočívajúce v zákaze nakladania povinných s nehnuteľnosťami

identifikovanými v upovedomení o spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti.

Žaloba v rámci ktorej bolo predbežné opatrenie vydané má vplyv na to, či veci postihované

exekúciou budú vo vlastníckej dispozícii povinných. Týmito výhradami sa prvostupňový súd

zaoberal len okrajovo v súvislosti s hodnotením predaja nehnuteľností pre prípad úspechu

žalobcu E., a. s.

Podľa § 56 ods. 1, 2 EP, na návrh povinného môže súd povoliť odklad exekúcie. Ak

sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia

mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a

oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie, môže súd

povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

Aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia

bude zastavená (§ 57).

Z uvedeného vyplýva, že okrem dôvodu predpokladaného odsekom 1 § 56 EP bol

ďalším dôvodom povolenia odkladu exekúcie súdny spor vedený pred Okresným súdom

Pezinok pod sp. zn. , teda dôvod od ktorého výsledku je závislý osud

predmetného exekučného konania vzhľadom na zvolené upovedomenie o spôsobe exekúcie.

Tento dôvod, vzhľadom na úvahy obsiahnuté v odôvodnení napadnutého uznesenia, je

ťažiskovým (vzhľadom na vyššie uvedené). Pre použitie odseku 1 § 56 EP súd prvého stupňa

nemal splnené, resp. preukázané ustanovením vyžadované podmienky, konkrétne tú, že

oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený.

Keďže odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne, v

zmysle ustanovenia §-u 219 rozhodnutie o povolení odkladu exekúcie potvrdil.

Dôvodom povolenia odkladu exekúcie je dôvod obsiahnutý v odseku 2 § 56 EP, ale i odseku

1, keďže oprávnený neprezentoval vo svojom odvolaní relevantnú okolnosť ktorou by

prezentoval vážnosť poškodenia pre prípad povolenia odkladu exekúcie. Ďalšou okolnosťou

pre odvolací súd pri potvrdení rozhodnutia súdu prvého stupňa bola nevhodnosť zvoleného

postupu v exekučnom konaní nerešpektujúceho ustanovenia §§ 114a a 115 ods. 3 EP, ktorý

pri jeho nekonvalidovaní môže viesť k zastaveniu exekúcie pre jej neprípustnosť. Úlohou

exekútora a následne súdu bude pri ďalšom svojom postupe zohľadniť naznačené okolnosti

(vlastná výška vymáhanej sumy a rešpektovanie ochranných ustanovení EP v spojení s

osobami povinných a v prípade zvolenia valídneho spôsobu exekúcie, pre tento spôsob

exekúcie exekúciu uvoľniť i pred ukončením vo výroku prvostupňového súdu

identifikovaného súdneho konania).“

V citovanej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia krajský súd zrozumiteľným

a jednoznačným spôsobom uviedol rozsiahle dôvody, pre ktoré odvolaním napadnuté

uznesenie okresného súdu potvrdil. V každom prípade tento postup krajského súdu pri

odôvodňovaní svojho právneho záveru vo veci sťažovateľky nemožno považovať za zjavne

neodôvodnený alebo arbitrárny, teda krajský súd v danom prípade neporušil označené

základné práva sťažovateľky „nesprávnou a svojvoľnou aplikáciou a výkladom práva“.

Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže

sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru

a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu svojím

vlastným. V konečnom dôsledku však ústavný súd nie je opravným súdom právnych

názorov krajského súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci krajského

súdu je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov

všeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle citovanej judikatúry by mohol

nahradiť napadnutý právny názor krajského súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný,

zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii

zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa

tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel

a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad krajským súdom takéto

nedostatky nevykazuje, a preto bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti tvrdí, že krajský súd napadnutým uznesením porušil

aj jej základné právo zaručené v a právo zaručené v dodatkového

protokolu tým, že rozhodnutím krajského súdu malo dôjsť aj k porušeniu základného práva

na súdnu ochranu zaručeného v a práva zaručeného v

dohovoru. Sťažovateľka vidí porušenie označených práv v tom, že vymožiteľnosť jej

pohľadávok vyplývajúcich z exekučného titulu, na základe ktorého je vedená exekúcia, sa

stala v dôsledku povolenia odkladu exekúcie do doby právoplatného skončenia konania

vedeného pod sp. zn. vážne ohrozená a nechránená. Napriek legitímnemu

očakávaniu sťažovateľky, že v rámci exekučného konania jej bude poskytnutá očakávaná

zákonná ochrana vlastníckeho práva, jej nebola poskytnutá rovnaká úroveň ochrany

vlastníckeho práva a práva na pokojné užívanie majetku, aká bola zo strany krajského súdu

poskytnutá povinným.

Keďže sťažovateľka nenamietala porušenie základného práva na ochranu majetku

zaručeného v a práva na pokojné užívanie majetku zaručeného v

dodatkového protokolu samostatne, ale iba v spojení s porušením základného práva

zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru, ústavný súd

vzhľadom na nezistenie porušenia týchto práv dospel k záveru, že napadnutým uznesením

krajského súdu nemohlo dôjsť ani k porušeniu základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1

a práva zaručeného v dodatkového protokolu. Vychádzajúc z uvedených

skutočností ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2010