Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 387/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť I. D., Chorvátsko, toho času vo väzbe, zastúpeného

advokátom JUDr. M. K., B., pre namietané porušenie základného práva na osobnú slobodu

podľa a práva na slobodu a osobnú bezpečnosť

podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Okresného súdu Trnava sp. zn. 95/09 z 27. novembra 2009 a uznesením Krajského súdu

v Trnave sp. zn. z 10. decembra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. D. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. marca 2010

doručená sťažnosť I. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na osobnú slobodu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na osobnú slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného

súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 95/09 z 27. novembra 2009 a uznesením

Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 10. decembra

2009.

Sťažovateľovi, ktorý je občanom Chorvátskej republiky, bolo uznesením

vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v T., Úradu justičnej a kriminálnej

polície (ďalej len „vyšetrovateľ“) sp. zn. ČVS: KRP-92/OVK-TT-2008 z 26. novembra

2009 vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin lúpeže spáchaný formou

spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. a) a c) a ods. 4 písm. a) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

s použitím .

V ten istý deň, 26. novembra 2009, o 15.45 h bola obmedzená jeho osobná sloboda.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „prokurátor“) podal 27. novembra 2009

sudcovi pre prípravné konanie okresného súdu návrh na vzatie sťažovateľa do väzby.

Sudca pre prípravné konanie okresného súdu uznesením sp. zn. 95/09

z 27. novembra 2009 vzal sťažovateľa do väzby podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) z dôvodov

podľa . Zároveň neprijal písomný sľub sťažovateľa

podľa , zamietol jeho návrh na nahradenie väzby

dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku a neprijal ani návrh na zloženie peňažnej záruky podľa § 81 ods. 2 písm. b)

.

Sťažovateľ napadol označené rozhodnutie sťažnosťou, ktorú však krajský súd

na neverejnom zasadnutí 10. decembra 2009 uznesením sp. zn. zamietol

podľa .

Sťažovateľ namieta, že z odôvodnení rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu

nevyplýva žiadna konkrétna skutočnosť odôvodňujúca obavu z jeho úteku, skrývania sa

alebo vyhýbania sa trestnému stíhaniu alebo trestu a záver oboch súdov o existencii dôvodu

väzby podľa v jeho prípade je založený iba na

abstraktnej úvahe spočívajúcej v tom, že ako cudzí štátny príslušník s trvalým pobytom

mimo územia Slovenskej republiky sa môže skrývať, mariť alebo výrazne sťažovať priebeh

vyšetrovania.

Okresný súd a krajský súd sa nezaoberali ďalšími okolnosťami relevantnými pre

posúdenie otázky uvalenia útekovej väzby. Náležite mali byť preskúmané aj sťažovateľove

návrhy na nahradenie väzby zárukou, sľubom alebo peňažnou zárukou a ich neprijatie bolo

potrebné náležite odôvodniť.

Podľa sťažovateľa označené rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu

nepredstavujú pre nedostatok individualizácie skutkových a s nimi korešpondujúcich

právnych dôvodov väzby dostatočný základ pre jeho ďalšie ponechanie vo väzbe.

Z uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že uznesením

okresného súdu sp. zn. 95/09 z 27. novembra 2009 a uznesením krajského súdu

sp. zn. z 10. decembra 2009 došlo k porušeniu jeho práv zaručených v čl. 17

ods. 5 a dohovoru, aby označené rozhodnutia okresného súdu a krajského

súdu zrušil a krajskému súdu prikázal prepustiť sťažovateľa neodkladne z väzby na slobodu

a aby priznal sťažovateľovi náhradu trov konania pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo pozbavený slobody v súlade

s ustanovením odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred sudcu alebo

inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej moci a má právo, aby jeho vec

bola prejednaná v primeranej lehote, alebo byť prepustený počas konania. Prepustenie sa

môže podmieniť zárukou, že sa takáto osoba dostaví na pojednávanie.

Podľa o

organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

1. Pri predbežnom prerokovaní sťažovateľovej sťažnosti v časti smerujúcej proti

uzneseniu okresného súdu sp. zn. 95/09 z 27. novembra 2009 vychádzal ústavný súd

z princípu subsidiarity vyplývajúceho z , ktorý limituje právomoc

ústavného súdu vo vzťahu k všeobecným súdom. Podľa uvedeného princípu ústavný súd

rozhoduje o namietanom porušení základných práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby

v prípadoch, v ktorých nie je ochranu uvedených práv oprávnený poskytnúť iný súd.

Proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie o vzatí do väzby mal sťažovateľ právo

podať opravný prostriedok - sťažnosť podľa .

Na základe uplatnenia tohto opravného prostriedku bol nadriadený súd, v danom

prípade krajský súd, oprávnený a povinný zároveň preskúmať sťažnosťou napadané

rozhodnutie, ako aj procesný postup sudcu pre prípravné konanie okresného súdu, ktorý

jeho vydaniu predchádzal. V právomoci krajského súdu bolo skúmať tak skutkové, ako aj

právne závery okresného súdu a napadnuté rozhodnutie potvrdiť, alebo zrušiť a nahradiť

vlastným rozhodnutím ( ).

Takto vymedzená právomoc krajského súdu preskúmať sťažnosťou napadané

uznesenie okresného súdu sp. zn. 95/09 z 27. novembra 2009, ako aj procesný postup

okresného súdu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, vylučuje právomoc ústavného súdu

preskúmavať označené rozhodnutie okresného súdu z 27. novembra 2009 v rámci konania

podľa .

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti pri predbežnom prerokovaní

odmietol podľa pre nedostatok právomoci.

2. V právomoci ústavného súdu zostalo posúdenie, či uznesením krajského súdu

sp. zn. z 10. decembra 2009 nedošlo k namietanému porušeniu práv a slobôd

sťažovateľa zaručených v ústave a dohovore.

Ústavný súd pritom prihliadal aj na obsah odôvodnenia uznesenia okresného súdu

sp. zn. 95/09 z 27. novembra 2009, ktoré bolo predmetom preskúmania krajským súdom

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa obvinený môže byť vzatý do väzby

len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté

trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento

skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva

dôvodná obava, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo

trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu

hrozí vysoký trest.

Podľa a ak je daný dôvod väzby podľa

§ 71 ods. 1 písm. a) alebo c), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie

ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak... b) obvinený dá

písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní

povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca

pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu

prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho, alebo c) s ohľadom na osobu

obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom

probačného a mediačného úradníka nad obvineným.

Podľa tretej a štvrtej vety ... Ak je obvinený stíhaný

pre obzvlášť závažný zločin,... možno záruku alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak

to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Obvinenému sa vždy uloží povinnosť oznámiť

policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu.

Podľa ak je daný dôvod väzby podľa

písm. a) alebo c), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie rozhodnúť

o ponechaní obvineného na slobode alebo o jeho prepustení na slobodu aj vtedy,

ak obvinený zložil peňažnú záruku a súd alebo sudca pre prípravné konanie ju prijme. Ak je

obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin,... možno peňažnú záruku prijať, len ak to

odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Obvinenému sa vždy uloží povinnosť oznámiť

policajtovi, prokurátorovi alebo súdu zmenu miesta pobytu. So súhlasom obvineného môže

peňažnú záruku zložiť aj iná osoba, ale pred jej prijatím musí byť oboznámená s podstatou

obvinenia a so skutočnosťami, v ktorých sa nachádza dôvod väzby. Na dôvody, pre ktoré

peňažná záruka môže pripadnúť štátu, musí sa obvinený a osoba, ktorá peňažnú záruku

zložila, vopred upozorniť.

Okresný súd, ako aj krajský súd po preskúmaní vyšetrovacieho spisu dospeli

v podstate k zhodnému záveru, že dôkazy zaistené v priebehu trestného konania zakladajú

dôvodné podozrenie, že sťažovateľ mohol spáchať trestný čin, pre ktorý je ako obvinený

trestne stíhaný (obzvlášť závažný zločin lúpeže formou spolupáchateľstva spáchaný

so zbraňou). Oba súdy v tejto súvislosti poukázali na konkrétne dôkazy (výpoveď jednej

z poškodených, výsledok rekognície a výsledok porovnania pachovej stopy zaistenej na

mieste činu a vzorky pachovej stopy sťažovateľa).

