Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 377/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť L. Č., N., ktorou namieta porušenie svojho základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozhodnutím zo 17. septembra 2008, a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. Č. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2010

doručená sťažnosť L. Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“) a práva

podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho rozhodnutím zo 17. septembra 2008.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa nespĺňala náležitosti kvalifikovaného

návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 v spojení

s o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a nebolo k nej pripojené splnomocnenie

na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom (§ 20 ods. 2 zákona

o ústavnom súde), ústavný súd vyzval sťažovateľa prípisom z 11. augusta 2010, aby

nedostatky sťažnosti doplnil.

Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu reagoval podaním označeným ako ,,Doplnenie

sťažnosti“ doručeným ústavnému súdu 2. septembra 2010, avšak splnomocnenie na svoje

zastupovanie v konaní pred ústavným súdom nepredložil.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol odporcom v konaní okresného

súdu sp. zn. , predmetom ktorého bolo rozhodovanie o žalobe o zaplatenie

pohľadávky s príslušenstvom. Toto konanie bolo právoplatne skončené rozsudkom č. k.

-32 zo 17. septembra 2008, ktorým bol sťažovateľ zaviazaný zaplatiť

oprávnenému požadovanú pohľadávku a ktorý nadobudol právoplatnosť 16. októbra 2008

a vykonateľnosť 19. októbra 2008. V nadväznosti na nadobudnutie vykonateľnosti tohto

rozhodnutia na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie č. k. Ex 893/08-1

z 10. novembra 2008 okresný súd 21. januára 2009 vydal exekútorovi poverenie na výkon

exekúcie č. 5102*062 732. Exekútor upovedomil sťažovateľa o začatí exekučného konania

30. decembra 2008 upovedomením č. k. Ex 893/08-18 z 18. februára 2009, ktoré sťažovateľ

prevzal 13. marca 2009. Exekučný príkaz č. k. Ex 893/08-18 z 18. februára 2009 prevzal

sťažovateľ 25. novembra 2009.

Sťažovateľ sa návrhom z 20. apríla 2009 domáhal obnovy konania v konaní vedenom

okresným súdom pod sp. zn. . Konanie o obnovu konania sa viedlo na

okresnom súde pod sp. zn. . Okresný súd uznesením sp. zn.

z 3. novembra 2009 v znení opravného uznesenia č. k. -19 z 5. januára 2010

nepovolil obnovu konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku sťažovateľom. Toto

uznesenie okresného súdu na základe sťažovateľom podaného odvolania potvrdil uznesením

č. k. -25 z 30. apríla 2010 Krajský súd v Bratislave; sťažovateľ toto

uznesenie prevzal 18. júna 2010.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv v súvislosti s nedoručením mu rozsudku

okresného súdu č. k. -32 zo 17. septembra 2008 na adresu jeho trvalého

pobytu v Spolkovej republike Nemecko, hoci podľa jeho názoru okresný súd a „polícia

Bratislava II“ si nesplnili svoju zákonnú povinnosť pri doručovaní mu zásielok. Podľa jeho

názoru totižto museli vedieť, že sa zdržiava v Spolkovej republike Nemecko, pretože

v súdnom spise sa podľa jeho tvrdenia nachádzalo čestné vyhlásenie jeho bývalej manželky

o informovaní „polície“ o jeho mieste pobytu či inom kontakte. Sťažovateľ tvrdí, že

o exekučnom titule sa dozvedel až po doručení informácie peňažného ústavu o blokácii jeho

účtu. Rovnako tvrdí, že mu nebol doručený rozsudok č. k. -32

zo 17. septembra 2008, preto ho nemôže v sťažnosti priložiť. Svojou „doplnenou“

sťažnosťou žiada jednak vysloviť porušenie svojich ústavných práv rozhodnutím okresného

súdu, ako aj nariadiť okresnému súdu „obnovenie konania“ sp. zn. .

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci

ústavného súdu podľa vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom

nemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ

k dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých

prípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv

alebo slobôd sťažovateľa (m. m. ).

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré

zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych predpisov,

neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom príslušným

orgánom ().

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že pokiaľ je možná a dostupná

účinná právna ochrana základných práv a slobôd sťažovateľa v odvolacom konaní, je

vylúčená právomoc ústavného súdu na konanie v danej veci.

Podľa (ďalej len „OSP“) účastník môže

napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Z citovaného vyplýva, že sťažovateľ mal možnosť proti napadnutému

rozsudku okresného súdu využiť odvolanie ako účinný prostriedok nápravy. V rámci

odvolacieho konania môže sťažovateľ namietať aj procesný postup okresného súdu

predchádzajúci vydaniu označeného rozsudku, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho

označených práv.

Vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v nie je za daných

okolností vo vzťahu k namietanému prvostupňovému konaniu daná právomoc ústavného

súdu. Preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť pre nedostatok právomoci

ústavného súdu na jej prerokovanie podľa .

Po odmietnutí sťažnosti sťažovateľa bolo už bez právneho významu zaoberať sa jeho

ostatnými návrhmi uplatnenými v jeho sťažnosti (napr. žiadosť o ustanovenie advokáta,

zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2010