Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 443/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., zastúpenej advokátkou JUDr.

A. C., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a na rovnosť

účastníkov súdneho konania podľa a

v konaní vedenom Krajským súdom v Trenčíne pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. októbra 2010

doručená sťažnosť spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu a na rovnosť účastníkov súdneho konania

podľa a (ďalej len „“) v konaní

vedenom Krajským súdom v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn.

. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 1. októbra 2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že návrhom na vykonanie exekúcie zo 4. decembra 2009

podaným súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. I. Š. sa sťažovateľka domáhala vymoženia sumy

3 528,91 € s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský

rozsudok sp. zn. /GR z 8. augusta 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť

18. septembra 2008 a vykonateľnosť 22. septembra 2008. Uznesením Okresného súdu

Prievidza (ďalej len „okresný súd“) č. k. -9 z 8. apríla 2010 bola zamietnutá

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu

s odôvodnením, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej

doložky, a preto nie je spôsobilým exekučným titulom. Proti uzneseniu okresného súdu

podala sťažovateľka odvolanie, v ktorom namietala „nedostatok oprávnenia okresného

súdu ako exekučného súdu posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky, keď v konaní podľa

zákona o rozhodcovskom konaní tak možno urobiť len na základe žaloby podľa ust. § 40,

ďalej na nesprávne a skresľujúce závery exekučného súdu založené na neúplnom

a nedostatočnom oboznámení sa so samotným znením rozhodcovskej doložky“.

Uznesením krajského súdu č. k. -39 zo 7. júla 2010 bolo uznesenie

okresného súdu potvrdené. Písomné vyhotovenie uznesenia bolo sťažovateľke doručené

2. augusta 2010.

Podľa názoru sťažovateľky uzneseniami všeobecných súdov boli porušené jej

označené základné práva podľa . V napadnutom uznesení krajského súdu nie je

uvedený jediný argument s odkazom na konkrétne ustanovenia zákona, podľa ktorého má

exekučný súd pri skúmaní platnosti rozhodcovskej doložky právomoc konať ex offo.

Absolútne nezohľadnenie odvolania v časti namietajúcej nedostatok právomoci predstavuje

porušenie práva na súdnu ochranu v súvislosti s právom na relevantné zdôvodnenie

rozhodnutia. Z tohto dôvodu krajský súd konal v rozpore s . Popieranie

platnosti rozhodcovskej doložky bolo možné a zo zákona predvídané v priebehu

rozhodcovského konania a po jeho skončení len v rámci žaloby o zrušenie rozhodcovského

rozsudku. V tomto smere sťažovateľka poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej

únie (ďalej len „Súdny dvor“), najmä na rozhodnutie vo veci Mostaza Claro (C 168/05).

Navyše, postupom krajského súdu bol porušený z dôvodu, že napriek

absolútnej pasivite druhého účastníka rozhodcovského konania bol tento postavený do

pozície, ako keby podal námietku platnosti rozhodcovskej doložky v samotnom

rozhodcovskom konaní alebo podal žalobu podľa

o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom

konaní“). Takýmto postupom boli povinní zvýhodnení, čím sa porušila zásada rovnosti

účastníkov konania.

Sťažovateľka navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn.

s tým, aby bolo uznesenie zo 7. júla 2010 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Požaduje

tiež náhradu trov právneho zastúpenia v sume 303,30 € vrátane dane z pridanej hodnoty.

Z uznesenia krajského súdu č. k. -39 zo 7. júla 2010 vyplýva, že ním

bolo potvrdené uznesenie okresného súdu č. k. -9 z 8. apríla 2010.

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že zamietol žiadosť súdneho exekútora

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa názoru krajského súdu Smernica Rady

93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá vnútroštátnemu

súdu preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v spotrebiteľskej

zmluve. Z tohto dôvodu okresný súd správne vo veci aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2

Exekučného poriadku, ako aj ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní a zákona

č. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, keďže vyhodnotil

rozhodcovskú doložku uzavretú v zmluve o revolvingovom úvere ako neprijateľnú zmluvnú

podmienku, a tým aj neplatnú v súlade s ustanovením .

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka nepodala proti uzneseniu krajského súdu

dovolanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, podľa ktorého všeobecné súdy

v rozpore so zákonom a s judikatúrou Súdneho dvora neumožnili jej ako oprávnenému

subjektu vymôcť peňažnú pohľadávku voči povinným judikovanú právoplatným

rozhodcovským rozsudkom. Sťažovateľka teda vlastne tvrdí, že postupom všeobecných

súdov bola pozbavená súdnej ochrany v exekučnom konaní, teda možnosti konať pred

súdom v exekučnom konaní.

Vzhľadom na citované ustanovenie mohla

sťažovateľka podať proti uzneseniu krajského súdu dovolanie a v rámci neho sa domáhať

ochrany označených základných práv. Podľa zistenia ústavného súdu však sťažovateľka

dovolanie nepodala.

Možno urobiť záver, že sťažovateľka nevyčerpala dovolanie ako mimoriadny

opravný prostriedok, ktorý jej zákon na ochranu základných práv účinne poskytuje a na

ktorého použitie bola sťažovateľka osobne oprávnená podľa Občianskeho súdneho

poriadku. Preto treba sťažnosť považovať za neprípustnú.

Sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej preukazovala), že by nesplnila podmienku

vyčerpania opravného prostriedku z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto vôbec

neprichádzal do úvahy zo strany ústavného súdu postup v zmysle ustanovenia § 53 ods. 2

.

Berúc do úvahy všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2010