Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 11 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (16)III. ÚS 387/2010
PDF · 159.06 KB
No categories available
III. ÚS 387/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. októbra 2010
predbežne prerokoval sťažnosť I. D., Chorvátsko, toho času vo väzbe, zastúpeného
advokátom JUDr. M. K., B., pre namietané porušenie základného práva na osobnú slobodu
podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva na slobodu a osobnú bezpečnosť
podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením
Okresného súdu Trnava sp. zn. Tp 95/09 z 27. novembra 2009 a uznesením Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 6 Tpo/44/2009 z 10. decembra 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. D. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. marca 2010
doručená sťažnosť I. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práva na osobnú slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného
súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. Tp 95/09 z 27. novembra 2009 a uznesením
Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Tpo 44/2009 z 10. decembra
2009.
Sťažovateľovi, ktorý je občanom Chorvátskej republiky, bolo uznesením
vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v T., Úradu justičnej a kriminálnej
polície (ďalej len „vyšetrovateľ“) sp. zn. ČVS: KRP-92/OVK-TT-2008 z 26. novembra
2009 vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin lúpeže spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. a) a c) a ods. 4 písm. a) zákona
č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“)
s použitím § 138 písm. a) Trestného zákona.
V ten istý deň, 26. novembra 2009, o 15.45 h bola obmedzená jeho osobná sloboda.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „prokurátor“) podal 27. novembra 2009
sudcovi pre prípravné konanie okresného súdu návrh na vzatie sťažovateľa do väzby.
Sudca pre prípravné konanie okresného súdu uznesením sp. zn. Tp 95/09
z 27. novembra 2009 vzal sťažovateľa do väzby podľa § 72 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z.
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) z dôvodov
podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Zároveň neprijal písomný sľub sťažovateľa
podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, zamietol jeho návrh na nahradenie väzby
dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku a neprijal ani návrh na zloženie peňažnej záruky podľa § 81 ods. 2 písm. b)
Sťažovateľ napadol označené rozhodnutie sťažnosťou, ktorú však krajský súd
na neverejnom zasadnutí 10. decembra 2009 uznesením sp. zn. 6 Tpo 44/2009 zamietol
podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Sťažovateľ namieta, že z odôvodnení rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu
nevyplýva žiadna konkrétna skutočnosť odôvodňujúca obavu z jeho úteku, skrývania sa
alebo vyhýbania sa trestnému stíhaniu alebo trestu a záver oboch súdov o existencii dôvodu
väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku v jeho prípade je založený iba na
abstraktnej úvahe spočívajúcej v tom, že ako cudzí štátny príslušník s trvalým pobytom
mimo územia Slovenskej republiky sa môže skrývať, mariť alebo výrazne sťažovať priebeh
vyšetrovania.
Okresný súd a krajský súd sa nezaoberali ďalšími okolnosťami relevantnými pre
posúdenie otázky uvalenia útekovej väzby. Náležite mali byť preskúmané aj sťažovateľove
návrhy na nahradenie väzby zárukou, sľubom alebo peňažnou zárukou a ich neprijatie bolo
potrebné náležite odôvodniť.
Podľa sťažovateľa označené rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu
nepredstavujú pre nedostatok individualizácie skutkových a s nimi korešpondujúcich
právnych dôvodov väzby dostatočný základ pre jeho ďalšie ponechanie vo väzbe.
Z uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že uznesením
okresného súdu sp. zn. Tp 95/09 z 27. novembra 2009 a uznesením krajského súdu
sp. zn. 6 Tpo/44/2009 z 10. decembra 2009 došlo k porušeniu jeho práv zaručených v čl. 17
ods. 5 ústavy a čl. 5 ods. 3 dohovoru, aby označené rozhodnutia okresného súdu a krajského
súdu zrušil a krajskému súdu prikázal prepustiť sťažovateľa neodkladne z väzby na slobodu
a aby priznal sťažovateľovi náhradu trov konania pred ústavným súdom.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o
ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený
zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo pozbavený slobody v súlade
s ustanovením odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred sudcu alebo
inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej moci a má právo, aby jeho vec
bola prejednaná v primeranej lehote, alebo byť prepustený počas konania. Prepustenie sa
môže podmieniť zárukou, že sa takáto osoba dostaví na pojednávanie.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o
organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,
uznesenie sa nemusí odôvodniť.
