Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-41-2024.pdf
PDF · 73.55 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/41/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a Mgr. Stanislavy Salajovej, vo veci podania žalobcu A. B., narodeného XX. XX. XXXX, s miestom podnikania Radoľa 419, Radoľa, IČO: 43 192 424, t. č. ÚVTOS so sídlom Dončova 6, Ružomberok, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 14C/42/2023 z 28. decembra 2023, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením odmietol podanie žalobcu zo dňa 23. 07. 2023 doplnené dňa 05. 09. 2023.
2. Súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko podanie žalobcu zo dňa 27. 03. 2023 (označené ako žaloba) nespĺňalo náležitosti žaloby, resp. žaloby na obnovu konania, vyzval žalobcu uznesením zo dňa 16. 08. 2023 na doplnenie podania. Žalobca potom podaním zo dňa 23. 07. 2023 žalobu síce doplnil, ale aj tak nie je zrejmé, kto je žalovaným a čo žalobca žiada. Pokiaľ by malo ísť o žalobu na obnovu konania sp. zn. 39Up/160/2023, podanie ani po doplnení nespĺňa náležitosti žaloby na obnovu konania. Preto prvoinštančný súd postupom podľa § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) podanie odmietol.
3. Proti uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, z ktorého možno v spojení s jeho doplnením vyvodiť, že podľa neho podmienky na odmietnutie podania neboli splnené.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré je jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uznesenia uvedené v ust. § 236 CSP. V rozhodnutí súd prvej inštancie správne aplikoval na vec sa vzťahujúce právne normy, ktoré taktiež správne vyložil a preto odvolanie žalobcu odvolací súd nepovažoval za dôvodné.
6. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že Ústavný súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne judikuje, že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov strán a nadmerný tlak na doplnenie takých náležitostí procesných úkonov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (viď napr. nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 02. 2003). V súlade s týmto názorom aj odvolací súd uvádza, že od sporovej strany nemožno žiadať, aby jej podanie (písomný procesný úkon) presne kopírovalo určitú „šablónu“ zákonom stanovených náležitostí toho-ktorého podania (žaloby, odvolania, dovolania, atď.). Nevyhnutné ale je, aby z podania bolo zrejmé, čo sa ním sleduje, ako táto zásadná náležitosť podania všeobecne vyplýva z ust. § 127 ods. 1 písm. d) CSP. V opačnom prípade nemožno identifikovať o čo sporovej strane ide a vtedy sa táto strana sama oberá o možnosť poskytnutia súdnej ochrany. Súd totiž musí konkrétne vedieť k čomu dané podanie smeruje, čo sa ním chce dosiahnuť (lebo od toho je závislý ďalší procesný postup) a to je logicky podmienené tým, že to musí vedieť predovšetkým najskôr strana sporu samotná. A tomu tak v danom prípade nebolo.
7. Nakoľko z obsahu podania žalobcu zo dňa 23. 07. 2023 nebolo zrejmé, či ide o žalobu podľa § 131 CSP alebo o žalobu na obnovu konania podľa § 397 CSP, súd prvej inštancie opodstatnene vyzval žalobcu, aby svoje podanie doplnil s tým, že ho poučil, čo treba doplniť, lebo v opačnom prípade môže byť podanie odmietnuté, ak nebude možné pre vady podania v konaní pokračovať. Tento postup prvoinštančného súdu bol súladný s ust. § 129 ods. 1 a 2 CSP. Nakoľko potom žalobca zaslal prvoinštančnému súdu podanie datované dňom 05. 09. 2023, ktorým však vytknuté vady neodstránil, súd prvej inštancie správne podľa § 129 ods. 3 CSP podanie žalobcu zo dňa 23. 07. 2023 odmietol. Z podania žalobcu totiž po jeho doplnení ani odvolaciemu súdu nie je zrejmé, čoho sa vlastne domáha a voči komu a pre tento zásadný nedostatok nemožno v konaní pokračovať. Ak v tejto situácii prvoinštančný súd nevedel k čomu podanie žalobcu smeruje a tento i po príslušných poučeniach nápravu neurobil, hoc bol upozornený na sankciu hroziacu z nesplnenia výzvy súdu, bolo odmietnutie podania žalobcu napadnutým uznesením dôvodné a správne. Zo všetkých podaní žalobcu vyplýva jedine to, že majú súvisieť s konaním Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 39Up/160/2023, ktoré bolo zrejme právoplatne skončené, avšak žalobca nie je stotožnený s jeho výsledkom.
8. Odvolací súd preto vyhodnotil odvolanie žalobcu ako nedôvodné a uznesenie okresného súdu potvrdil dodávajúc, že hoci je povinnosťou súdu (teda aj odvolacieho) v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodnúť o náhrade trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, v tomto prípade odvolací súd nerozhodoval (rovnako ako správne nerozhodoval ani prvoinštančný súd) o náhrade trov odvolacieho konania z dôvodu, že z podania žalobcu nebolo zrejmé, kto je žalovaným (a teda sa s ním ani nemohlo konať). Vzhľadom na odmietnutie podania žalobcu by bolo v rozpore s výkladovým pravidlom obsiahnutým v článku 3 ods. 1 Základných princípov CSP (a v rozpore s princípom procesnej ekonómie podľa článku 17 Základných princípov CSP) robiť v konečnom rozhodnutí len formálny výrok o náhrade trov konania v situácii, kedy v tomto konaní niet žalovaného subjektu.
9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.