Záver o existencii dôvodu útekovej väzby okresný súd aj krajský súd odôvodnili tým,

že sťažovateľ je trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, za ktorý mu hrozí trest odňatia

slobody vo výmere 15 až 25 rokov, prípadne doživotie, pričom je cudzím štátnym občanom

a na území Slovenskej republiky nemá oficiálne stále bydlisko, a preto, ak by opustil územie

Slovenskej republiky a následne sa ukryl v cudzine (najmä mimo územia Európskej únie),

došlo by k výraznému sťaženiu až nemožnosti zrealizovať a ukončiť príslušné trestné

stíhanie. Nahradenie väzby písomným sľubom, dohľadom probačného a mediačného

úradníka alebo peňažnou zárukou odmietli s ohľadom na závažnosť uvedenej hrozby

(trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin) v spojení s absenciou výnimočných okolností

prípadu opodstatňujúcich takýto postup ( a )

a s ohľadom na majetkové pomery sťažovateľa.

Ústavný súd sa nestotožnil s námietkou sťažovateľa, že zo strany súdov ide iba

o abstraktnú úvahu, pretože sa nezaoberali ďalšími okolnosťami relevantnými na posúdenie

sťažovateľovej väzby. Zo zápisnice o výsluchu obvineného pred sudcom pre prípravné

konanie okresného súdu z 27. novembra 2009 vo veci sp. zn. 95/09 o návrhu prokurátora

na vzatie sťažovateľa do väzby vyplýva, že okresný súd skúmal osobné pomery sťažovateľa

(bydlisko v Chorvátsku a na Slovensku), jeho príjmové a majetkové pomery, dôvody

návštev na Slovensku a tiež okolnosti jeho zadržania a dôvody, prečo sa k úkonom trestného

konania dostavil takmer po roku od spáchania skutku a kontaktovania jeho osoby orgánmi

činnými v trestnom konaní. V tejto súvislosti sťažovateľ pripustil, že „niekedy v čase, kedy

sa mal stať skutok mi volal pán Č., či prídem na výsluch ako svedok“, pričom svoje

nedostavenie sa pred vyšetrovateľa zdôvodnil tým, že „mal pracovné povinnosti“.

Ku skutočnosti, že aj dožiadanie orgánov činných v trestnom konaní o právnu pomoc

adresované orgánom Chorvátskej republiky nebolo účinné, uviedol: „Nevedeli sme si

dohodnúť termín výsluchu s chorvátskymi orgánmi. Žiadosti o môj výsluch putovali medzi

chorvátskymi orgánmi v miestach trvalého a prechodného bydliska, chodili cez Z., S.“

Vo svetle týchto skutočností, spolu s ďalšími zisteniami o tom, že sťažovateľ nemá

na Slovensku žiaden zdroj príjmov (podniká v Chorvátsku) ani majetok väčšej hodnoty, ani

tu nie je oficiálne prihlásený k pobytu a opakovane sa zdržiaval na území Slovenskej

republiky bez toho, aby sa dostavil na výsluch, a to až do októbra 2009, nemožno záver

krajského súdu o existencii dôvodnej obavy z toho, že sťažovateľ by sa vzhľadom na výšku

hroziaceho trestu pobytom v cudzine mohol vyhýbať trestnému stíhaniu a sťažovať alebo

mariť tak dosiahnutie účelu trestného konania, považovať za prejav arbitrárnosti v dôsledku

abstraktnej úvahy bez konkrétneho skutkového základu.

V sťažovateľovom prípade existujú konkrétne, relevantné skutočnosti (fakty), ktoré

krajský súd mohol legitímne (rozumne a opodstatnene) hodnotiť takým spôsobom,

ku ktorému sa napokon priklonil v súvislosti s posúdením existencie dôvodu útekovej väzby

podľa a následne aj pri posúdení, či väzbu možno

efektívne (z hľadiska dosiahnutia jej účelu) nahradiť niektorým zo spôsobov v zmysle § 80

a , ktoré ponúkla obhajoba.

Na základe uvedených skutočností prihliadajúc na skutočnosť, že v sťažovateľovom

prípade bola rešpektovaná požiadavka urýchleného predvedenia pred sudcu (v zákonom

ustanovených lehotách) a v čase rozhodovania krajského súdu trvala sťažovateľova väzba

približne pol mesiaca, dospel ústavný súd k záveru, že uznesením krajského súdu

sp. zn. z 10. decembra 2009 nemohlo dôjsť k porušeniu základných práv

sťažovateľa označených v sťažnosti.

Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. októbra 2010