1. Pri predbežnom prerokovaní sťažovateľovej sťažnosti v časti smerujúcej proti
uzneseniu okresného súdu sp. zn. Tp 95/09 z 27. novembra 2009 vychádzal ústavný súd
z princípu subsidiarity vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorý limituje právomoc
ústavného súdu vo vzťahu k všeobecným súdom. Podľa uvedeného princípu ústavný súd
rozhoduje o namietanom porušení základných práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby
v prípadoch, v ktorých nie je ochranu uvedených práv oprávnený poskytnúť iný súd.
Proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie o vzatí do väzby mal sťažovateľ právo
podať opravný prostriedok - sťažnosť podľa § 83 Trestného poriadku.
Na základe uplatnenia tohto opravného prostriedku bol nadriadený súd, v danom
prípade krajský súd, oprávnený a povinný zároveň preskúmať sťažnosťou napadané
rozhodnutie, ako aj procesný postup sudcu pre prípravné konanie okresného súdu, ktorý
jeho vydaniu predchádzal. V právomoci krajského súdu bolo skúmať tak skutkové, ako aj
právne závery okresného súdu a napadnuté rozhodnutie potvrdiť, alebo zrušiť a nahradiť
vlastným rozhodnutím (§ 194 ods. 1 Trestného poriadku).
Takto vymedzená právomoc krajského súdu preskúmať sťažnosťou napadané
uznesenie okresného súdu sp. zn. Tp 95/09 z 27. novembra 2009, ako aj procesný postup
okresného súdu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, vylučuje právomoc ústavného súdu
preskúmavať označené rozhodnutie okresného súdu z 27. novembra 2009 v rámci konania
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti pri predbežnom prerokovaní
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci.
2. V právomoci ústavného súdu zostalo posúdenie, či uznesením krajského súdu
sp. zn. 6 Tpo 44/2009 z 10. decembra 2009 nedošlo k namietanému porušeniu práv a slobôd
sťažovateľa zaručených v ústave a dohovore.
Ústavný súd pritom prihliadal aj na obsah odôvodnenia uznesenia okresného súdu
sp. zn. Tp 95/09 z 27. novembra 2009, ktoré bolo predmetom preskúmania krajským súdom
v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tpo 44/2009.
Podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby
len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté
trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento
skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva
dôvodná obava, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo
trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu
hrozí vysoký trest.
Podľa § 80 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku ak je daný dôvod väzby podľa
§ 71 ods. 1 písm. a) alebo c), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie
ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak... b) obvinený dá
písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní
povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca
pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu
prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho, alebo c) s ohľadom na osobu
obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom
probačného a mediačného úradníka nad obvineným.
Podľa § 80 ods. 2 tretej a štvrtej vety Trestného poriadku... Ak je obvinený stíhaný
pre obzvlášť závažný zločin,... možno záruku alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak
to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Obvinenému sa vždy uloží povinnosť oznámiť
policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu.
Podľa § 81 ods. 1 Trestného poriadku ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1
písm. a) alebo c), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie rozhodnúť
o ponechaní obvineného na slobode alebo o jeho prepustení na slobodu aj vtedy,
ak obvinený zložil peňažnú záruku a súd alebo sudca pre prípravné konanie ju prijme. Ak je
obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin,... možno peňažnú záruku prijať, len ak to
odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Obvinenému sa vždy uloží povinnosť oznámiť
policajtovi, prokurátorovi alebo súdu zmenu miesta pobytu. So súhlasom obvineného môže
peňažnú záruku zložiť aj iná osoba, ale pred jej prijatím musí byť oboznámená s podstatou
obvinenia a so skutočnosťami, v ktorých sa nachádza dôvod väzby. Na dôvody, pre ktoré
peňažná záruka môže pripadnúť štátu, musí sa obvinený a osoba, ktorá peňažnú záruku
zložila, vopred upozorniť.
Okresný súd, ako aj krajský súd po preskúmaní vyšetrovacieho spisu dospeli
v podstate k zhodnému záveru, že dôkazy zaistené v priebehu trestného konania zakladajú
dôvodné podozrenie, že sťažovateľ mohol spáchať trestný čin, pre ktorý je ako obvinený
trestne stíhaný (obzvlášť závažný zločin lúpeže formou spolupáchateľstva spáchaný
so zbraňou). Oba súdy v tejto súvislosti poukázali na konkrétne dôkazy (výpoveď jednej
z poškodených, výsledok rekognície a výsledok porovnania pachovej stopy zaistenej na
mieste činu a vzorky pachovej stopy sťažovateľa).
Záver o existencii dôvodu útekovej väzby okresný súd aj krajský súd odôvodnili tým,
že sťažovateľ je trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, za ktorý mu hrozí trest odňatia
slobody vo výmere 15 až 25 rokov, prípadne doživotie, pričom je cudzím štátnym občanom
a na území Slovenskej republiky nemá oficiálne stále bydlisko, a preto, ak by opustil územie
Slovenskej republiky a následne sa ukryl v cudzine (najmä mimo územia Európskej únie),
došlo by k výraznému sťaženiu až nemožnosti zrealizovať a ukončiť príslušné trestné
stíhanie. Nahradenie väzby písomným sľubom, dohľadom probačného a mediačného
úradníka alebo peňažnou zárukou odmietli s ohľadom na závažnosť uvedenej hrozby
(trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin) v spojení s absenciou výnimočných okolností
prípadu opodstatňujúcich takýto postup (§ 80 ods. 2 a § 81 ods. 1 Trestného poriadku)
a s ohľadom na majetkové pomery sťažovateľa.
Ústavný súd sa nestotožnil s námietkou sťažovateľa, že zo strany súdov ide iba
o abstraktnú úvahu, pretože sa nezaoberali ďalšími okolnosťami relevantnými na posúdenie
sťažovateľovej väzby. Zo zápisnice o výsluchu obvineného pred sudcom pre prípravné
konanie okresného súdu z 27. novembra 2009 vo veci sp. zn. Tp 95/09 o návrhu prokurátora
na vzatie sťažovateľa do väzby vyplýva, že okresný súd skúmal osobné pomery sťažovateľa
(bydlisko v Chorvátsku a na Slovensku), jeho príjmové a majetkové pomery, dôvody
návštev na Slovensku a tiež okolnosti jeho zadržania a dôvody, prečo sa k úkonom trestného
konania dostavil takmer po roku od spáchania skutku a kontaktovania jeho osoby orgánmi
činnými v trestnom konaní. V tejto súvislosti sťažovateľ pripustil, že „niekedy v čase, kedy
sa mal stať skutok mi volal pán Č., či prídem na výsluch ako svedok“, pričom svoje
nedostavenie sa pred vyšetrovateľa zdôvodnil tým, že „mal pracovné povinnosti“.
Ku skutočnosti, že aj dožiadanie orgánov činných v trestnom konaní o právnu pomoc
adresované orgánom Chorvátskej republiky nebolo účinné, uviedol: „Nevedeli sme si
dohodnúť termín výsluchu s chorvátskymi orgánmi. Žiadosti o môj výsluch putovali medzi
chorvátskymi orgánmi v miestach trvalého a prechodného bydliska, chodili cez Z., S.“
Vo svetle týchto skutočností, spolu s ďalšími zisteniami o tom, že sťažovateľ nemá
na Slovensku žiaden zdroj príjmov (podniká v Chorvátsku) ani majetok väčšej hodnoty, ani
tu nie je oficiálne prihlásený k pobytu a opakovane sa zdržiaval na území Slovenskej
republiky bez toho, aby sa dostavil na výsluch, a to až do októbra 2009, nemožno záver
krajského súdu o existencii dôvodnej obavy z toho, že sťažovateľ by sa vzhľadom na výšku
hroziaceho trestu pobytom v cudzine mohol vyhýbať trestnému stíhaniu a sťažovať alebo
mariť tak dosiahnutie účelu trestného konania, považovať za prejav arbitrárnosti v dôsledku
abstraktnej úvahy bez konkrétneho skutkového základu.
V sťažovateľovom prípade existujú konkrétne, relevantné skutočnosti (fakty), ktoré
krajský súd mohol legitímne (rozumne a opodstatnene) hodnotiť takým spôsobom,
ku ktorému sa napokon priklonil v súvislosti s posúdením existencie dôvodu útekovej väzby
podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku a následne aj pri posúdení, či väzbu možno
efektívne (z hľadiska dosiahnutia jej účelu) nahradiť niektorým zo spôsobov v zmysle § 80
a § 81 Trestného poriadku, ktoré ponúkla obhajoba.
Na základe uvedených skutočností prihliadajúc na skutočnosť, že v sťažovateľovom
prípade bola rešpektovaná požiadavka urýchleného predvedenia pred sudcu (v zákonom
ustanovených lehotách) a v čase rozhodovania krajského súdu trvala sťažovateľova väzba
približne pol mesiaca, dospel ústavný súd k záveru, že uznesením krajského súdu
sp. zn. 6 Tpo 44/2009 z 10. decembra 2009 nemohlo dôjsť k porušeniu základných práv
sťažovateľa označených v sťažnosti.
Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde pre zjavnú neopodstatnenosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. októbra 2010